ISSN 1725-5147 |
||
Úradný vestník Európskej únie |
L 345 |
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Zväzok 51 |
|
|
II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné |
|
|
|
ROZHODNUTIA |
|
|
|
Rada |
|
|
|
2008/971/ES |
|
|
* |
||
|
|
2008/972/ES |
|
|
* |
||
|
|
Komisia |
|
|
|
2008/973/ES |
|
|
* |
Rozhodnutie Komisie z 15. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 2002/56/ES, pokiaľ ide o dátum stanovený v článku 21 ods. 3, do ktorého sú členské oprávnené predĺžiť platnosť rozhodnutí o rovnocennosti sadiva zemiakov z tretích krajín [oznámené pod číslom K(2008) 8135] ( 1 ) |
|
|
III Akty prijaté podľa Zmluvy o EÚ |
|
|
|
AKTY PRIJATÉ PODĽA HLAVY V ZMLUVY O EÚ |
|
|
* |
||
|
* |
|
|
Korigendá |
|
|
* |
||
|
* |
||
|
* |
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné
NARIADENIA
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/1 |
NARIADENIE RADY (ES) č. 1322/2008
z 28. novembra 2008,
ktorým sa na rok 2009 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a zoskupenia rybích populácií uplatniteľné v Baltskom mori
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (1), a najmä na jeho článok 20,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 847/96 zo 6. mája 1996, ktorým sa zavádzajú dodatočné podmienky pre riadenie celkových prípustných úlovkov (TAC) a kvót presahujúce rok (2), a najmä na jeho článok 2,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1098/2007 z 18. septembra 2007, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky v Baltskom mori a rybolov využívajúci tieto populácie (3), a najmä na jeho články 5 a 8 ods. 3,
so zreteľom na návrh Komisie,
keďže:
(1) |
V článku 4 nariadenia (ES) č. 2371/2002 sa vyžaduje, aby Rada prijala opatrenia potrebné na zabezpečenie prístupu do vôd a k zdrojom, ako aj udržateľného rybolovu pri zohľadnení dostupného vedeckého odporúčania, a najmä správy, ktorú vypracoval Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo, ako aj odporúčania Regionálnej poradnej rady pre Baltské more. |
(2) |
Podľa článku 20 nariadenia (ES) č. 2371/2002 je povinnosťou Rady ustanoviť obmedzenia rybolovných možností podľa oblastí rybolovu alebo skupiny oblastí rybolovu a rozdeliť tieto možnosti medzi členské štáty. |
(3) |
Na zabezpečenie účinného riadenia rybolovných možností by sa mali ustanoviť osobitné podmienky, za ktorých bude rybolov prebiehať. |
(4) |
Tieto zásady a určité postupy riadenia rybolovu sa musia ustanoviť na úrovni Spoločenstva tak, aby členské štáty dokázali zabezpečiť riadenie lodí plaviacich sa pod ich vlajkou. |
(5) |
V článku 3 nariadenia (ES) č. 2371/2002 sa ustanovujú definície, ktoré sú dôležité na rozdelenie rybolovných možností. |
(6) |
V súlade s článkom 2 nariadenia (ES) č. 847/96 sa musia určiť populácie, ktoré podliehajú jednotlivým v ňom uvedeným opatreniam. |
(7) |
Rybolovné možnosti by sa mali využívať v súlade s právnymi prepismi Spoločenstva, a najmä s nariadením Komisie (EHS) č. 2807/83 z 22. septembra 1983, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre zaznamenávanie údajov o úlovkoch rýb členských štátov (4), nariadením Rady (EHS) č. 2930/86 z 22. septembra 1986, ktoré definuje charakteristické vlastnosti rybárskych plavidiel (5), nariadením Komisie (EHS) č. 1381/87 z 20. mája 1987, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre označovanie a dokumentáciu rybárskych plavidiel (6), nariadením Rady (EHS) č. 3880/91 zo 17. decembra 1991 o predkladaní štatistických údajov o jednotlivých výlovoch členských štátov vykonávajúcich rybolov v severovýchodnom Atlantiku (7), nariadením Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu (8), nariadením Komisie (ES) č. 2244/2003 z 18. decembra 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné ustanovenia týkajúce sa systémov monitorovania plavidiel umiestnených na družici (9), a nariadením Rady (ES) č. 2187/2005 z 21. decembra 2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení (10) a nariadením (ES) č. 1098/2007. |
(8) |
Na zabezpečenie toho, aby sa rybolovné možnosti stanovili na úrovni primeranej trvalo udržateľnému využívaniu zdrojov v prírodnej, ekonomickej a sociálnej oblasti, sa pri stanovovaní celkového povoleného výlovu (TAC) zohľadnili riadiace zásady uvedené v oznámení Komisie Rade o možnostiach rybolovu na rok 2009: Vyhlásenie politiky Európskej komisie. |
(9) |
Na podporu ochrany populácií rýb by sa v roku 2009 mali vykonať určité doplňujúce technické opatrenia týkajúce sa rybolovu. |
(10) |
Na zabezpečenie živobytia rybárov Spoločenstva je dôležité otvoriť tieto oblasti rybolovu od 1. januára 2009. Vzhľadom na naliehavosť tejto záležitosti je nevyhnutné udeliť výnimku vo vzťahu k šesťtýždňovej lehote uvedenej v bode I odseku 3 Protokolu o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je prílohou k Zmluve o Európskej únii a k zmluvám o založení Európskych spoločenstiev, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV
Článok 1
Predmet
Týmto nariadením sa na rok 2009 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a zoskupenia rybích populácií v Baltskom mori a súvisiace podmienky, za ktorých sa môžu tieto rybolovné možnosti využívať.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1. Toto nariadenie sa vzťahuje na rybárske plavidlá Spoločenstva (plavidlá Spoločenstva) pôsobiace v Baltskom mori.
2. Odchylne od odseku 1 sa toto nariadenie nevzťahuje na rybolovné operácie, ktoré sa vykonávajú len na účely vedeckého skúmania, ktoré sa vykonávajú s povolením a v rámci právomoci dotknutého členského štátu a o ktorých bola Komisia a členský štát, vo vodách ktorého sa výskum vykonáva, vopred informované.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Popri vymedzeniach pojmov ustanovených v článku 3 nariadenia (ES) č. 2371/2002 sa na účely tohto nariadenia uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
a) |
zóny ICES (Medzinárodnej rady pre výskum mora) sa vymedzujú podľa nariadenia (EHS) č. 3880/91; |
b) |
„Baltské more“ sú subdivízie ICES 22 – 32; |
c) |
„celkový povolený výlov (TAC)“ je množstvo, ktoré možno z každej populácie uloviť každý rok; |
d) |
„kvóta“ je podiel z TAC pridelený Spoločenstvu, členskému štátu alebo tretej krajine; |
e) |
„deň neprítomnosti v prístave“ je každé nepretržité obdobie 24 hodín alebo jeho časť, počas ktorého je plavidlo neprítomné v prístave. |
KAPITOLA II
RYBOLOVNÉ MOŽNOSTI A SÚVISIACE PODMIENKY
Článok 4
Obmedzenia úlovku a rozdelenie
Obmedzenia úlovku, rozdelenie týchto obmedzení medzi členské štáty a dodatočné podmienky v súlade s článkom 2 nariadenia (ES) č. 847/96 sú stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu.
Článok 5
Osobitné ustanovenia o rozdelení
1. Rozdelením obmedzení úlovku členským štátom, ktoré je stanovené v prílohe I, nie sú dotknuté:
a) |
výmeny vykonané podľa článku 20 ods. 5 nariadenia (ES) č. 2371/2002; |
b) |
prerozdelenia vykonané podľa článku 21 ods. 4, článku 23 ods. 1 a článku 32 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2847/93; |
c) |
dodatočné vykládky povolené podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 847/96; |
d) |
množstvá zadržané podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 847/96; |
e) |
zníženia vykonané podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 847/96. |
2. Na účely zadržania kvót, ktoré sa majú presunúť na rok 2010, sa na všetky populácie, ktoré podliehajú analytickému TAC, môže odchylne od nariadenia (ES) č. 847/96 uplatniť článok 4 ods. 2 uvedeného nariadenia.
Článok 6
Podmienky pre úlovky a vedľajšie úlovky
1. Ryby z populácií, pre ktoré sa stanovili obmedzenia úlovkov, sa ponechávajú na palube alebo sa vykladajú, len ak:
a) |
tieto úlovky ulovili plavidlá členského štátu, ktorý je držiteľom kvóty, a táto kvóta nie je ešte vyčerpaná alebo |
b) |
druhy iné ako sleď atlantický a šprota severná sú zmiešané s inými druhmi a netriedia sa na palube ani pri vykládke a úlovky sa ulovili vlečnými sieťami, dánskymi záťahovými sieťami alebo podobným výstrojom s veľkosťou ôk menšou ako 32 mm. |
2. Všetky vykládky sa započítavajú do kvóty alebo ak podiel Spoločenstva nebol rozdelený medzi členské štáty formou kvót, do podielu Spoločenstva, okrem úlovkov podľa odseku 1 písm. b).
3. Keď sa vyčerpá kvóta pre sleďa atlantického pridelená niektorému z členských štátov, plavidlá plaviace sa pod vlajkou tohto členského štátu, registrované v Spoločenstve a pôsobiace v oblastiach rybolovu, na ktoré sa vzťahuje príslušná kvóta, nevykladajú netriedené úlovky a úlovky, ktoré obsahujú slede.
4. Keď sa vyčerpá kvóta pre šprotu severnú pridelená niektorému z členských štátov, plavidlá plaviace sa pod vlajkou tohto členského štátu, registrované v Spoločenstve a pôsobiace v oblastiach rybolovu, na ktoré sa vzťahuje príslušná kvóta, nevykladajú netriedené úlovky a úlovky, ktoré obsahujú šprotu severnú.
Článok 7
Obmedzenia rybolovného úsilia
1. Obmedzenia rybolovného úsilia sú stanovené v prílohe II.
2. Tieto obmedzenia sa uplatňujú na subdivízie ICES 27 a 28.2, pokiaľ Komisia neprijme rozhodnutie podľa článku 29 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1098/2007 o vyňatí týchto subdivízií z obmedzení podľa článku 8 ods. 1 písm. b), ods. 3, 4 a 5 a článku 13 uvedeného nariadenia.
3. Tieto obmedzenia sa neuplatňujú na subdivíziu ICES 28.1, pokiaľ Komisia neprijala rozhodnutie podľa článku 29 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1098/2007 o uplatňovaní obmedzení uvedených v článku 8 ods. 1 písm. b) a ods. 3, 4 a 5 nariadenia (ES) č. 1098/2007 na túto subdivíziu.
Článok 8
Prechodné technické opatrenia
Prechodné technické opatrenia sú ustanovené v prílohe III.
KAPITOLA III
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 9
Zasielanie údajov
Keď členské štáty zasielajú Komisii údaje podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 2847/93, ktoré sa týkajú vykládok množstiev ulovených populácií, používajú pri tom kódy populácií stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu.
Článok 10
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2009.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 28. novembra 2008
Za Radu
predseda
M. BARNIER
(1) Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.
(2) Ú. v. ES L 115, 9.5.1996, s. 3.
(3) Ú. v. EÚ L 248, 22.9.2007, s. 1.
(4) Ú. v. ES L 276, 10.10.1983, s. 1.
(5) Ú. v. ES L 274, 25.9.1986, s. 1.
(6) Ú. v. ES L 132, 21.5.1987, s. 9.
(7) Ú. v. ES L 365, 31.12.1991, s. 1.
(8) Ú. v. ES L 261, 20.10.1993, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 333, 20.12.2003, s. 17.
(10) Ú. v. EÚ L 349, 31.12.2005, s. 1.
PRÍLOHA I
Obmedzenia úlovku a súvisiace podmienky medziročného riadenia obmedzení úlovku, ktoré sa vzťahujú na plavidlá Spoločenstva v oblastiach, v ktorých existujú obmedzenia úlovku podľa druhov a podľa oblasti
Nasledujúce tabuľky obsahujú TAC a kvóty (v tonách živej hmotnosti, ak nie je uvedené inak) podľa populácie, rozdelenie medzi členské štáty a súvisiace podmienky medziročného riadenia kvót.
V každej oblasti sa populácie rýb uvádzajú podľa abecedného poradia latinských názvov druhov. Na účely týchto tabuliek sa používajú tieto kódy jednotlivých druhov:
Odborný názov |
3-miestny alfabetický kód |
Všeobecný názov |
Clupea harengus |
HER |
sleď atlantický |
Gadus morhua |
COD |
treska škvrnitá |
Platichthys flesus |
FLX |
platesa bradavičnatá |
Pleuronectes platessa |
PLE |
platesa veľká |
Psetta maxima |
TUR |
kalkan veľký |
Salmo salar |
SAL |
losos atlantický |
Sprattus sprattus |
SPR |
šprota severná |
|
|
|||||||
Fínsko |
67 777 |
|
||||||
Švédsko |
14 892 |
|
||||||
ES |
82 669 |
|
||||||
TAC |
82 669 |
Analytický TAC. Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |
|
|
|||||||
Dánsko |
3 809 |
|
||||||
Nemecko |
14 994 |
|
||||||
Poľsko |
3 536 |
|
||||||
Fínsko |
2 |
|
||||||
Švédsko |
4 835 |
|
||||||
ES |
27 176 |
|
||||||
TAC |
27 176 |
Analytický TAC. Neuplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |
|
|
|||||||
Dánsko |
3 159 |
|
||||||
Nemecko |
838 |
|
||||||
Estónsko |
16 134 |
|
||||||
Lotyšsko |
3 982 |
|
||||||
Litva |
4 192 |
|
||||||
Poľsko |
35 779 |
|
||||||
Fínsko |
31 493 |
|
||||||
Švédsko |
48 032 |
|
||||||
ES |
143 609 |
|
||||||
TAC |
nepodstatné |
Analytický TAC. Neuplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |
|
|
|||||||
Estónsko |
16 113 |
|
||||||
Lotyšsko |
18 779 |
|
||||||
ES |
34 892 |
|
||||||
TAC |
34 892 |
Analytický TAC. Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |
|
|
|||||||
Dánsko |
10 241 |
|
||||||
Nemecko |
4 074 |
|
||||||
Estónsko |
998 |
|
||||||
Lotyšsko |
3 808 |
|
||||||
Litva |
2 509 |
|
||||||
Poľsko |
11 791 |
|
||||||
Fínsko |
784 |
|
||||||
Švédsko |
10 375 |
|
||||||
ES |
44 580 |
|
||||||
TAC |
nepodstatné |
Analytický TAC. Neuplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |
|
|
|||||||
Dánsko |
7 130 |
|
||||||
Nemecko |
3 487 |
|
||||||
Estónsko |
158 |
|
||||||
Lotyšsko |
590 |
|
||||||
Litva |
383 |
|
||||||
Poľsko |
1 908 |
|
||||||
Fínsko |
140 |
|
||||||
Švédsko |
2 541 |
|
||||||
ES |
16 337 |
|
||||||
TAC |
16 337 |
Analytický TAC. Neuplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |
|
|
|||||||
Dánsko |
2 179 |
|
||||||
Nemecko |
242 |
|
||||||
Poľsko |
456 |
|
||||||
Švédsko |
164 |
|
||||||
ES |
3 041 |
|
||||||
TAC |
3 041 |
Preventívny TAC. Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |
|
|
|||||||
Dánsko |
64 184 (1) |
|
||||||
Nemecko |
7 141 (1) |
|
||||||
Estónsko |
6 523 (1) |
|
||||||
Lotyšsko |
40 824 (1) |
|
||||||
Litva |
4 799 (1) |
|
||||||
Poľsko |
19 471 (1) |
|
||||||
Fínsko |
80 033 (1) |
|
||||||
Švédsko |
86 758 (1) |
|
||||||
ES |
309 733 (1) |
|
||||||
TAC |
nepodstatné |
Analytický TAC. Neuplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |
|
|
|||||||
Estónsko |
1 581 (2) |
|
||||||
Fínsko |
13 838 (2) |
|
||||||
ES |
15 419 (2) |
|
||||||
TAC |
nepodstatné |
Analytický TAC. Neuplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |
|
|
|||||||
Dánsko |
39 453 |
|
||||||
Nemecko |
24 994 |
|
||||||
Estónsko |
45 813 |
|
||||||
Lotyšsko |
55 332 |
|
||||||
Litva |
20 015 |
|
||||||
Poľsko |
117 424 |
|
||||||
Fínsko |
20 652 |
|
||||||
Švédsko |
76 270 |
|
||||||
ES |
399 953 |
|
||||||
TAC |
nepodstatné |
Analytický TAC. Neuplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |
(1) Vyjadrené počtom jednotlivých rýb.
(2) Vyjadrené počtom jednotlivých rýb.
PRÍLOHA II
Obmedzenia rybolovného úsilia
1. |
V prípade rybárskych plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou členské štáty zabezpečia, aby bol rybolov vlečnými sieťami, dánskymi záťahovými sieťami alebo podobným výstrojom s veľkosťou ôk najmenej 90 mm, žiabrovkami, zakliesňovacími sieťami alebo viacstennými žiabrovkami s veľkosťou ôk najmenej 90 mm, lovnými šnúrami na lov pri dne, dlhými lovnými šnúrami okrem unášaných lovných šnúr, udicami a zariadením na džigovanie povolený maximálne počas:
|
2. |
Maximálny počet dní neprítomnosti v prístave za rok, počas ktorých môže byť plavidlo prítomné v dvoch oblastiach vymedzených v bode 1 písm. a) a b) a loviť ryby s výstrojom uvedeným v bode 1, nesmie prevýšiť maximálny počet dní pridelených pre jednu z týchto oblastí. |
PRÍLOHA III
Prechodné technické opatrenia
Obmedzenia rybolovu platesy bradavičnatej a kalkana veľkého
1. |
Na palube sa zakazuje ponechávať tieto druhy rýb chytené v týchto zemepisných oblastiach a obdobiach:
|
2. |
Odchylne od bodu 1 možno pri rybolove vlečnými sieťami, dánskymi záťahovými sieťami a podobným výstrojom s veľkosťou ôk najmenej 105 mm alebo pri rybolove žiabrovkami, zakliesňovacími sieťami alebo viacstennými sieťami žiabrovkami s veľkosťou ôk 100 mm alebo viac uchovávať na palube a vykladať vedľajšie úlovky platesy bradavičnatej a kalkana veľkého do 10 % živej hmotnosti celkového úlovku ponechaného na palube a vyloženého počas období zákazu uvedených v bode 1. |
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/10 |
NARIADENIE RADY (ES, EURATOM) č. 1323/2008
z 18. decmbra 2008,
ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2008 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, a najmä na jeho článok 13,
so zreteľom na Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev ustanovené nariadením (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (1), a najmä na články 63, 64, 65 a 82 služobného poriadku a prílohy VII, XI a XIII k služobnému poriadku, ako aj prvý odsek článku 20 a články 64 a 92 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov,
so zreteľom na návrh Komisie,
keďže:
S cieľom zabezpečiť úradníkom a ostatným zamestnancom Spoločenstva taký vývoj kúpnej sily, ktorý by bol paralelný s vývojom kúpnej sily zamestnancov štátnych správ členských štátov, mali by sa v rámci preskúmania vykonávaného v roku 2008 upraviť odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev,
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa dátum „1. júla 2007“ v druhom odseku článku 63 služobného poriadku nahrádza dátumom „1. júla 2008“.
Článok 2
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa tabuľka základných mesačných platov používaná na výpočet odmien a dôchodkov uvedená v článku 66 služobného poriadku nahrádza touto tabuľkou:
1.7.2008 |
STUPEŇ |
||||
TRIEDA |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
16 |
16 299,08 |
16 983,99 |
17 697,68 |
|
|
15 |
14 405,66 |
15 011,01 |
15 641,79 |
16 076,97 |
16 299,08 |
14 |
12 732,20 |
13 267,22 |
13 824,73 |
14 209,36 |
14 405,66 |
13 |
11 253,14 |
11 726,01 |
12 218,75 |
12 558,70 |
12 732,20 |
12 |
9 945,89 |
10 363,83 |
10 799,33 |
11 099,79 |
11 253,14 |
11 |
8 790,51 |
9 159,90 |
9 544,81 |
9 810,36 |
9 945,89 |
10 |
7 769,34 |
8 095,82 |
8 436,01 |
8 670,72 |
8 790,51 |
9 |
6 866,80 |
7 155,35 |
7 456,03 |
7 663,46 |
7 769,34 |
8 |
6 069,10 |
6 324,13 |
6 589,88 |
6 773,22 |
6 866,80 |
7 |
5 364,07 |
5 589,48 |
5 824,35 |
5 986,40 |
6 069,10 |
6 |
4 740,94 |
4 940,16 |
5 147,76 |
5 290,97 |
5 364,07 |
5 |
4 190,20 |
4 366,28 |
4 549,76 |
4 676,34 |
4 740,94 |
4 |
3 703,44 |
3 859,06 |
4 021,22 |
4 133,10 |
4 190,20 |
3 |
3 273,22 |
3 410,76 |
3 554,09 |
3 652,97 |
3 703,44 |
2 |
2 892,98 |
3 014,55 |
3 141,22 |
3 228,61 |
3 273,22 |
1 |
2 556,91 |
2 664,35 |
2 776,31 |
2 853,56 |
2 892,98 |
Článok 3
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa opravné koeficienty uplatniteľné podľa článku 64 služobného poriadku na odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov stanovujú tak, ako sú uvedené v stĺpci 2 nasledujúcej tabuľky.
S účinnosťou od 1. januára 2009 sa opravné koeficienty uplatniteľné podľa článku 17 ods. 3 prílohy VII k služobnému poriadku na prevody úradníkov a ostatných zamestnancov stanovujú tak, ako sú uvedené v stĺpci 3 nasledujúcej tabuľky.
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa opravné koeficienty uplatniteľné na dôchodky podľa článku 20 ods. 1 prílohy XIII k služobnému poriadku stanovujú tak, ako sú uvedené v stĺpci 4 nasledujúcej tabuľky.
S účinnosťou od 16. mája 2008 sa opravné koeficienty uplatniteľné na odmeny úradníkov a ostatných zamestnancov podľa článku 64 služobného poriadku stanovujú tak, ako sú uvedené v stĺpci 5 nasledujúcej tabuľky.
S účinnosťou od 1. mája 2008 sa opravné koeficienty uplatniteľné na odmeny úradníkov a ostatných zamestnancov podľa článku 64 služobného poriadku stanovujú tak, ako sú uvedené v stĺpci 6 nasledujúcej tabuľky.
S účinnosťou od 16. mája 2008 sa opravné koeficienty uplatniteľné na dôchodky podľa článku 20 ods. 1 prílohy XIII k služobnému poriadku stanovujú tak, ako sú uvedené v stĺpci 7 nasledujúcej tabuľky.
Krajina/Miesto |
Odmeny 1.7.2008 |
Prevody 1.1.2009 |
Dôchodky 1.7.2008 |
Odmeny 16.5.2008 |
Odmeny 1.5.2008 |
Dôchodky 16.5.2008 |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
Bulharsko |
|
62,5 |
100,0 |
70,5 |
|
|
Česká republika |
98,1 |
91,1 |
100,0 |
|
|
|
Dánsko |
139,4 |
136,4 |
136,4 |
|
|
|
Nemecko |
98,9 |
99,4 |
100,0 |
|
|
|
Bonn |
98,0 |
|
|
|
|
|
Karlsruhe |
96,4 |
|
|
|
|
|
Mníchov |
105,3 |
|
|
|
|
|
Estónsko |
|
81,9 |
100,0 |
85,0 |
|
|
Grécko |
95,0 |
94,9 |
100,0 |
|
|
|
Španielsko |
101,6 |
96,0 |
100,0 |
|
|
|
Francúzsko |
115,5 |
106,3 |
106,3 |
|
|
|
Írsko |
121,9 |
118,5 |
118,5 |
|
|
|
Taliansko |
111,5 |
107,6 |
107,6 |
|
|
|
Varese |
98,6 |
|
|
|
|
|
Cyprus |
89,2 |
91,9 |
100,0 |
|
|
|
Lotyšsko |
|
79,8 |
100,0 |
|
85,1 |
|
Litva |
|
71,9 |
100,0 |
76,3 |
|
|
Maďarsko |
94,0 |
81,6 |
100,0 |
|
|
|
Malta |
85,0 |
86,7 |
100,0 |
|
|
|
Holandsko |
109,1 |
101,5 |
101,5 |
|
|
|
Rakúsko |
107,8 |
106,9 |
106,9 |
|
|
|
Poľsko |
|
84,6 |
100,0 |
93,8 |
|
|
Portugalsko |
91,7 |
91,0 |
100,0 |
|
|
|
Rumunsko |
|
66,9 |
100,0 |
|
75,2 |
|
Slovinsko |
|
86,0 |
100,0 |
90,2 |
|
|
Slovensko |
87,3 |
81,9 |
100,0 |
|
|
|
Fínsko |
119,8 |
116,2 |
116,2 |
|
|
|
Švédsko |
115,3 |
111,5 |
111,5 |
|
|
|
Spojené kráľovstvo |
|
105,4 |
|
125,6 |
|
105,4 |
Culham |
|
|
|
100,9 |
|
|
Článok 4
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa výška príspevku počas rodičovskej dovolenky uvedená v druhom a treťom pododseku článku 42a služobného poriadku stanovuje na 878,32 EUR a v prípade osamelého rodiča na 1 171,09 EUR.
Článok 5
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa základná výška príspevku na domácnosť uvedená v článku 1 ods. 1 prílohy VII k služobnému poriadku stanovuje na 164,27 EUR.
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa výška príspevku na nezaopatrené dieťa uvedená v článku 2 ods. 1 prílohy VII k služobnému poriadku stanovuje na 358,96 EUR.
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa výška príspevku na vzdelanie uvedená v článku 3 ods. 1 prílohy VII k služobnému poriadku stanovuje na 243,55 EUR.
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa výška príspevku na vzdelanie uvedená v článku 3 ods. 2 prílohy VII k služobnému poriadku stanovuje na 87,69 EUR.
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa minimálna výška príspevku na expatriáciu uvedená v článku 69 služobného poriadku a v druhom pododseku článku 4 ods. 1 prílohy VII k služobnému poriadku stanovuje na 486,88 EUR.
Článok 6
S účinnosťou od 1. januára 2009 sa výška príspevku na kilometrovné uvedená v druhom pododseku článku 8 ods. 2 prílohy VII k služobnému poriadku upravuje takto:
|
0 EUR za každý kilometer od 0 do 200 km, |
|
0,3651 EUR za každý kilometer od 201 do 1 000 km, |
|
0,6085 EUR za každý kilometer od 1 001 do 2 000 km, |
|
0,3651 EUR za každý kilometer od 2 001 do 3 000 km, |
|
0,1216 EUR za každý kilometer od 3 001 do 4 000 km, |
|
0,0586 EUR za každý kilometer od 4 001 do 10 000 km, |
|
0 EUR za každý kilometer nad 10 000 km. |
K uvedenému príspevku na kilometrovné sa pripočíta doplnkový paušálny príplatok vo výške:
— |
182,54 EUR, ak je vzdialenosť po železnici medzi miestom výkonu práce a miestom pôvodu od 725 km do 1 450 km, |
— |
365,04 EUR, ak je vzdialenosť po železnici medzi miestom výkonu práce a miestom pôvodu vyššia ako 1 450 km. |
Článok 7
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa výška diét uvedená v článku 10 ods. 1 prílohy VII k služobnému poriadku stanovuje na:
— |
37,73 EUR pre úradníka, ktorý má nárok na príspevok na domácnosť, |
— |
30,42 EUR pre úradníka, ktorý nemá nárok na príspevok na domácnosť. |
Článok 8
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa spodná hranica príspevku na usadenie uvedená v článku 24 ods. 3 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov stanovuje na:
— |
1 074,14 EUR pre zamestnanca, ktorý má nárok na príspevok na domácnosť, |
— |
638,68 EUR pre zamestnanca, ktorý nemá nárok na príspevok na domácnosť. |
Článok 9
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa pre príspevok v nezamestnanosti uvedený v druhom pododseku článku 28a ods. 3 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov stanovuje jeho spodná hranica na 1 288,19 EUR a jeho horná hranica na 2 576,39 EUR a paušálny príspevok sa stanovuje na 1 171,09 EUR.
Článok 10
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa tabuľka základných mesačných platov uvedená v článku 63 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov nahrádza touto tabuľkou:
1.7.2008 |
|
STUPEŇ |
|||
KATEGÓRIA |
SKUPINA |
1 |
2 |
3 |
4 |
A |
I |
6 565,32 |
7 378,56 |
8 191,80 |
9 005,04 |
II |
4 765,00 |
5 229,31 |
5 693,62 |
6 157,93 |
|
III |
4 004,25 |
4 182,62 |
4 360,99 |
4 539,36 |
|
B |
IV |
3 846,60 |
4 223,18 |
4 599,76 |
4 976,34 |
V |
3 021,43 |
3 220,60 |
3 419,77 |
3 618,94 |
|
C |
VI |
2 873,61 |
3 042,79 |
3 211,97 |
3 381,15 |
VII |
2 571,98 |
2 659,49 |
2 747,00 |
2 834,51 |
|
D |
VIII |
2 324,67 |
2 461,59 |
2 598,51 |
2 735,43 |
IX |
2 238,75 |
2 269,94 |
2 301,13 |
2 332,32 |
Článok 11
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa tabuľka základných mesačných platov uvedená v článku 93 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov nahrádza touto tabuľkou:
FUNKČNÁ SKUPINA |
1.7.2008 |
STUPEŇ |
||||||
TRIEDA |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
|
IV |
18 |
5 618,70 |
5 735,55 |
5 854,82 |
5 976,58 |
6 100,87 |
6 227,74 |
6 357,25 |
17 |
4 965,96 |
5 069,23 |
5 174,64 |
5 282,26 |
5 392,10 |
5 504,24 |
5 618,70 |
|
16 |
4 389,04 |
4 480,31 |
4 573,49 |
4 668,59 |
4 765,68 |
4 864,79 |
4 965,96 |
|
15 |
3 879,15 |
3 959,82 |
4 042,17 |
4 126,23 |
4 212,03 |
4 299,63 |
4 389,04 |
|
14 |
3 428,49 |
3 499,79 |
3 572,57 |
3 646,87 |
3 722,70 |
3 800,12 |
3 879,15 |
|
13 |
3 030,19 |
3 093,21 |
3 157,53 |
3 223,19 |
3 290,22 |
3 358,65 |
3 428,49 |
|
III |
12 |
3 879,08 |
3 959,75 |
4 042,09 |
4 126,14 |
4 211,95 |
4 299,53 |
4 388,94 |
11 |
3 428,46 |
3 499,75 |
3 572,53 |
3 646,82 |
3 722,65 |
3 800,06 |
3 879,08 |
|
10 |
3 030,18 |
3 093,19 |
3 157,51 |
3 223,17 |
3 290,20 |
3 358,62 |
3 428,46 |
|
9 |
2 678,17 |
2 733,86 |
2 790,71 |
2 848,74 |
2 907,98 |
2 968,45 |
3 030,18 |
|
8 |
2 367,05 |
2 416,27 |
2 466,52 |
2 517,81 |
2 570,17 |
2 623,61 |
2 678,17 |
|
II |
7 |
2 678,11 |
2 733,81 |
2 790,67 |
2 848,71 |
2 907,97 |
2 968,45 |
3 030,19 |
6 |
2 366,93 |
2 416,16 |
2 466,42 |
2 517,72 |
2 570,08 |
2 623,54 |
2 678,11 |
|
5 |
2 091,91 |
2 135,42 |
2 179,84 |
2 225,18 |
2 271,46 |
2 318,70 |
2 366,93 |
|
4 |
1 848,85 |
1 887,30 |
1 926,56 |
1 966,63 |
2 007,53 |
2 049,29 |
2 091,91 |
|
I |
3 |
2 277,64 |
2 324,91 |
2 373,16 |
2 422,41 |
2 472,69 |
2 524,01 |
2 576,39 |
2 |
2 013,53 |
2 055,32 |
2 097,98 |
2 141,52 |
2 185,96 |
2 231,33 |
2 277,64 |
|
1 |
1 780,05 |
1 816,99 |
1 854,70 |
1 893,20 |
1 932,49 |
1 972,59 |
2 013,53 |
Článok 12
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa spodná hranica príspevku na usadenie uvedená v článku 94 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov stanovuje na:
— |
807,93 EUR pre zamestnanca, ktorý má nárok na príspevok na domácnosť, |
— |
479,00 EUR pre zamestnanca, ktorý nemá nárok na príspevok na domácnosť. |
Článok 13
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa pre príspevok v nezamestnanosti uvedený v druhom pododseku článku 96 ods. 3 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov stanovuje jeho spodná hranica na 966,15 EUR a jeho horná hranica na 1 932,29 EUR a paušálny príspevok sa stanovuje na 878,32 EUR.
Článok 14
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa príspevky za prácu na zmeny uvedené v článku 1 ods. 1 prvom pododseku nariadenia (ESUO, EHS, Euratom) č. 300/76 (2) stanovujú na 368,17 EUR, 555,70 EUR, 607,58 EUR a 828,33 EUR.
Článok 15
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa na sumy uvedené v článku 4 nariadenia (EHS, Euratom, ESUO) č. 260/68 (3) použije koeficient 5,314614.
Článok 16
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa tabuľka v článku 8 ods. 2 prílohy XIII k služobného poriadku nahrádza touto tabuľkou:
1.7.2008 |
STUPEŇ |
|||||||
TRIEDA |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
8 |
16 |
16 299,08 |
16 983,99 |
17 697,68 |
17 697,68 |
17 697,68 |
17 697,68 |
|
|
15 |
14 405,66 |
15 011,01 |
15 641,79 |
16 076,97 |
16 299,08 |
16 983,99 |
|
|
14 |
12 732,20 |
13 267,22 |
13 824,73 |
14 209,36 |
14 405,66 |
15 011,01 |
15 641,79 |
16 299,08 |
13 |
11 253,14 |
11 726,01 |
12 218,75 |
12 558,70 |
12 732,20 |
|
|
|
12 |
9 945,89 |
10 363,83 |
10 799,33 |
11 099,79 |
11 253,14 |
11 726,01 |
12 218,75 |
12 732,20 |
11 |
8 790,51 |
9 159,90 |
9 544,81 |
9 810,36 |
9 945,89 |
10 363,83 |
10 799,33 |
11 253,14 |
10 |
7 769,34 |
8 095,82 |
8 436,01 |
8 670,72 |
8 790,51 |
9 159,90 |
9 544,81 |
9 945,89 |
9 |
6 866,80 |
7 155,35 |
7 456,03 |
7 663,46 |
7 769,34 |
|
|
|
8 |
6 069,10 |
6 324,13 |
6 589,88 |
6 773,22 |
6 866,80 |
7 155,35 |
7 456,03 |
7 769,34 |
7 |
5 364,07 |
5 589,48 |
5 824,35 |
5 986,40 |
6 069,10 |
6 324,13 |
6 589,88 |
6 866,80 |
6 |
4 740,94 |
4 940,16 |
5 147,76 |
5 290,97 |
5 364,07 |
5 589,48 |
5 824,35 |
6 069,10 |
5 |
4 190,20 |
4 366,28 |
4 549,76 |
4 676,34 |
4 740,94 |
4 940,16 |
5 147,76 |
5 364,07 |
4 |
3 703,44 |
3 859,06 |
4 021,22 |
4 133,10 |
4 190,20 |
4 366,28 |
4 549,76 |
4 740,94 |
3 |
3 273,22 |
3 410,76 |
3 554,09 |
3 652,97 |
3 703,44 |
3 859,06 |
4 021,22 |
4 190,20 |
2 |
2 892,98 |
3 014,55 |
3 141,22 |
3 228,61 |
3 273,22 |
3 410,76 |
3 554,09 |
3 703,44 |
1 |
2 556,91 |
2 664,35 |
2 776,31 |
2 853,56 |
2 892,98 |
|
|
|
Článok 17
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa výška príspevku na nezaopatrené dieťa uvedená v prvom pododseku článku 14 prílohy XIII k služobnému poriadku stanovuje takto:
1.7.2008–31.12.2008 |
344,55. |
Článok 18
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa výška príspevku na vzdelanie uvedená v prvom pododseku článku 15 prílohy XIII k služobnému poriadku stanovuje takto:
1.7.2008–31.8.2008 |
70,14. |
Článok 19
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa na účely uplatňovania článku 18 ods. 1 prílohy XIII k služobnému poriadku výška pevného príspevku uvádzaného v pôvodnom článku 4a prílohy VII k služobnému poriadku platnému pred 1. májom 2004 stanovuje na:
— |
127,01 EUR na mesiac pre úradníkov zaradených do tried C4 alebo C5, |
— |
194,73 EUR na mesiac pre úradníkov zaradených do tried C1, C2 alebo C3. |
Článok 20
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 18. decembra 2008.
Za Radu
predseda
M. BARNIER
(1) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.
(2) Nariadenie Rady (ESUO, EHS, Euratom) č. 300/76 z 9. februára 1976, ktorým sa stanovujú kategórie úradníkov, ktorí majú nárok na príspevky za prácu na zmeny, podmienky poskytovania príspevkov a ich sadzby (Ú. v. ES L 38, 13.2.1976, s. 1).
(3) Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 260/68 z 29. februára 1968, ktorým sa určujú podmienky a postup uplatňovania dane v prospech Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 8).
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/17 |
NARIADENIE RADY (ES, EURATOM) č. 1324/2008
z 18. decembra 2008,
ktorým sa od 1. júla 2008 upravuje sadzba príspevku do systému dôchodkového zabezpečenia úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a na Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev stanovené v nariadení (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (1), a najmä na jeho článok 83a,
so zreteľom na návrh Komisie,
keďže:
(1) |
V súlade s článkom 13 prílohy XII k služobného poriadku Eurostat predložil 1. septembra 2008 správu o poistno-matematickom hodnotení systému dôchodkového zabezpečenia za rok 2008, v ktorej sú aktualizované parametre z uvedenej prílohy. Z tohto hodnotenia vyplýva, že sadzba príspevku potrebná na udržanie poistno-matematickej rovnováhy systému dôchodkového zabezpečenia je 10,9 % základného platu. |
(2) |
V záujme udržania poistno-matematickej rovnováhy systému dôchodkového zabezpečenia úradníkov a ostatných zamestnancov Spoločenstiev by sa preto sadzba tohto príspevku mala upraviť na 10,9 % základného platu. |
(3) |
V súlade s článkom 12 prílohy XII k služobnému poriadku sa sadzba na výpočet zloženého úroku musí rovnať skutočnej úrokovej sadzbe uvedenej v článku 10 prílohy XII a mala by sa preto upraviť, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
S účinnosťou od 1. júla 2008 sa sadzba príspevku uvedená v článku 83 ods. 2 služobného poriadku stanovuje na 10,9 %.
Článok 2
S účinnosťou od 1. januára 2009 sa sadzba na výpočet zloženého úroku v článku 4 ods. 1 a v článku 8 prílohy VIII k služobnému poriadku a v štvrtom odseku článku 40 a v článku 110 ods. 3 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov stanovuje na 3,1 %.
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 18. decembra 2008
Za Radu
predseda
M. BARNIER
(1) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/18 |
NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1325/2008
z 22. decembra 2008,
ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),
so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 138 ods. 1,
keďže:
V súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní sa nariadením (ES) č. 1580/2007 ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanoví paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XV k uvedenému nariadeniu,
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 138 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 23. decembra 2008.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 22. decembra 2008
Za Komisiu
Jean-Luc DEMARTY
generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
(1) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1.
PRÍLOHA
Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny
(EUR/100 kg) |
||
Číselný znak KN |
Kód tretej krajiny (1) |
Paušálna dovozná hodnota |
0702 00 00 |
CR |
110,3 |
MA |
79,8 |
|
TR |
84,6 |
|
ZZ |
91,6 |
|
0707 00 05 |
JO |
167,2 |
MA |
69,8 |
|
TR |
115,3 |
|
ZZ |
117,4 |
|
0709 90 70 |
MA |
127,3 |
TR |
81,0 |
|
ZZ |
104,2 |
|
0805 10 20 |
AR |
13,6 |
BR |
44,6 |
|
EG |
51,1 |
|
MA |
46,9 |
|
TR |
71,3 |
|
UY |
30,6 |
|
ZA |
41,3 |
|
ZW |
31,4 |
|
ZZ |
41,4 |
|
0805 20 10 |
MA |
74,4 |
TR |
64,0 |
|
ZZ |
69,2 |
|
0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90 |
CN |
50,3 |
IL |
65,1 |
|
TR |
65,0 |
|
ZZ |
60,1 |
|
0805 50 10 |
MA |
64,0 |
TR |
54,7 |
|
ZZ |
59,4 |
|
0808 10 80 |
CA |
79,3 |
CN |
76,1 |
|
MK |
37,6 |
|
US |
86,9 |
|
ZA |
118,0 |
|
ZZ |
79,6 |
|
0808 20 50 |
CN |
71,5 |
TR |
107,0 |
|
US |
116,0 |
|
ZZ |
98,2 |
(1) Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/20 |
NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1326/2008
z 15. decembra 2008,
ktorým sa schvaľujú malé zmeny a doplnenia špecifikácie názvu zapísaného do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Chaource (CHOP)]
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 2 druhú vetu,
keďže:
(1) |
V súlade s článkom 9 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 510/2006 a so zreteľom na článok 17 ods. 2 uvedeného nariadenia Komisia preskúmala žiadosť Francúzska o schválenie zmeny a doplnenia prvkov špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Chaource“ zapísaného nariadením Komisie (ES) č. 1107/96 (2). |
(2) |
Cieľom žiadosti je zmeniť a doplniť špecifikáciu spresnením podmienok používania spracovateľských postupov a prísad do mlieka a pri výrobe syra Chaource. Týmito postupmi sa zaisťuje zachovanie hlavných charakteristík označenia. |
(3) |
Komisia preskúmala uvedenú zmenu a doplnenie a dospela k záveru, že sú opodstatnené. Keďže zmena a doplnenie v zmysle článku 9 nariadenia Komisie (ES) č. 510/2006 sú malé, Komisia ich môže schváliť bez použitia postupu opísaného v článkoch 5, 6 a 7 uvedeného nariadenia. |
(4) |
V súlade s článkom 18 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1898/2006 (3) a v zmysle článku 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006 by sa malo uverejniť zhrnutie špecifikácie, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Špecifikácia chráneného označenia pôvodu „Chaource“ sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Upravené zhrnutie hlavných prvkov špecifikácie je uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu.
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 15. decembra 2008
Za Komisiu
Mariann FISCHER BOEL
členka Komisie
(1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.
(2) Ú. v. ES L 148, 21.6.1996, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 369, 23.12.2006, s. 1.
PRÍLOHA I
Schvaľujú sa tieto zmeny a doplnenia špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Chaource“:
„Spôsob výroby“
Bod 5 špecifikácie týkajúci sa opisu spôsobu výroby sa dopĺňa takto:
„(…) Syrenie mlieka sa vykonáva výlučne s použitím syridla.
Zhusťovanie mlieka čiastočným odstránením vodnatej časti pred koaguláciou je zakázané.
Okrem mliečnych surovín jedinými povolenými prímesami alebo pomocnými látkami alebo prísadami v mlieku a počas výroby syra sú syridlo, kultúry baktérií, kvasiniek, plesní, ktorých neškodnosť bola preukázaná, chlorid vápenatý a soľ.
(…) Uchovávanie mliečnych surovín, výrobkov počas výroby, syreniny alebo čerstvého syra prostredníctvom ich udržiavania pri mínusovej teplote je zakázané.
Uchovávanie čerstvých syrov a zrejúcich syrov v zmenenej atmosfére je zakázané.“
PRÍLOHA II
ZHRNUTIE
Nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín
„CHAOURCE“
ES č.: FR-PDO-0217-0114/29.03.2006
CHOP (X) CHZO ( )
Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.
1. Príslušný orgán v členskom štáte
Názov |
: |
Institut national de l’origine et de la qualité |
Adresa |
: |
51 rue d’Anjou, 75008 Paris, France |
Tel. |
: |
(33) 153 89 80 00 |
Fax |
: |
(33) 153 89 80 60 |
|
: |
2. Skupina
Názov |
: |
Syndicat de défense du fromage de Chaource |
Adresa |
: |
Ferme du Moulinet, 10150 Pont-Sainte-Marie, France |
Tel. |
: |
(33) 325 49 90 48 |
Fax |
: |
(33) 325 49 90 48 |
|
: |
|
Zloženie |
: |
výrobcovia/spracovatelia (X) ostatní ( ) |
3. Druh výrobku
Trieda 1.3 |
Syry |
4. Špecifikácia
[prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006]
4.1. Meno
„Chaource“
4.2. Opis
Mäkký solený syr z kravského mlieka s plesňou na povrchu, s dvoma veľkosťami v tvare splošteného valca: veľký (priemer 11 cm až 11,5 cm, hrúbka 6 cm, približne 450 gramov) a malý (priemer 8,5 cm až 9 cm, hrúbka 6 cm, približne 200 gramov), s minimálnym obsahom tuku 50 %.
4.3. Zemepisná oblasť
Oblasť výroby pokrýva veľmi úzku zemepisnú oblasť medzi departementmi Aube a Yonne, ktoré obklopujú vlhkú prírodnú oblasť Champagne so spoločným stredom – obcou Chaource.
|
Departement Aube Kantóny zahrnuté do zemepisnej oblasti vcelku: Aix-en-Othe, Bar-sur-Seine, Bouilly, Chaource, Ervy-le-Châtel, Mussy-sur-Seine, Les Riceys et Troyes (7 kantónov). |
|
Departement Yonne
|
4.4. Dôkaz o pôvode
Každý hospodársky subjekt vyplní „vyhlásenie o spôsobilosti“, ktoré zaregistrujú útvary INAO, na základe ktorého môže INAO identifikovať všetky hospodárske subjekty. Uvedené hospodárske subjekty musia pre INAO sprístupniť záznamy a všetku dokumentáciu potrebnú na kontrolu pôvodu, kvality a výrobných podmienok mlieka a syrov.
V rámci kontroly charakteristík výrobku označenia pôvodu má analytická a organoleptická skúška zaručiť kvalitu a typické vlastnosti skúšaných výrobkov.
4.5. Spôsob výroby
Výroba mlieka, výroba a zrenie syrov sa musia uskutočňovať v zemepisnej oblasti.
Syr prevažne z mlieka, voľné a pomalé odkvapkávanie, vyrobený výhradne zo skysnutého a vyzrážaného kravského mlieka. Čas vyzrážania je minimálne 12 hodín, zrenie minimálne dva týždne.
4.6. Spojenie
Známy od stredoveku, keď ho v roku 1513 obyvatelia Chaource ponúkli guvernérovi Langres. O tomto syre sa hovorí už od začiatku 19. storočia. Odvtedy sa predáva na miestnych trhoch aj vo veľkých mestách ako Lyon a Paríž. Označenie syra bolo uznané v roku 1970.
Oblasť označenia je v údolí, pre ktoré je typické priepustné podložie tvorené predovšetkým vápencom a hlinou a množstvom vodných tokov a prameňov. Potravu pre dojnice predstavujú prírodné lúky a v zime seno, zozbierané priamo na mieste. Tradičný postup výroby umožnil výrobcom získať pridanú hodnotu syra a zachovať v tomto regióne poľnohospodársku činnosť.
4.7. Kontrolný orgán
Názov |
: |
Institut national de l’origine et de la qualité |
Adresa |
: |
51 rue d’Anjou, 75008 Paris, France |
Tel. |
: |
(33) 153 89 80 00 |
Fax |
: |
(33) 153 89 80 60 |
|
: |
L’Institut National de l’Origine et de la Qualité (Národný inštitút pre označenia pôvodu a kvalitu) je verejný administratívny úrad s právnou subjektivitou pod dohľadom ministerstva poľnohospodárstva.
Inštitút INAO je zodpovedný za kontrolu podmienok pri výrobe výrobkov s označením pôvodu.
Názov |
: |
Direction générale de la concurrence, de la consommation et de la répression des Fraudes (DGCCRF) |
Adresa |
: |
59 boulevard Vincent-Auriol, 75703 Paris Cedex 13, France |
Tel. |
: |
(33) 144 87 17 17 |
Fax |
: |
(33) 144 97 30 37 |
DGCCRF je oddelenie ministerstva hospodárstva, priemyslu a zamestnanosti.
4.8. Označenie
Povinnosť uvádzať slová Chránené označenie pôvodu a názov označenia.
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/24 |
NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1327/2008
z 19. decembra 2008,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1580/2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1), a najmä na jeho články 103h a 127 v spojení s jeho článkom 4,
keďže:
(1) |
V nariadení Komisie (ES) č. 1580/2007 (2) sa ustanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa organizácií výrobcov v sektore ovocia a zeleniny. |
(2) |
Aby sa zaistilo, že všetci výrobcovia sa môžu demokraticky zúčastňovať na rozhodovaní o organizácii výrobcov, členské štáty by mali byť schopné prijať opatrenia, ktorými by sa povolilo, obmedzilo alebo zakázalo právnemu subjektu schváliť alebo odmietnuť rozhodnutia organizácie výrobcov v prípade, že tvorí jasne vymedzenú súčasť tohto právneho subjektu. |
(3) |
V článku 32 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sa poskytuje členským štátom možnosť povoliť, obmedziť alebo zakázať právo hlasovať členom organizácie výrobcov, ktorí nie sú výrobcami, v súvislosti s rozhodnutiami týkajúcimi sa operačných fondov. Je žiaduce uplatňovať toto ustanovenie rovnako na členov združení organizácií výrobcov, ktorí nie sú organizáciami výrobcov podľa článku 36 ods. 2 uvedeného nariadenia, aby sa realizácia čiastkových operačných programov zo strany združení organizácií výrobcov stala flexibilnejšou. Navyše z dôvodu zrozumiteľnosti by sa mal odkaz na právo hlasovať pri rozhodnutiach týkajúcich sa operačných fondov vzťahovať na rozhodnutia týkajúce sa operačných programov, keďže rozhodnutia týkajúce sa operačných fondov by mala prijímať priamo organizácia výrobcov, a nie združenie organizácií výrobcov. |
(4) |
S cieľom zabezpečiť právnu istotu by malo byť jasné, že pomoc na podporu vzniku skupín výrobcov a na uľahčenie ich administratívnej prevádzky, ustanovená v článku 103a ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1234/2007, je paušálna platba a dôkaz o použití tejto pomoci nie je potrebné uvádzať v žiadosti o pomoc. |
(5) |
V článku 52 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sa ustanovuje, že do hodnoty predanej výroby by sa mala započítavať len výroba členov organizácie výrobcov predaná samotnou organizáciou výrobcov alebo v súlade s článkom 125a ods. 2 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 1234/2007. Tým sa umožňuje, aby sa výroba, ktorú predávajú samotní členovia v súlade s týmito odsekmi, zahrnula do hodnoty predanej výroby organizácie výrobcov, ktorej členom je výrobca, ale vyjme sa výrobok, ktorý predávajú samotní členovia v súlade s článkom 125a ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1234/2007. V záujme organizácií výrobcov by sa mal výrobok predávaný priamo poľnohospodármi prostredníctvom druhej organizácie výrobcov zahrnúť do hodnoty predanej výroby tejto druhej organizácie výrobcov. Výrobok predaný na trhu priamo poľnohospodármi by sa nemal zahrnúť do hodnoty predanej výroby organizácie výrobcov, ktorej členom je výrobca. |
(6) |
S cieľom zabezpečiť právnu istotu by malo byť jasné, že úroveň podpory pre skupiny výrobcov ustanovená v článku 103a ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 a článku 49 nariadenia (ES) č. 1580/2007 môže za určitých okolností presiahnuť úroveň uplatniteľnú na opatrenia podľa programu rozvoja vidieka. |
(7) |
V článku 60 ods. 2 treťom a štvrtom pododseku nariadenia (ES) č. 1580/2007 sa ustanovuje obmedzenie podpory environmentálnych opatrení na maximálne sumy stanovené v prílohe k nariadeniu Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (3). Určité druhy environmentálnych opatrení sa netýkajú priamo ani nepriamo konkrétnej parcely. Článok 60 ods. 2 by sa mal preto zmeniť a doplniť, aby sa takéto opatrenia vyňali z uplatňovania tohto obmedzenia. |
(8) |
V článku 63 ods. 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 1580/2007 sa ustanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby sa akcie týkajúce sa čiastkových operačných programov úplne financovali z príspevkov členských organizácií výrobcov platených z operačných fondov týchto organizácií. Je žiaduce, aby sa členom združení organizácií výrobcov, ktorí nie sú organizáciami výrobcov, umožnilo financovať akcie alebo investície realizované združením organizácie výrobcov pod podmienkou, že títo členovia sú výrobcovia alebo ich družstvá. Podľa článku 36 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1580/2007 však môžu iba nepriamo využívať opatrenia financované Spoločenstvom, napríklad v dôsledku vplyvu úspor z rozsahu. |
(9) |
V článku 120 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sa ustanovujú sankcie po kontrolách stiahnutí výrobkov z trhu prvej úrovne. Konkrétne v článku 120 písm. a), b) a c) sa uvádza odkaz na sumu kompenzácie. V záujme pochopiteľnosti a právnej istoty by sa namiesto sumy kompenzácie mala v tomto ustanovení uvádzať suma príspevku Spoločenstva. |
(10) |
V článku 103f ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje povinnosť členských štátov zriadiť národnú stratégiu udržateľných operačných programov. Z dôvodu transparentnosti sa národná stratégia uplatniteľná v danom roku zahrnie do výročných správ členských štátov a zašle Komisii. |
(11) |
Niekoľko členských štátov čelí osobitným ťažkostiam s včasnou prípravou ich národných rámcov pre environmentálne opatrenia uvedené v článku 103f ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 a článku 58 nariadenia (ES) č. 1580/2007 ako súčasti ich národnej stratégie udržateľných operačných programov. Členským štátom by sa preto ako prechodné opatrenie malo umožniť odložiť prijatie rozhodnutia o operačných programoch na rok 2009 najneskôr až do 1. marca 2009. Odhady súm vo všetkých operačných programoch by sa mali predložiť do 31. januára 2009 a konečné schválené sumy do 15. marca 2009. |
(12) |
V súlade s druhým pododsekom bodu 15 prílohy VIII k nariadeniu (ES) č. 1580/2007 musí propagačný materiál obsahovať znak Európskeho spoločenstva (iba v prípade vizuálnych médií) a musí obsahovať tento text: „Kampaň financovaná s finančnou pomocou Európskeho spoločenstva“. Malo by byť jasné, že táto povinnosť sa vzťahuje iba na všeobecnú propagáciu a propagáciu značiek kvality. Používanie znaku Európskeho spoločenstva organizáciami výrobcov, združeniami organizácií výrobcov a dcérskymi organizáciami uvedenými v článku 52 ods. 7 uvedeného nariadenia pri propagácii ich ochranných/obchodných známok by malo byť výslovne zakázané. |
(13) |
V súlade so šiestou zarážkou odseku 2a prílohy XIII k nariadeniu (ES) č. 1580/2007 musia členské štáty vykazovať objem výrobkov stiahnutých z trhu v členení podľa výrobkov a mesiacov. Z dôvodu transparentnosti je však potrebné tieto objemy rozčleniť na objemy rozdané prostredníctvom bezplatného rozdelenia a celkové objemy. |
(14) |
Nariadenie (ES) č. 1580/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
(15) |
S cieľom umožniť hladké zavedenie zmien článku 52 ods. 5 a článku 63 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1580/2007 by sa tieto zmeny mali uplatňovať od 1. januára 2010. |
(16) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie (ES) č. 1580/2007 sa mení a dopĺňa takto:
1. |
Do článku 33 sa dopĺňa tento odsek: „Členské štáty môžu prijať opatrenia, aby obmedzili kompetenciu alebo zakázali právnemu subjektu meniť, schvaľovať alebo odmietať rozhodnutia organizácie výrobcov, keď tvorí jasne vymedzenú súčasť tohto právneho subjektu.“ |
2. |
Článok 36 ods. 2 sa mení a dopĺňa takto:
|
3. |
Článok 49 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:
|
4. |
V článku 52 sa odsek 5 sa nahrádza takto: „5. Do hodnoty predanej výroby sa započítava iba výroba členov organizácie výrobcov, ktorú predáva samotná organizácia výrobcov. Výroba členov organizácie výrobcov predaná druhou organizáciou výrobcov určenou ich vlastnou organizáciou v súlade s článkom 125a ods. 2 písm. b) a c) nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 (4) sa započítava do hodnoty predanej výroby druhej organizácie výrobcov. |
5. |
V článku 60 sa odsek 2 mení a dopĺňa takto:
|
6. |
V článku 63 ods. 3 sa písmeno a) nahrádza takto:
|
7. |
V článku 120 písm. a), b) a c) sa pojem „kompenzácia“ nahrádza pojmom „príspevok Spoločenstva“. |
8. |
Do článku 152 sa dopĺňajú tieto odseky: „9. Odchylne od článku 65 ods. 2 tretieho pododseku tohto nariadenia môžu členské štáty v riadne opodstatnených prípadoch prijať rozhodnutie o operačných programoch a fondoch na rok 2009 najneskôr do 1. marca 2009. V schvaľujúcom rozhodnutí sa môže ustanoviť, že výdavky sú oprávnené od 1. januára 2009. 10. Odchylne od článku 99 ods. 2 tohto nariadenia členské štáty, ktoré odložili prijatie rozhodnutí o operačných programoch roku 2009 v súlade s predchádzajúcim odsekom oznámia Komisii do 31. januára 2009 odhadovaný objem operačného fondu na rok 2009 pre všetky operačné programy. V tomto oznámení sa uvedie celková výška operačného fondu a aj celková výška financovania tohto operačného fondu Spoločenstvom. Tieto číselné údaje musia ďalej obsahovať členenie na sumy na opatrenia súvisiace s predchádzaním krízam a krízovým riadením a na iné opatrenia. Členské štáty uvedené v predchádzajúcom pododseku oznámia Komisii do 15. marca 2009 konečný schválený objem operačného fondu na rok 2009 pre všetky operačné programy vrátane uvedeného členenia.“ |
9. |
Prílohy VIII a XIII sa menia a dopĺňajú tak, ako sa uvádza v prílohe k tomuto nariadeniu. |
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Body 4 a 6 článku 1 sa uplatňujú od 1. januára 2010.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 19. decembra 2008
Za Komisiu
Mariann FISCHER BOEL
členka Komisie
(1) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.“
PRÍLOHA
Prílohy k nariadeniu (ES) č. 1580/2007 sa menia a dopĺňajú takto:
1. |
V prílohe VIII sa druhý pododsek bodu 15 nahrádza takto: „Propagačný materiál na všeobecnú propagáciu a propagáciu značiek kvality musí obsahovať znak Európskeho spoločenstva (iba v prípade vizuálnych médií) a musí obsahovať tento text: ‚Kampaň financovaná s finančnou pomocou Európskeho spoločenstva‘. Organizácie výrobcov, združenia organizácií výrobcov a dcérske organizácie uvedené v článku 52 ods. 7 nesmú používať znak Európskeho spoločenstva pri propagovaní svojich ochranných/obchodných známok.“ |
2. |
Príloha XIII sa mení a dopĺňa takto:
|
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/28 |
NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1328/2008
z 22. decembra 2008,
ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I, II, III, V, VII a VIII k nariadeniu Rady (EHS) č. 3030/93 o spoločných pravidlách pre dovozy určitých textilných výrobkov z tretích krajín
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 3030/93 z 12. októbra 1993 o spoločných pravidlách pre dovozy určitých textilných výrobkov z tretích krajín (1), a najmä na jeho článok 19,
keďže:
(1) |
Spoločné pravidlá pre dovoz určitých textilných výrobkov z tretích krajín je potrebné aktualizovať s prihliadnutím na nedávny vývoj. |
(2) |
Uplatňovanie systému dvojitej kontroly, pokiaľ ide o Čínu, sa skončí 31. decembra 2008. |
(3) |
Rada rozhodnutím 2008/939/ES (2) schválila podpísanie a predbežné uplatňovanie dvojstrannej dohody o obchode s textilnými výrobkami medzi Európskym spoločenstvom a Bieloruskou republikou. |
(4) |
Zmeny a doplnenia nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (3) sa týkajú aj určitých kódov v prílohe I k nariadeniu (EHS) č. 3030/93. |
(5) |
Nariadenie (EHS) č. 3030/93 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
(6) |
Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre textil zriadeného článkom 17 nariadenia (EHS) č. 3030/93, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Prílohy I, II, III, V, VII a VIII k nariadeniu (EHS) č. 3030/93 sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2009.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 22. decembra 2008
Za Komisiu
Catherine ASHTON
členka Komisie
(1) Ú. v. ES L 275, 8.11.1993, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 39.
(3) Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.
PRÍLOHA
Prílohy I, II, III, V, VII a VIII k nariadeniu (EHS) č. 3030/93 sa menia a dopĺňajú takto:
1) |
Príloha I sa nahrádza týmto: „PRÍLOHA I TEXTILNÉ VÝROBKY UVEDENÉ V ČLÁNKU 1 (1)
PRÍLOHA I A
PRÍLOHA I B
|
2) |
Príloha II sa mení a dopĺňa takto: „PRÍLOHA II VYVÁŽAJÚCE KRAJINY UVEDENÉ V ČLÁNKU 1 Bielorusko Rusko Srbsko Uzbekistan“ |
3) |
Príloha III sa mení a dopĺňa takto:
|
4) |
Príloha V sa nahrádza takto: „PRÍLOHA V MNOŽSTVOVÉ OBMEDZENIA SPOLOČENSTVA Platné pre rok 2009
|
5) |
Tabuľka v prílohe VII sa nahrádza takto: „Tabuľka Množstvové obmedzenia spoločenstva na opätovne dovážané tovary v režime pasívneho zušľachťovacieho styku Platné pre rok 2009
|
6) |
Tabuľky v prílohe VIII sa nahrádzajú takto:
|
(1) Dôležité upozornenie: Vzťahuje sa iba na kategórie 1 až 114 s výnimkou Bieloruska, Ruskej federácie, Uzbekistanu a Srbska, na ktoré sa vzťahujú kategórie 1 až 161.
(2) Vzťahuje sa len na dovoz z Číny.
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/56 |
NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1329/2008
z 22 decembra 2008,
ktorým sa prijímajú núdzové podporné opatrenia pre trh s bravčovým mäsom v podobe podpory na súkromné skladovanie v časti Spojeného kráľovstva
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1), a najmä na jeho článok 37, článok 43 písm. a) a d), článok 191 v spojení s jeho článkom 4,
keďže:
(1) |
Podľa článku 37 nariadenia (ES) č. 1234/2007 Komisia môže rozhodnúť o poskytnutí pomoci pre súkromné skladovanie, ak priemerná trhová cena jatočných tiel ošípaných v Spoločenstve stanovená na základe cien zaznamenaných v každom členskom štáte na reprezentatívnych trhoch Spoločenstva a upravených koeficientmi podľa veľkosti stáda ošípaných v každom členskom štáte je a pravdepodobne zostane nižšia ako 103 % referenčnej ceny. |
(2) |
Trhové ceny klesli pod takúto úroveň a na základe sezónnych a cyklických trendov by takáto situácia mohla pretrvávať. |
(3) |
Vzhľadom na nedávne zistenie zvýšenej úrovne dioxínov v bravčom mäse v Írsku je situácia na trhu s bravčovým mäsom v Írsku a v Severnom Írsku obzvlášť kritická. Príslušné úrady prijali rôzne opatrenia na vyriešenie tejto situácie. |
(4) |
Do poľnohospodárskych podnikov s chovom ošípaných v Írsku bolo dodané kontaminované krmivo. Kontaminované krmivo predstavuje značnú časť potravy ošípaných, ktorá vedie k vysokým hladinám dioxínov v mäse z ošípaných z postihnutých poľnohospodárskych podnikov. Vzhľadom na ťažkosti pri spätnom vysledovaní bravčového mäsa v poľnohospodárskych podnikoch a vzhľadom na vysoké hodnoty dioxínu zistené v postihnutom bravčovom mäse sa príslušné úrady rozhodli, ako preventívne opatrenie, stiahnuť všetko bravčové mäso a všetky výrobky z bravčového mäsa z trhu. |
(5) |
Uplatňovanie týchto opatrení spôsobuje v Severnom Írsku vážne narušenie trhu s bravčovým mäsom. So zreteľom na výnimočné okolnosti a na praktické ťažkosti, ktorým čelí trh s bravčovým mäsom v Severnom Írsku, by sa teda mali ustanoviť núdzové podporné opatrenia Spoločenstva udelením pomoci na súkromné skladovanie v Severnom Írsku na časovo obmedzené obdobie a na obmedzené množstvo výrobkov. |
(6) |
V článku 31 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že súkromná pomoc na skladovanie sa môže poskytnúť len na bravčové mäso a túto pomoc stanoví vopred Komisia alebo sa stanoví prostredníctvom verejnej súťaže. |
(7) |
Keďže situácia na trhu s bravčovým mäsom v Severnom Írsku vyžaduje rýchlu praktickú akciu, najvhodnejším postupom na poskytnutie pomoci na súkromné skladovanie by bolo stanoviť jej výšku vopred. |
(8) |
V nariadení Komisie (ES) č. 826/2008 z 20. augusta 2008, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá poskytovania pomoci Spoločenstva na súkromné skladovanie niektorých poľnohospodárskych produktov (2), sa ustanovili všeobecné pravidlá vykonávania schémy pomoci na súkromné skladovanie. |
(9) |
Podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 826/2008 sa pomoc vopred má poskytnúť v súlade s podrobnými pravidlami a podmienkami ustanovenými v kapitole III uvedeného nariadenia. |
(10) |
Vzhľadom na osobitné okolnosti je potrebné vyžadovať, aby výrobky, ktoré sa majú uskladniť, boli vyrobené z ošípaných, ktoré boli chované v poľnohospodárskych podnikoch, v prípade ktorých sa zistilo, že im nebolo dodané kontaminované krmivo. Okrem toho je potrebné ustanoviť, že príslušné výrobky sú vyrobené z ošípaných, ktoré sa chovali v Írsku alebo v Severnom Írsku a boli porazené v Severnom Írsku. |
(11) |
S cieľom uľahčiť riadenie opatrenia sa výrobky z bravčového mäsa klasifikujú podľa podobnosti, pokiaľ ide o výšku nákladov na skladovanie. |
(12) |
Na uľahčenie administratívnych a kontrolných prác, ktoré sa týkajú uzatvárania zmlúv, by sa mali stanoviť najmenšie množstvá výrobkov, ktoré musí každý žiadateľ zabezpečiť. |
(13) |
Aby sa zaistilo, že hospodárske subjekty splnia svoje zmluvné záväzky a že opatrenie bude mať želaný účinok na trh, mala by sa stanoviť zábezpeka. |
(14) |
Vývoz výrobkov z bravčového mäsa prispieva k opätovnému nastoleniu rovnováhy na trhu. Ustanovenia ods. 3 článku 28 nariadenia (ES) č. 826/2008 by sa mali uplatňovať, keď je doba uskladnenia kratšia, keď sú vyskladnené výrobky určené na vývoz. Mali by sa stanoviť denné sumy, ktoré sa majú uplatniť na zníženie výšky pomoci, ako je to uvedené v danom článku. |
(15) |
Na účely uplatňovania prvého pododseku ods. 3 článku 28 nariadenia (ES) č. 826/2008 a z dôvodu konzistentnosti a zrozumiteľnosti pre hospodárske subjekty je potrebné, aby bolo obdobie 2 mesiacov uvedené v danom článku, vyjadrené v dňoch. |
(16) |
Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Rozsah pôsobnosti
1. Pomoc na súkromné skladovanie sa poskytuje so zreteľom na výrobky z bravčového mäsa, ktoré spĺňajú nasledujúce podmienky:
a) |
sú vyrobené z ošípaných, ktoré boli chované v Írsku alebo v Severnom Írsku najmenej dva mesiace pred tým, ako boli porazené v Severnom Írsku; |
b) |
sú zdravé, obchodnej kvality a sú z ošípaných chovaných v poľnohospodárskych podnikoch, v prípade ktorých bolo stanovené, že sa v nich nepoužilo kontaminované krmivo so zvýšenými úrovňami dioxínov a polychlórových bifenyloch (PCB). |
2. Zoznam kategórií výrobkov oprávnených na pomoc a príslušné čiastky sú ustanovené v prílohe.
Článok 2
Uplatniteľné pravidlá
Ak sa v tomto nariadení neustanovuje inak, uplatňuje sa nariadenie (ES) č. 826/2008.
Článok 3
Predkladanie žiadostí
1. Žiadosti na pomoc na súkromné skladovanie pre kategórie výrobkov z bravčového mäsa oprávnené na pomoc podľa článku 1 sa môžu v Severnom Írsku predkladať odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
2. Žiadosti sa budú vzťahovať na obdobie skladovania 90, 120, 150 alebo 180 dní.
3. Žiadosti sa podávajú len pre jednu z kategórií výrobkov uvedených v prílohe, s uvedením príslušného číselného znaku KN v rámci danej kategórie.
4. Príslušné úrady prijímajú všetky opatrenia potrebné na zaistenie súladu s článkom 1 ods. 1.
Článok 4
Minimálne množstvá
Minimálne množstvá na žiadosť sú:
a) |
10 ton pri vykostených výrobkoch; |
b) |
15 ton pri ostatných výrobkoch. |
Článok 5
Zábezpeky
Žiadosti musia byť sprevádzané zábezpekou vo výške 20 % zo súm pomoci stanovených v stĺpcoch 3 až 6 prílohy.
Článok 6
Celkové množstvo
V súlade s článkom 19 nariadenia (ES) č. 826/2008 celkové množstvo, na ktoré sa môžu zmluvy uzatvoriť, nepresiahne 15 000 ton hmotnosti výrobku.
Článok 7
Vyskladnenie výrobku, ktorý je určený na vývoz
1. Na účely uplatnenia prvého pododseku ods. 3 článku 28 nariadenia (ES) č. 826/2008 sa vyžaduje uplynutie minimálne 60 dňového obdobia skladovania.
2. Na účely uplatnenia tretieho pododseku ods. 3 článku 28 nariadenia (ES) č. 826/2008 sú denné sumy stanovené v stĺpci 7 prílohy k tomuto nariadeniu.
Článok 8
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 22. decembra 2008
Za Komisiu
Mariann FISCHER BOEL
členka Komisie
(1) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 223, 21.8.2008, s. 3.
PRÍLOHA
Kategórie výrobkov |
Výrobky, na ktoré sa poskytuje pomoc |
Výška pomoci na obdobie skladovania (EUR/tona) |
Zníženie (EUR) |
|||
90 dní |
120 dní |
150 dní |
180 dní |
na deň |
||
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
Kategória 1 |
||||||
ex 0203 11 10 |
Polovičky trupov bez predných nôh, chvostov, obličiek, tenkej bránice a miechy (1) |
278 |
315 |
352 |
389 |
1,24 |
Kategória 2 |
||||||
ex 0203 12 11 |
Stehná |
|
|
|
|
|
ex 0203 12 19 |
Pliecka |
|
|
|
|
|
ex 0203 19 11 |
Predné časti karé |
|
|
|
|
|
ex 0203 19 13 |
Karé, s krkovičkou, alebo krkovičky samostatne, karé s bedrovou časťou stehna (2) (3) |
337 |
379 |
421 |
463 |
1,41 |
ex 0203 19 55 |
Nožičky, pliecka, predné časti karé, karé s krkovičkou, alebo krkovičky samostatne, karé s bedrovou časťou stehna alebo bez nej, vykostené (4) (5) |
|
|
|
|
|
Kategória 3 |
||||||
ex 0203 19 15 |
Bôčiky, celé alebo rozdelené pravouhlým rezom |
164 |
197 |
230 |
263 |
1,09 |
ex 0203 19 55 |
Bôčiky, celé alebo rozdelené pravouhlým rezom bez kože a rebier |
|
|
|
|
|
Kategória 4 |
||||||
ex 0203 19 55 |
Časti zodpovedajúce označeniu „middles“, s kožou alebo tukom alebo bez nich, vykostené (6) |
255 |
290 |
325 |
360 |
1,17 |
(1) Pomoc sa môže poskytovať aj na jatočné polovičky prezentované ako wiltshirské bôčiky, t. j. bez hlavy, líc, krku, nôh, chvosta, vnútorného sadla, obličiek, sviečkovice, lopatkovej kosti, hrudnej kosti, chrbtovej kosti, panvovej kosti a bránice.
(2) Karé a krkovička môžu byť s rebrami alebo bez nich, ale hrúbka priliehajúcej vrstvy sadla nesmie presahovať 25 mm.
(3) Zmluvné množstvo môže predstavovať akúkoľvek kombináciu uvedených výrobkov.
(4) Karé a krkovička môžu byť s rebrami alebo bez nich, ale hrúbka priliehajúcej vrstvy sadla nesmie presahovať 25 mm.
(5) Zmluvné množstvo môže predstavovať akúkoľvek kombináciu uvedených výrobkov.
(6) Rovnaká prezentácia ako pre výrobky patriace pod číselný znak KN 0210 19 20.
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/60 |
NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1330/2008
z 22. decembra 2008,
ktorým sa stotretíkrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám a subjektom spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám a subjektom spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom a ruší nariadenie Rady (ES) č. 467/2001, ktoré zakazuje vývoz určitého tovaru a služieb do Afganistanu, posilňuje zákaz letov a rozširuje zmrazenie finančných prostriedkov a ďalších finančných zdrojov vo vzťahu k Talibanu v Afganistane (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 1 prvú zarážku,
keďže:
(1) |
Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 uvádza osoby, skupiny a subjekty, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov. |
(2) |
Sankčný výbor Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov rozhodol 21. a 27. októbra 2008 a 12. novembra 2008 o zmene a doplnení zoznamu fyzických a právnických osôb, skupín a subjektov, na ktoré by sa malo uplatňovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, pridaním siedmych fyzických osôb na tento zoznam vzhľadom na informácie v súvislosti s ich spojením s Al-Qaidou. Komisii boli poskytnuté vyhlásenia o dôvodoch pre tieto zmeny a doplnenia. |
(3) |
Príloha I by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
(4) |
S cieľom zabezpečiť účinnosť opatrení stanovených v tomto nariadení musí toto nariadenie nadobudnúť účinnosť bezodkladne. |
(5) |
Keďže zoznam OSN neobsahuje aktuálne adresy dotknutých fyzických osôb, v Úradnom vestníku Európskej únie by sa malo uverejniť oznámenie, aby sa dotknuté osoby mohli obrátiť na Komisiu a aby následne Komisia mohla dotknutým osobám oznámiť dôvody, na ktorých sa toto nariadenie zakladá, umožniť im vyjadriť sa k týmto dôvodom a s prihliadnutím na tieto vyjadrenia a možné dostupné dodatočné informácie toto nariadenie prehodnotiť, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sa týmto mení a dopĺňa tak, ako je stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 22. decembra 2008
Za Komisiu
Eneko LANDÁBURU
generálny riaditeľ pre vonkajšie vzťahy
(1) Ú. v. ES L 139, 29.5.2002, s. 9.
PRÍLOHA
Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sa mení a dopĺňa takto:
Pod nadpis „Fyzické osoby“ sa dopĺňajú tieto záznamy:
(1) |
Abdulbasit Abdulrahim [alias a) Abdul Basit Fadil Abdul Rahim; b) Abdelbasit Abdelrahim; c) Abdullah Mansour; d) Abdallah Mansour; e) Adbulrahim Abdulbasit Fadil Mahoud]. Adresa: Londýn, Spojené kráľovstvo. Dátum narodenia: 2.7.1968. Miesto narodenia: Gdabia, Líbya. Číslo cestovného pasu: 800220972 (cestovný pas Spojeného kráľovstva). Štátna príslušnosť: Spojené kráľovstvo. Ďalšie informácie: a) národné číslo poistenca Spojeného kráľovstva PX053496A; b) zapojený do získavania finančných prostriedkov v mene Líbyjskej islamskej bojovej skupiny (LIFG); c) vykonával vysoké funkcie v rámci LIFG v Spojenom kráľovstve; d) spojený s týmito riaditeľmi SANABEL Relief Agency: Ghuma Abd’rabbah, Taher Nasuf a Abdulbaqi Mohammed Khaled a s členmi LIFG v Spojenom kráľovstve vrátane Ismaila Kamoku, vysokopostaveného člena LIFG v Spojenom kráľovstve, ktorý bol obvinený a odsúdený v júni 2007 v Spojenom kráľovstve na základe obvinení z financovania terorizmu. |
(2) |
Redouane El Habhab (alias Abdelrahman). Adresa: Iltisstrasse 58, 24143 Kiel, Nemecko (predošlá adresa). Dátum narodenia: 20.12.1969. Miesto narodenia: Casablanca, Maroko. Štátna príslušnosť: Nemecko. Číslo cestovného pasu: 1005552350 (vydaný 27.3.2001 úradom mesta Kiel, Nemecko, platný do 26.3.2011). Preukaz totožnosti č. 1007850441 (nemecký federálny preukaz totožnosti vydaný 27.3.2001 úradom mesta Kiel, Nemecko, platný do 26.3.2011). Ďalšie informácie: v súčasnosti vo väzení v Lübecku, Nemecko. |
(3) |
Maftah Mohamed Elmabruk [alias a) Muftah Al Mabrook; b) Mustah ElMabruk; c) Maftah El Mobruk; d) Muftah El Mabruk; e) Maftah Elmobruk; f) Al Hajj Abd Al Haqq; g) Al Haj Abd Al Hak]. Adresa: Londýn, Spojené kráľovstvo. Dátum narodenia: 1.5.1950. Miesto narodenia: Líbya. Štátna príslušnosť: Líbya. Ďalšie informácie: a) národné číslo poistenca Spojeného kráľovstva: PW503042C; b) obyvateľ Spojeného kráľovstva; c) zapojený do získavania finančných prostriedkov v mene Líbyjskej islamskej bojovej skupiny (LIFG). Spojený s členmi LIFG v Spojenom kráľovstve vrátane Mohammeda Benhammediho a Ismaila Kamoku, vysokopostaveného člena LIFG v Spojenom kráľovstve, ktorý bol obvinený a odsúdený v júni 2007 v Spojenom kráľovstve na základe obvinení z financovania terorizmu. |
(4) |
Abdelrazag Elsharif Elosta (alias Abdelrazag Elsharif Al Usta). Adresa: Londýn, Spojené kráľovstvo. Dátum narodenia: 20.6.1963. Miesto narodenia: Soguma, Líbya Číslo cestovného pasu: 304875071 (cestovný pas Spojeného kráľovstva). Štátna príslušnosť: Spojené kráľovstvo. Ďalšie informácie: a) národné číslo poistenca Spojeného kráľovstva: PW669539D; b) zapojený do získavania finančných prostriedkov a finančnej podpory v mene Líbyjskej islamskej bojovej skupiny (LIFG). Spojený s členmi LIFG v Spojenom kráľovstve vrátane týchto členov: Mohammed Benhammedi, Taher Nasuf a Ismail Kamoka, vysokopostaveného člena LIFG v Spojenom kráľovstve, ktorý bol obvinený a odsúdený v júni 2007 v Spojenom kráľovstve na základe obvinení z financovania terorizmu. |
(5) |
Fritz Martin Gelowicz [alias a) Robert Konars (narodený 10.4.1979 v Liège, Belgicko); b) Markus Gebert; c) Malik; d) Benzl; e) Bentley]. Adresa: Böfinger Weg 20, 89075 Ulm, Nemecko (predošlá adresa). Dátum narodenia: 1.9.1979. Miesto narodenia: Mníchov, Nemecko. Štátna príslušnosť: Nemecko. Číslo cestovného pasu: 7020069907 (nemecký cestovný pas vydaný v Ulme, Nemecko, platný do 11. mája 2010). Národné identifikačné číslo: 7020783883 (nemecký federálny preukaz totožnosti vydaný v Ulme, Nemecko, platný do 10.6.2008). Ďalšie informácie: a) spojený s Úniou islamského džihádu (IJU), známou aj ako Skupina islamského džihádu, najneskôr od začiatku roka 2006. Spojený s Danielom Martinom Schneiderom a Ademom Yilmazom. Vyškolený vo výrobe a používaní výbušnín; b) zatknutý 4. septembra 2007 v Medebachu, Nemecko, a vo väzbe v Nemecku od 5. septembra 2007 (október 2008). |
(6) |
Daniel Martin Schneider (alias Abdullah). Adresa: Petrusstrasse 32, 66125 Herrensohr, Dudweiler, Saarbrücken, Nemecko (predošlá adresa). Dátum narodenia: 9.9.1985. Miesto narodenia: Neunkirchen (Saar), Nemecko. Štátna príslušnosť: Nemecko. Číslo cestovného pasu: 2318047793 (nemecký cestovný pas vydaný 17.5.2006 vo Friedrichsthale, Nemecko, platný do 16.5.2011). Národné identifikačné číslo: 2318229333 [nemecký federálny preukaz totožnosti vydaný 17.5.2006 vo Friedrichsthale, Nemecko, platný do 16.5.2011 (bola nahlásená jeho strata)]. Ďalšie informácie: a) spojený s Úniou islamského džihádu (IJU), známou aj ako Skupina islamského džihádu, najneskôr od začiatku roka 2006. Spojený s Fritzom Martinom Gelowiczom a Ademom Yilmazom; b) zatknutý 4. septembra 2007 v Medebachu, Nemecko, a vo väzbe v Nemecku od 5. septembra 2007 (október 2008). |
(7) |
Adem Yilmaz (alias Talha). Dátum narodenia: 4.11.1978. Miesto narodenia: Bayburt, Turecko. Štátna príslušnosť: Turecko. Číslo cestovného pasu: TR-P 614 166 (turecký cestovný pas vydaný tureckým konzulátom vo Frankfurte nad Mohanom dňa 22.3.2006, platný do 15.9.2009. Adresa: Südliche Ringstrasse 133, 63225 Langen, Nemecko (predošlá adresa). Ďalšie informácie: a) spojený s Úniou islamského džihádu (IJU), známou aj ako Skupina islamského džihádu, najneskôr od začiatku roka 2006. Spojený s Fritzom Martinom Gelowiczom a Danielom Martinom Schneiderom; b) zatknutý 4. septembra 2007 v Medebachu, Nemecko, a vo väzbe v Nemecku od 5. septembra 2007 (október 2008). |
SMERNICE
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/62 |
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/110/ES
zo 16. decembra 2008,
ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/49/ES o bezpečnosti železníc Spoločenstva (smernica o bezpečnosti železníc)
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 71 ods. 1,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
po porade s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),
keďže:
(1) |
S cieľom pokračovať v úsilí o vytvorenie jednotného trhu služieb železničnej dopravy Európsky parlament a Rada prijali smernicu 2004/49/ES (3), ktorou sa vytvára spoločný regulačný rámec bezpečnosti železníc. |
(2) |
Pôvodne sa postupmi vydávania povolení na uvedenie železničných vozidiel do prevádzky zaoberala, pokiaľ ide o nové alebo zmodernizované časti železničného systému Spoločenstva, smernica Rady 96/48/ES z 23. júla 1996 o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc (4) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/16/ES z 19. marca 2001 o interoperabilite konvenčného železničného systému (5) a pokiaľ ide o vozidlá, ktoré sú už v prevádzke, smernica 2004/49/ES. V súlade s lepšou právnou úpravou a s cieľom zjednodušiť a modernizovať právne predpisy Spoločenstva by sa všetky ustanovenia týkajúce sa vydávania povolení na uvedenie železničných vozidiel do prevádzky mali sústrediť do jedného právneho aktu. Z tohto dôvodu by sa mal súčasný článok 14 smernice 2004/49/ES vypustiť a do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve (prepracované znenie) (6), (ďalej len „smernica o interoperabilite železníc“), ktorá nahradila smernice 96/48/ES a 2001/16/ES, by sa malo vložiť nové ustanovenie o vydávaní povolení na uvedenie do prevádzky vozidiel, ktoré sa už používajú. |
(3) |
Nadobudnutie platnosti Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) z roku 1999 dňa 1. júla 2006 prinieslo nové pravidlá upravujúce zmluvy o používaní vozidiel. Podľa CUV (Uniform Rules concerning Contracts of Use of Vehicles in International Rail Traffic - jednotné pravidlá o zmluvách o použití vozidiel v medzinárodnej železničnej doprave) pripojeného k dohovoru COTIF už držitelia nie sú povinní registrovať svoje vozne v železničných podnikoch. Bývalá Dohoda „Regolamento Internazionale Veicoli“ (RIV) medzi železničnými podnikmi sa prestala uplatňovať a čiastočne sa nahradila novou súkromnou a dobrovoľnou dohodou (GCU - General Contract of Use for Wagons - všeobecná zmluva o použití vozňov) medzi železničnými podnikmi a držiteľmi vozňov, na základe ktorej sú držitelia vozňov zodpovední za údržbu svojich vozňov. Na účely zohľadnenia týchto zmien a uľahčenia vykonávania smernice 2004/49/ES pokiaľ ide o bezpečnostnú certifikáciu železničných podnikov by sa mali vymedziť pojmy „držiteľ“ a „subjekt zodpovedný za údržbu“ a mal by sa špecifikovať vzťah medzi týmito subjektmi a železničnými podnikmi. |
(4) |
Definícia „držiteľa“ by sa mala čo najviac blížiť definícii použitej v dohovore COTIF z roku 1999. Ako držiteľa vozidla je možné označiť mnoho subjektov napríklad: vlastníka, spoločnosť, ktorej podnikateľská činnosť je založená na vozňovom parku, spoločnosť prenajímajúcu vozidlá železničnému podniku, železničný podnik alebo manažéra infraštruktúry využívajúceho vozidlá na údržbu infraštruktúry. Tieto subjekty kontrolujú vozidlá vzhľadom na ich využívanie ako dopravný prostriedok železničnými podnikmi a manažérmi infraštruktúry. Držiteľ by s cieľom vyhnúť sa akýmkoľvek pochybnostiam mal byť jasne identifikovaný v národnom registri vozidiel (NRV) ustanovenom v článku 33 smernice o interoperabilite železníc. |
(5) |
S cieľom dosiahnuť súlad s existujúcimi právnymi predpismi o železniciach a zabrániť zbytočnému zaťaženiu by sa malo členským štátom umožniť, aby vyňali z pôsobnosti tejto smernice historické, múzejné a turistické železnice. |
(6) |
Predtým, ako sa vozidlo uvedie do prevádzky alebo využije v rámci siete, by sa mal subjekt zodpovedný za jeho údržbu identifikovať v NRV. Železničný podnik, manažér infraštruktúry alebo držiteľ môže byť subjektom zodpovedným za údržbu. |
(7) |
Členským štátom by sa malo umožniť splnenie povinnosti určiť subjekt zodpovedný za údržbu a vydať mu osvedčenie prostredníctvom alternatívnych opatrení v prípade vozidiel registrovaných v tretej krajine a udržiavaných v súlade so zákonmi uvedenej krajiny, vozidiel používaných na sieťach alebo linkách s odlišným rozchodom koľajníc než je rozchod hlavnej železničnej siete Spoločenstva, v prípade ktorých sa požiadavka identifikovať subjekt zodpovedný za jeho údržbu zabezpečuje alternatívne prostredníctvom medzinárodných dohôd s tretími krajinami a vozidiel využívaných historickými, múzejnými a turistickými železnicami alebo určenými na prepravu vojenského a špeciálneho materiálu vyžadujúce ad hoc povolenie národného bezpečnostného orgánu, ktoré treba predložiť pred uskutočnením dopravy. V týchto situáciách by príslušné členské štáty mali byť oprávnené prijať vozidlá do siete, pre ktorú sú príslušné, bez určenia subjektu zodpovedného za údržbu alebo bez osvedčenia tohto subjektu. Tieto výnimky by však mali byť predmetom formálnych rozhodnutí príslušného členského štátu a mala by ich analyzovať Európska železničná agentúra (ďalej len „agentúra“) v kontexte jej správy o úrovni bezpečnosti. |
(8) |
Ak železničný podnik alebo manažér infraštruktúry používa vozidlo, ktoré nemá registrovaný subjekt zodpovedný za údržbu alebo ktorého subjektu zodpovedného za údržbu nebolo vydané osvedčenie, tento železničný podnik alebo manažér infraštruktúry by mal kontrolovať všetky riziká spojené s používaním takéhoto vozidla. Schopnosť kontrolovať tieto riziká by mal preukázať železničný podnik alebo manažér infraštruktúry osvedčením systému riadenia bezpečnosti a v prípade, ak je to potrebné, bezpečnostným osvedčením alebo bezpečnostným povolením. |
(9) |
V prípade nákladných vagónov by subjektu zodpovednému za údržbu malo byť vydané osvedčenie podľa systému, ktorý vytvorí agentúra a prijme Komisia. Ak je týmto subjektom zodpovedným za údržbu železničný podnik alebo manažér infraštruktúry, postup vydania osvedčenia by mal byť zahrnutý do postupu vydania bezpečnostného osvedčenia alebo povolenia. Osvedčenie, ktoré by sa tomuto subjektu udelilo, by bolo zárukou, že všetky nákladné vagóny, za ktoré je zodpovedný, spĺňajú požiadavky na údržbu stanovené v tejto smernici. Toto osvedčenie by malo platiť na celom území Spoločenstva a mal by ho vydávať orgán schopný kontrolovať systém údržby zriadený týmito subjektmi. Keďže nákladné vagóny sa často využívajú v medzinárodnej doprave a keďže subjekt zodpovedný za údržbu môže mať záujem o využívanie údržbárskych dielní so sídlom vo viacerých členských štátoch, osvedčujúci orgán by mal mať možnosť vykonávať svoje kontroly na celom území Spoločenstva. |
(10) |
Požiadavky na údržbu sa vypracúvajú v kontexte smernice o interoperabilite železníc, najmä ako časť technických špecifikácií interoperability (TSI) „vozidlového parku“. V dôsledku nadobudnutia účinnosti tejto smernice je potrebné zabezpečiť súlad medzi týmito TSI a požiadavkami na osvedčovanie pre subjekt zodpovedný za údržbu, ktoré má prijať Komisia. Komisia to dosiahne prípadnou zmenou a doplnením príslušných TSI, a to použitím postupu uvedeného v smernici o interoperabilite železníc. |
(11) |
Keďže cieľ tejto smernice, a to ďalší vývoj a zlepšenie bezpečnosti železníc Spoločenstva, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jej rozsahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. |
(12) |
Opatrenia potrebné na vykonávanie smernice 2004/49/ES by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7). |
(13) |
Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená revidovať a prispôsobovať prílohy k smernici 2004/49/ES, prijímať a revidovať spoločné bezpečnostné metódy a spoločné bezpečnostné ciele, ako aj prijať systém osvedčovania pre oblasť údržby. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky smernice 2004/49/ES okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES. |
(14) |
Pre členský štát, ktorý nemá železničný systém a v prípade ktorého je pravdepodobné, že ho v blízkej budúcnosti nebude mať, je povinnosť transponovať a vykonávať túto smernicu neprimeraná a zbytočná. Preto pokiaľ nebudú mať železničný systém, takéto členské štáty by mali byť oslobodené od povinnosti transponovať a vykonávať túto smernicu. |
(15) |
V súlade s bodom 34 medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (8) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu. |
(16) |
Smernica 2004/49/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, |
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Zmeny a doplnenia
Smernica 2004/49/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:
1. |
v článku 2 ods. 2 sa dopĺňajú tieto písmená:
|
2. |
v článku 3 sa dopĺňajú tieto písmená:
|
3. |
v článku 4 ods. 4 sa pojem „vlastníka vozňov“ nahrádza pojmom „držiteľa“; |
4. |
článok 5 ods. 2 sa nahrádza takto: „2. Príloha I sa do 30. apríla 2009 zreviduje najmä s cieľom zahrnúť do nej spoločné vymedzenia CSI a spoločné metódy výpočtu nákladov v prípade nehôd. Uvedené opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 27 ods. 2a.“; |
5. |
článok 6 sa mení a dopĺňa takto:
|
6. |
článok 7 sa mení a dopĺňa takto:
|
7. |
článok 10 sa mení a dopĺňa takto:
|
8. |
vkladá sa tento článok: „Článok 14a Údržba vozidiel 1. Každému vozidlu sa pred jeho uvedením do prevádzky alebo využitím v rámci siete pridelí subjekt zodpovedný za údržbu a tento subjekt sa zaregistruje v NRV v súlade s článkom 33 smernice o interoperabilite železníc. 2. Železničný podnik, manažér infraštruktúry alebo držiteľ môže byť subjektom zodpovedným za údržbu. 3. Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť železničných podnikov a manažérov infraštruktúry za bezpečnú prevádzku vlaku, ako sa ustanovuje v článku 4, subjekt prostredníctvom systému údržby zaistí, aby boli vozidlá, za ktorých údržbu je zodpovedný, v bezpečnom prevádzkovom stave. Subjekt zodpovedný za údržbu zabezpečí, aby bola údržba v súlade s:
Subjekt zodpovedný za údržbu vykonáva údržbu sám, alebo využije zmluvné údržbárske dielne. 4. V prípade nákladných vagónov, každému subjektu zodpovednému za údržbu vydá osvedčenie orgán, ktorý bol akreditovaný alebo uznaný v súlade s odsekom 5, alebo národný bezpečnostný orgán. Akreditačný proces musí byť založený na kritériách nezávislosti, spôsobilosti a nestrannosti, ako sú príslušné európske normy rady EN 45 000. Proces uznávania musí byť tiež založený na kritériách nezávislosti, spôsobilosti a nestrannosti. Ak je subjektom zodpovedným za údržbu železničný podnik alebo manažér infraštruktúry, splnenie požiadaviek, ktoré sa majú prijať podľa odseku 5 kontroluje príslušný národný bezpečnostný orgán podľa postupov uvedených v článku 10 alebo 11 a toto splnenie sa potvrdí v osvedčeniach vymedzených v týchto postupoch. 5. Komisia na základe odporúčania agentúry prijme do 24. decembra 2010 opatrenie na zavedenie systému osvedčení pre subjekt zodpovedný za údržbu nákladných vagónov. Osvedčenia udeľované podľa tohto systému potvrdzujú súlad s požiadavkami uvedenými v odseku 3. Opatrenie zahŕňa požiadavky týkajúce sa:
Uvedené opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 27 ods. 2a. Na základe odporúčania agentúry Komisia do 24. decembra 2018 prehodnotí toto opatrenie s cieľom zahrnúť všetky vozidlá a v prípade potreby aktualizovať systém osvedčení platný pre nákladné vagóny. 6. Osvedčenia udelené v súlade s odsekom 5 platia v celom Spoločenstve. 7. Agentúra vyhodnotí postup vydávania osvedčení, ktorý bol zavedený v súlade s odsekom 5 a to predložením správy Komisii najneskôr tri roky po nadobudnutí účinnosti príslušného opatrenia. 8. Členské štáty môžu rozhodnúť o splnení povinnosti určiť subjekt zodpovedný za údržbu a o vydávaní osvedčení tomuto subjektu prostredníctvom alternatívnych opatrení v prípadoch týchto vozidiel:
Tieto alternatívne opatrenia sa vykonávajú prostredníctvom výnimiek, ktoré udeľuje príslušný národný bezpečnostný orgán:
Tieto výnimky sú uvedené a odôvodnené vo výročnej správe o bezpečnosti uvedenej v článku 18 tejto smernice. Ak sa javí, že v železničnom systéme Spoločenstva sa podstupujú bezdôvodné riziká, agentúra o tom bezodkladne informuje Komisiu. Komisia osloví zainteresované strany a v prípade potreby požiada členský štát o stiahnutie rozhodnutia o výnimke.“; |
9. |
v článku 16 sa odsek 2 mení a dopĺňa takto:
|
10. |
v článku 18 sa dopĺňa toto písmeno:
|
11. |
článok 26 sa nahrádza takto: „Článok 26 Prispôsobenie príloh Prílohy sa prispôsobujú vedeckému a technickému pokroku. Uvedené opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 27 ods. 2a.“; |
12. |
článok 27 sa mení a dopĺňa takto:
|
13. |
v prílohe II sa vypúšťa bod 3. |
Článok 2
Vykonávanie a transpozícia
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 24. decembra 2010. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
Povinnosti transpozície a vykonávania tejto smernice sa nevzťahujú na Cyperskú republiku a Maltskú republiku, pokiaľ na ich území nebudú vybudované železničné systémy.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 3
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej Únie.
Článok 4
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Štrasburgu 16. decembra 2008
Za Európsky parlament
predseda
H.-G. PÖTTERING
Za Radu
predseda
B. LE MAIRE
(1) Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 39.
(2) Stanovisko Európskeho parlamentu z 29. novembra 2007 (Ú. v. EÚ C 297 E, 20.11.2008, s. 133), spoločná pozícia Rady z 3. marca 2008 (Ú. v. EÚ C 122 E, 20.5.2008, s. 10) a pozícia Európskeho parlamentu z 9. júla 2008 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady z 1. decembra 2008.
(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernici 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44). Opravené znenie v Ú. v. EÚ L 220, 21.6.2004, s. 16.
(4) Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 6.
(5) Ú. v. ES L 110, 20.4.2001, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 191, 18.7.2008, s. 1.
(7) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
(8) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 191, 18.7.2008, s. 1.“;
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/68 |
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/112/ES
zo 16. decembra 2008
o zmene a doplnení smerníc Rady 76/768/EHS, 88/378/EHS, 1999/13/ES a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES, 2002/96/ES a 2004/42/ES s cieľom prispôsobiť ich nariadeniu (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95 a článok 175 ods. 1,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
po porade s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),
keďže:
(1) |
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (3) sa stanovuje harmonizácia klasifikácie a označovania látok a zmesí v Spoločenstve. Uvedeným nariadením sa nahradí smernica Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (4), ako aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES z 31. mája 1999 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o klasifikácii, balení a označovaní nebezpečných prípravkov (5). |
(2) |
Nariadenie (ES) č. 1272/2008 sa opiera o skúsenosti získané smernicami 67/548/EHS a 1999/45/ES a zahŕňa kritériá klasifikácie a označovania látok a zmesí stanovené Globálnym harmonizovaným systémom klasifikácie a označovania chemikálií (GHS) prijatým na medzinárodnej úrovni v rámci štruktúry Organizácie Spojených národov. |
(3) |
Určité ustanovenia o klasifikácii a označovaní stanovené v smerniciach 67/548/EHS a 1999/45/ES slúžia aj na účely uplatňovania iných právnych predpisov Spoločenstva, ku ktorým patrí smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov (6), smernica Rady 88/378/EHS z 3. mája 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa bezpečnosti hračiek (7), smernica Rady 1999/13/ES z 11. marca 1999 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach (8), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (9), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (10) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES z 21. apríla 2004 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách a lakoch a vo výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel (11). |
(4) |
Začlenenie kritérií GHS do právnych predpisov Spoločenstva vedie k zavedeniu nových tried a kategórií nebezpečnosti, ktoré iba čiastočne zodpovedajú úprave klasifikácie a označovania, ktorá je stanovená v smerniciach 67/548/EHS a 1999/45/ES. Analýza o možných účinkoch prechodu zo starého na nový systém klasifikácie a označovania viedla k záveru, že prispôsobením odkazov na klasifikačné kritériá v smerniciach 76/768/EHS, 88/378/EHS, 2000/53/ES a 2002/96/ES novému systému zavedenému nariadením (ES) č. 1272/2008 by sa mal zachovať rozsah pôsobnosti príslušných právnych aktov. |
(5) |
Je tiež potrebné prispôsobiť smernicu 76/768/EHS, aby sa zohľadnilo prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (12). |
(6) |
Je vhodné uviesť smernicu 1999/13/ES do súladu s nahradením rizikovej vety R40 dvoma novými rizikovými vetami R40 a R68 podľa smernice 67/548/EHS, aby sa zabezpečil správny prechod na výstražné upozornenia ustanovené v nariadení (ES) č. 1272/2008. |
(7) |
Prechod od kritérií klasifikácie uvedených v smerniciach 67/548/EHS a 1999/45/ES by sa mal úplne ukončiť 1. júna 2015. Výrobcovia kozmetiky, hračiek, farieb, lakov, výrobkov na povrchovú úpravu vozidiel, vozidiel, ako aj elektrických a elektronických zariadení sú výrobcovia, dovozcovia alebo následní užívatelia v zmysle nariadenia (ES) č. 1272/2008, rovnako ako subjekty, na činnosti ktorých sa vzťahuje smernica 1999/13/ES. Malo by sa im všetkým umožniť naplánovať si vlastnú stratégiu prechodu podľa tejto smernice v podobnom časovom rámci ako podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008. |
(8) |
V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (13) sa členské štáty podporujú, aby pre svoje vlastné potreby a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú podľa možnosti čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu. |
(9) |
Smernice 76/768/EHS, 88/378/EHS, 1999/13/ES, 2000/53/ES, 2002/96/ES a 2004/42/ES by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, |
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Zmeny a doplnenia smernice 76/768/EHS
Smernica 76/768/EHS sa týmto mení a dopĺňa takto:
1. |
slovo „prípravok“ alebo „prípravky“ v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1907/2006 v jeho znení z 30. decembra 2006 sa v celom texte nahrádza slovom „zmes“ alebo „zmesi“ v príslušnom páde; |
2. |
v článku 4a ods. 1 sa písm. d) nahrádza takto:
|
3. |
s účinnosťou od 1. decembra 2010 sa článok 4b nahrádza takto: „Článok 4b Používanie látok klasifikovaných ako karcinogénne, mutagénne pre zárodočné bunky alebo reprodukčne toxické, kategórií 1A, 1B a 2, podľa časti 3 prílohy VI k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (15) v kozmetických výrobkoch sa zakazuje. Komisia na tento účel prijme nevyhnutné opatrenia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 10 ods. 2. Látka klasifikovaná v kategórií 2 sa môže použiť v kozmetike, ak bola ohodnotená Vedeckým výborom pre bezpečnosť spotrebiteľov (SCCS) a uznaná za prijateľnú na použitie v kozmetických výrobkoch. |
4. |
s účinnosťou od 1. decembra 2010 sa posledná veta článku 7a ods. 1 písm. h) druhého pododseku nahrádza takto: „Kvantitatívne informácie požadované podľa písmena a), ktoré sa majú verejne sprístupniť, sa obmedzujú na látky spĺňajúce kritériá ktorejkoľvek z týchto tried alebo kategórií nebezpečnosti stanovených v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 1272/2008:
|
5. |
v prílohe IX sa prvá veta nahrádza takto: „Táto príloha uvádza zoznam alternatívnych metód validovaných Európskym centrom pre validáciu alternatívnych metód (ECVAM) Spoločného výskumného centra, ktoré sú na splnenie požiadaviek tejto smernice k dispozícii a ktoré nie sú uvedené v nariadení (ES) č. 440/2008.“ |
Článok 2
Zmeny a doplnenia smernice 88/378/EHS
Smernica 88/378/EHS sa týmto mení a dopĺňa takto:
1. |
slovo „prípravok“ alebo „prípravky“ v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1907/2006 v jeho znení z 30. decembra 2006 sa v celom texte nahrádza slovom „zmes“ alebo „zmesi“ v príslušnom páde; |
2. |
s účinnosťou od 1. decembra 2010 sa príloha II časť II oddiel 2 písm. b) nahrádza takto:
|
3. |
s účinnosťou od 1. júna 2015 sa príloha II časť II oddiel 2 písm. b) nahrádza takto:
|
4. |
s účinnosťou od 1. decembra 2010 sa príloha II časť II oddiel 3 bod 3 prvý odsek nahrádza takto:
|
5. |
s účinnosťou od 1. júna 2015 sa príloha II časť II oddiel 3 bod 3 prvý odsek nahrádza takto:
|
6. |
s účinnosťou od 1. decembra 2010 sa v prílohe IV oddiele 4 nahrádza nadpis a písmeno a) takto: „4. Hračky obsahujúce samy osebe nebezpečné látky alebo zmesi. Chemické hračky
musia obsahovať upozornenie o nebezpečnej povahe týchto látok alebo zmesí a uvádzať preventívne opatrenia, ktoré má používateľ dodržiavať, aby sa vyhol nebezpečenstvám s nimi spojeným, ktoré sú stručne špecifikované podľa typu hračky. Uvádza sa takisto prvá pomoc, ktorá sa má poskytnúť v prípade vážnych nehôd spôsobených používaním tohto typu hračky. Tiež sa uvádza, že sa dané hračky musia uchovávať mimo dosahu veľmi malých detí.“; |
7. |
s účinnosťou od 1. júna 2015 sa v prílohe IV oddiele 4 nahrádza nadpis a písmeno a) takto: „4. Hračky obsahujúce samy osebe nebezpečné látky alebo zmesi. Chemické hračky
musia obsahovať upozornenie o nebezpečnej povahe týchto látok alebo zmesí a uvádzať preventívne opatrenia, ktoré má používateľ dodržiavať, aby sa vyhol nebezpečenstvám s nimi spojeným, ktoré sú stručne špecifikované podľa typu hračky. Uvádza sa takisto prvá pomoc, ktorá sa má poskytnúť v prípade vážnych nehôd spôsobených používaním tohto typu hračky. Tiež sa uvádza, že sa dané hračky musia uchovávať mimo dosahu veľmi malých detí.“ |
Článok 3
Zmeny a doplnenia smernice 1999/13/ES
Smernica 1999/13/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:
1. |
slovo „prípravok“ alebo „prípravky“ v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1907/2006 v jeho znení z 30. decembra 2006 sa v celom texte nahrádza slovom „zmes“ alebo „zmesi“ v príslušnom páde; |
2. |
článok 5 sa mení a dopĺňa takto:
|
Článok 4
Zmena a doplnenie smernice 2000/53/ES
S účinnosťou od 1. decembra 2010 sa článok 2 bod 11 smernice 2000/53/ES nahrádza takto:
„11. |
‚nebezpečná látka‘ je každá látka, ktorá spĺňa kritériá ktorejkoľvek z týchto tried alebo kategórií nebezpečnosti ustanovených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (21):
|
Článok 5
Zmeny a doplnenia smernice 2002/96/ES
Smernica 2002/96/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:
1. |
slovo „prípravok“ alebo „prípravky“ v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1907/2006 v jeho znení z 30. decembra 2006 sa v celom texte nahrádza slovom „zmes“ alebo „zmesi“ v príslušnom páde; |
2. |
s účinnosťou od 1. decembra 2010 sa článok 3 písm. l) nahrádza takto:
|
3. |
s účinnosťou od 1. júna 2015 sa článok 3 písm. l) nahrádza takto:
|
4. |
v prílohe II oddiele 1 sa trinásta zarážka nahrádza takto:
|
Článok 6
Zmena a doplnenie smernice 2004/42/ES
Článok 2 smernice 2004/42/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:
a) |
v odseku 3 sa slovo „prípravok“ nahrádza slovom „zmes“; |
b) |
v odseku 8 sa slová „akýkoľvek prípravok“ nahrádzajú slovami „akúkoľvek zmes“ a slová „ktorý sa používa“ sa nahrádzajú slovami „ktorá sa používa“. |
Článok 7
Transpozícia
1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 1. apríla 2010 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.
Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. júna 2010.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.
Článok 8
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 9
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Štrasburgu 16. decembra 2008
Za Európsky parlament
predseda
H.-G. PÖTTERING
Za Radu
predseda
B. LE MAIRE
(1) Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 50.
(2) Stanovisko Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 28. novembra 2008.
(3) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.
(4) Ú. v. ES 196, 16.8.1967, s. 1.
(5) Ú. v. ES L 200, 30.7.1999, s. 1.
(6) Ú. v. ES L 262, 27.9.1976, s. 169.
(7) Ú. v. ES L 187, 16.7.1988, s. 1.
(8) Ú. v. ES L 85, 29.3.1999, s. 1.
(9) Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34.
(10) Ú. v. EÚ L 37, 13.2.2003, s. 24.
(11) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 87.
(12) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1, korigendum v Ú. v. EÚ L 136, 29.5.2007, s. 3.
(13) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
(14) Ú. v. EÚ L 142, 31.5.2008, s. 1.“;
(15) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.“;
(16) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.“;
(17) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.“;
(18) Ú. v. ES L 200, 30.7.1999, s. 1.“;
(19) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.“;
(20) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.“;
(21) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.“
(22) Ú. v. ES L 200, 30.7.1999, s. 1.
(23) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.“;
(24) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.“;
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/75 |
SMERNICA RADY 2008/114/ES
z 8. decembra 2008
o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu
(Text s významom pre EHP)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 308,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (2),
keďže:
(1) |
V júni 2004 požiadala Európska rada o prípravu celkovej stratégie na ochranu kritických infraštruktúr. Komisia v nadväznosti na to prijala 20. októbra 2004 oznámenie o ochrane najdôležitejšej infraštruktúry v boji proti terorizmu, v ktorom predložila návrhy ako na európskej úrovni zlepšiť predchádzanie teroristickým útokom na kritickú infraštruktúru, pripravenosť a reakciu na ne. |
(2) |
Komisia prijala 17. novembra 2005 Zelenú knihu o európskom programe na ochranu najdôležitejšej infraštruktúry, v ktorej predstavila rôzne možnosti na vytvorenie programu a zriadenie Varovnej informačnej siete kritickej infraštruktúry. V reakciách na zelenú knihu sa zdôraznila pridaná hodnota, ktorú predstavuje rámec Spoločenstva pre ochranu kritickej infraštruktúry. Uznala sa potreba zvýšiť schopnosť ochrany kritickej infraštruktúry v Európe a pomôcť znížiť zraniteľné miesta tejto infraštruktúry. Zdôraznil sa význam kľúčových zásad subsidiarity, proporcionality a komplementarity, ako aj dialógu so zainteresovanými stranami. |
(3) |
V decembri 2005 Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci požiadala Komisiu, aby predložila návrh Európskeho programu na ochranu kritickej infraštruktúry (ďalej len „EPCIP“), a rozhodla, že by mal byť založený na prístupe, ktorý zohľadní všetky riziká a ktorý by prednostne čelil hrozbám vyplývajúcim z terorizmu. Tento prístup by v procese ochrany kritickej infraštruktúry zohľadňoval hrozby spôsobené človekom, technologické hrozby a prírodné katastrofy, ale prioritou by bola hrozba vyplývajúca z terorizmu. |
(4) |
V apríli 2007 Rada prijala závery o EPCIP, v ktorých zdôraznila, že členské štáty majú v rámci svojich národných hraníc konečnú zodpovednosť za riadenie opatrení na ochranu kritickej infraštruktúry, pričom ocenila úsilie Komisie stanoviť na európskej úrovni postup na identifikáciu a označenie európskych kritických infraštruktúr (ďalej len „ECI“) a zhodnotenie potreby zlepšiť jej ochranu. |
(5) |
Táto smernica predstavuje prvú etapu v rámci etapovitého prístupu k identifikácii a označeniu ECI a zhodnoteniu potreby zlepšiť jej ochranu. Táto smernica sa preto zameriava na sektory energetiky a dopravy s tým, že sa preskúma s cieľom vyhodnotiť jej vplyv a posúdiť, či je potrebné, aby sa do rozsahu jej pôsobnosti zahrnuli ďalšie sektory, ako napríklad sektor informačných a komunikačných technológií (IKT). |
(6) |
Primárnu a konečnú zodpovednosť za ochranu ECI nesú členské štáty a vlastníci/prevádzkovatelia tejto infraštruktúry. |
(7) |
V Spoločenstve existuje určitý počet kritických infraštruktúr, ktorých narušenie alebo zničenie by malo závažné cezhraničné dôsledky. Toto môže zahŕňať cezhraničné medzisektorové účinky vyplývajúce zo závislostí medzi vzájomne prepojenými infraštruktúrami. Takéto ECI by sa mali identifikovať a označiť podľa spoločného postupu. Bezpečnostné požiadavky na tieto infraštruktúry by sa mali hodnotiť na základe spoločného minimálneho prístupu. Bilaterálne schémy spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry predstavujú osvedčený a účinný prostriedok na ochranu cezhraničnej kritickej infraštruktúry. EPCIP by mal z takejto spolupráce vychádzať. Informácie, ktoré sa týkajú označenia konkrétnej infraštruktúry za ECI, by sa mali utajovať na príslušnej úrovni v súlade so súčasnými právnymi predpismi Spoločenstva a členských štátov. |
(8) |
Keďže jednotlivé sektory majú špecifické skúsenosti, odborné znalosti a požiadavky v súvislosti s ochranou kritickej infraštruktúry, mal by sa vytvoriť a uplatňovať prístup k ochrane kritickej infraštruktúry na úrovni Spoločenstva, ktorý by zohľadňoval špecifiká jednotlivých sektorov a existujúce sektorovo špecifické opatrenia vrátane tých, ktoré už existujú na úrovni Spoločenstva, na národnej alebo regionálnej úrovni, a prípadne aj cezhraničné dohody o vzájomnej pomoci medzi vlastníkmi/prevádzkovateľmi existujúcich kritických infraštruktúr. Vzhľadom na veľmi dôležitú úlohu súkromného sektora pri kontrole a riadení rizika, plánovaní kontinuity činnosti a obnove po katastrofách má prístup Spoločenstva podporovať plné zapojenie súkromného sektora. |
(9) |
Čo sa týka sektora energetiky a konkrétne metód výroby a prenosu elektrickej energie (pokiaľ ide o dodávku elektrickej energie), rozumie sa, že ak je to vhodné, výroba elektrickej energie môže zahŕňať časti jadrových elektrárni, ktoré slúžia na prenos elektrickej energie, ale musia sa z nej výslovne vylúčiť jadrové prvky, na ktoré sa vzťahujú príslušné právne predpisy v oblasti jadrovej energie vrátane zmlúv a práva Spoločenstva. |
(10) |
Táto smernica dopĺňa sektorovo špecifické opatrenia existujúce na úrovni Spoločenstva a v členských štátoch. Existujúce mechanizmy Spoločenstva by sa mali naďalej používať, čím prispejú k celkovému vykonávaniu tejto smernice. Malo by sa predísť duplicite rôznych aktov alebo ustanovení alebo rozporom medzi nimi. |
(11) |
Pre všetky označené ECI by sa mali zaviesť bezpečnostné plány prevádzkovateľa (ďalej len „OSP“) alebo rovnocenné opatrenia, ktorých súčasťou by bola identifikácia dôležitých zariadení, posúdenie rizika a identifikácia, výber a určenie priorít protiopatrení a postupov. Každý členský štát by mal najprv posúdiť, či vlastníci/prevádzkovatelia označených ECI disponujú príslušnými OSP alebo podobnými opatreniami, aby sa zabránilo zbytočnej práci a duplicite. Ak takéto plány neexistujú, každý členský štát by mal prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa príslušné opatrenia zaviedli. Každý členský štát sám rozhoduje o najvhodnejších opatreniach na zavedenie OSP. |
(12) |
Opatrenia, zásady, usmernenia vrátane opatrení Spoločenstva, ako aj bilaterálne a/alebo multilaterálne schémy spolupráce, ktorými sa ustanovuje plán podobný OSP alebo jeho ekvivalent alebo styčný úradník pre bezpečnosť alebo jeho ekvivalent, by sa mali považovať za spĺňajúce požiadavky tejto smernice, ktoré súvisia s OSP alebo so styčným úradníkom pre bezpečnosť. |
(13) |
Pre všetky označené ECI by sa mal určiť styčný úradník pre bezpečnosť s cieľom uľahčiť spoluprácu a komunikáciu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na ochranu kritickej infraštruktúry. Každý členský štát by mal najprv posúdiť, či vlastníci/prevádzkovatelia označených ECI už majú styčného úradníka pre bezpečnosť alebo jeho ekvivalent, aby sa zabránilo zbytočnej práci a duplicite. Ak takýto styčný úradník pre bezpečnosť neexistuje, každý členský štát by mal prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa príslušné opatrenia zaviedli. Pokiaľ ide o vymenovanie styčného úradníka pre bezpečnosť, každý členský štát sám rozhoduje o najvhodnejších opatreniach. |
(14) |
Efektívna identifikácia rizík, hrozieb a zraniteľných miest v konkrétnych sektoroch si vyžaduje komunikáciu medzi vlastníkmi/prevádzkovateľmi ECI a členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi a Komisiou. Každý členský štát by mal zhromažďovať informácie týkajúce sa ECI, ktoré sa nachádzajú na jeho území. Komisia by mala od členských štátov dostávať všeobecné informácie o rizikách, hrozbách a zraniteľných miestach v sektoroch, v ktorých sa identifikovali ECI, v prípade potreby aj informácie o možných zlepšeniach ochrany ECI a o závislostiach medzi sektormi, ktoré by prípadne mohli byť základom konkrétnych návrhov na zvýšenie ochrany ECI, ktoré by vypracovala Komisia. |
(15) |
S cieľom napomôcť zvýšeniu ochrany ECI sa môžu vypracovať spoločné metodiky identifikácie a klasifikácie rizík, hrozieb a zraniteľných miest súvisiacich so zariadeniami infraštruktúry. |
(16) |
Vlastníci/prevádzkovatelia ECI by mali mať hlavne prostredníctvom príslušných orgánov členských štátov prístup k najlepším postupom a metodikám ochrany kritickej infraštruktúry. |
(17) |
Účinná ochrana ECI si vyžaduje komunikáciu, koordináciu a spoluprácu na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Spoločenstva. Tento cieľ sa dá najlepšie dosiahnuť tak, že sa v každom členskom štáte určia kontaktné body na ochranu európskej kritickej infraštruktúry (ďalej len „kontaktné body ECIP“), ktoré by mali koordinovať záležitosti súvisiace s ochranou európskej kritickej infraštruktúry interne, ako aj s inými členskými štátmi a Komisiou. |
(18) |
S cieľom rozvíjať činnosti súvisiace s ochranou európskej kritickej infraštruktúry v oblastiach, ktoré vyžadujú určitý stupeň dôvernosti, je vhodné zabezpečiť jednotnú a bezpečnú výmenu informácií v rámci tejto smernice. Je dôležité, aby sa pravidlá o utajení stanovené v uplatniteľnom vnútroštátnom práve alebo v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (3) dodržiavali vzhľadom na konkrétne skutočnosti týkajúce sa zložiek kritickej infraštruktúry, ktoré by sa mohli využiť na naplánovanie a vykonanie takej činnosti, ktorá by mala neprijateľné dôsledky pre zariadenia kritickej infraštruktúry. Utajované skutočnosti by sa mali chrániť v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva a členského štátu. Každý členský štát a Komisia by mali dodržiavať príslušnú bezpečnostnú klasifikáciu určenú pôvodcom dokumentu. |
(19) |
Zdieľanie informácií o ECI by sa malo uskutočňovať v atmosfére dôvery a istoty. Zdieľanie informácií si vyžaduje vzťah založený na dôvere, aby podniky a organizácie vedeli, že ich citlivé a dôverné údaje sú dostatočne chránené. |
(20) |
Keďže ciele tejto smernice, a to vytvorenie postupu identifikácie a označovania ECI a spoločného prístupu k zhodnoteniu potreby zlepšiť ochranu tejto infraštruktúry, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu tejto činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. |
(21) |
Touto smernicou sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie, |
PRIJALA TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Predmet úpravy
Touto smernicou sa ustanovuje postup identifikácie a označenia európskych kritických infraštruktúr (ECI) a spoločný prístup k zhodnoteniu potreby zlepšiť ochranu týchto infraštruktúr s cieľom prispieť k ochrane obyvateľov.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice:
a) |
„kritická infraštruktúra“ je zložka, systém alebo ich časť nachádzajúca sa v členských štátoch, ktorá je nevyhnutná pre zachovanie základných funkcií spoločnosti, zdravia, ochrany, bezpečnosti, kvality života obyvateľov z ekonomického a sociálneho hľadiska, a ktorej narušenie alebo zničenie by malo závažné dôsledky v členskom štáte z dôvodu nemožnosti zachovať tieto funkcie; |
b) |
„európska kritická infraštruktúra“ alebo „ECI“ je kritická infraštruktúra nachádzajúca sa v členských štátoch, ktorej narušenie alebo zničenie by malo závažné dôsledky minimálne v dvoch členských štátoch. Závažnosť dôsledkov sa posudzuje podľa prierezových kritérií. Toto zahŕňa účinky vyplývajúce z medzisektorových závislostí od iných typov infraštruktúry; |
c) |
„analýza rizík“ je zváženie relevantných scenárov hrozieb s cieľom posúdiť zraniteľné miesta a potenciálny vplyv narušenia alebo zničenia kritickej infraštruktúry; |
d) |
„citlivé informácie o ochrane kritickej infraštruktúry“ sú skutočnosti o kritickej infraštruktúre, ktoré by sa v prípade zverejnenia mohli použiť na naplánovanie a vykonanie činnosti s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie zariadení kritickej infraštruktúry; |
e) |
„ochrana“ znamená všetky činnosti, ktorých cieľom je zaručiť funkčnosť, kontinuitu a integritu kritickej infraštruktúry s cieľom odvrátiť, zmierniť a neutralizovať hrozbu, riziko alebo zraniteľné miesto; |
f) |
„vlastníci/prevádzkovatelia ECI“ sú subjekty zodpovedné za investície alebo každodennú prevádzku a investície do konkrétnej zložky, systému alebo jeho časti označené ako ECI podľa tejto smernice. |
Článok 3
Identifikácia ECI
1. Každý členský štát identifikuje podľa postupu uvedeného v prílohe III potenciálne ECI, ktoré spĺňajú prierezové a sektorovo špecifické kritériá a tiež zodpovedajú definíciám uvedeným v článku 2 písm. a) a b).
Komisia môže členským štátom na požiadanie pomôcť identifikovať potenciálne ECI.
Komisia môže upriamiť pozornosť príslušných členských štátov na existenciu potenciálnej kritickej infraštruktúry, ktorá sa môže považovať za spĺňajúcu požiadavky na označenie za ECI.
Každý členský štát a Komisia pokračujú v procese identifikácie potenciálnych ECI.
2. Medzi prierezové kritériá uvedené v odseku 1 patria:
a) |
kritérium straty na životoch (posudzované v zmysle možného počtu mŕtvych alebo zranených osôb); |
b) |
kritérium hospodárskeho vplyvu (posudzované v zmysle závažnosti hospodárskych strát a/alebo zhoršenia výrobkov alebo služieb; zahŕňa aj potenciálny vplyv na životné prostredie); |
c) |
kritérium vplyvu na verejnosť (posudzované v zmysle vplyvu na dôveru obyvateľstva, fyzického utrpenia a narušenia každodenného života; zahŕňa aj stratu základných služieb). |
Pri určovaní prahov prierezových kritérií sa vychádza zo závažnosti dôsledkov narušenia alebo zničenia určitej infraštruktúry. Presné prahy prierezových kritérií určia v každom jednotlivom prípade členské štáty, ktorých sa konkrétna kritická infraštruktúra týka. Každý členský štát každoročne informuje Komisiu o počte infraštruktúr v každom sektore, v súvislosti s ktorými sa viedli diskusie o prahoch prierezových kritérií.
Pri sektorovo špecifických kritériách sa zohľadňujú charakteristiky jednotlivých sektorov ECI.
Komisia spolu s členskými štátmi vypracuje usmernenia na uplatňovanie prierezových a sektorovo špecifických kritérií a približné prahy, ktoré by sa mali uplatňovať pri identifikácií ECI. Kritériá sa utaja. Používanie týchto usmernení je pre členské štáty dobrovoľné.
3. Na účely vykonávania tejto smernice sa použijú sektory energetiky a dopravy. Podsektory sú identifikované v prílohe I.
Na účely vykonávania tejto smernice možno identifikovať ďalšie sektory, ak sa to v súvislosti s preskúmaním tejto smernice ustanoveným v článku 11 považuje za vhodné. Uprednostní sa sektor ICT.
Článok 4
Označenie ECI
1. Každý členský štát informuje ostatné členské štáty, na ktoré môže mať potenciálna ECI závažný vplyv, o jej identifikácii a dôvodoch jej označenia za potenciálnu ECI.
2. Každý členský štát, na území ktorého sa nachádza potenciálna ECI, sa zapojí do dvojstranných a/alebo viacstranných rokovaní s ostatnými členskými štátmi, ktoré môžu byť výrazne ovplyvnené potenciálnou ECI. Komisia sa môže zúčastniť na týchto rokovaniach, nemá však prístup k podrobným informáciám, ktoré by umožnili jednoznačnú identifikáciu konkrétnej infraštruktúry.
Členský štát, ktorý má dôvod sa domnievať, že môže byť závažne ovplyvnený potenciálnou ECI, ale nebol za takýto štát identifikovaný členským štátom, na ktorého území sa nachádza potenciálna ECI, môže oznámiť Komisii svoje želanie zapojiť sa do dvojstranných a/alebo viacstranných rokovaní o tejto otázke. Komisia bezodkladne toto želanie oznámi členskému štátu, na ktorého území sa nachádza potenciálna ECI, a vyvíja úsilie na uľahčenie dohody medzi stranami.
3. Členský štát, na ktorého území sa nachádza potenciálna ECI, ju označí za ECI po dohode medzi ním a členskými štátmi, ktoré ňou môžu byť výrazne ovplyvnené.
Je potrebný súhlas členského štátu, na ktorého území sa nachádza infraštruktúra, ktorá sa má označiť za ECI.
4. Členský štát, na ktorého území sa nachádza označená ECI, každoročne informuje Komisiu o počte označených ECI v každom sektore a o počte členských štátov závislých od každej označenej ECI. Identitu ECI poznajú len tie členské štáty, ktoré ňou môžu byť výrazne ovplyvnené.
5. Členské štáty, na území ktorých sa nachádza ECI, informujú vlastníka/prevádzkovateľa dotknutej infraštruktúry o jej označení za ECI. Informácia o označení infraštruktúry za ECI sa utají na príslušnej úrovni.
6. Proces identifikácie a označovania ECI podľa článku 3 a tohto článku sa ukončí do 12. januára 2011 a pravidelne sa prehodnocuje.
Článok 5
Bezpečnostné plány prevádzkovateľa
1. V postupe pri vypracovaní bezpečnostného plánu prevádzkovateľa (OSP) sa identifikujú zložky kritickej infraštruktúry ECI a bezpečnostné riešenia, ktoré existujú alebo sa zavádzajú na ich ochranu. Minimálny obsah postupu pri vypracovaní OSP pre ECI je stanovený v prílohe II.
2. Každý členský štát posúdi, či každá označená ECI, ktorá sa nachádza na jeho území, má OSP alebo či sú pre ňu zavedené rovnocenné opatrenia, ktoré sa týkajú otázok uvedených v prílohe II. Ak členský štát zistí, že takýto OSP alebo jeho ekvivalent existuje a pravidelne sa aktualizuje, žiadne ďalšie vykonávacie opatrenia nie sú potrebné.
3. Ak členský štát zistí, že sa takýto OSP alebo jeho ekvivalent nevypracoval, prostredníctvom akýchkoľvek opatrení, ktoré považuje za vhodné, zabezpečí, aby sa OSP alebo jeho ekvivalent, ktorý by sa týkal otázok uvedených v prílohe II, vypracoval.
Každý členský štát zabezpečí, aby sa OSP alebo jeho ekvivalent zaviedol do jedného roka od označenia kritickej infraštruktúry za ECI a následne pravidelne prehodnocoval. Túto lehotu je možné za výnimočných okolností predĺžiť formou dohody s orgánom členského štátu a s upovedomením Komisie.
4. Ak vo vzťahu k ECI už existujú dojednania o dohľade alebo kontrole, tento článok sa ich nedotýka a príslušný orgán členského štátu uvedený v tomto článku je orgánom dohľadu podľa takýchto existujúcich dojednaní.
5. Ak sa dodržiavajú opatrenia vrátane opatrení Spoločenstva, ktoré vyžadujú v konkrétnom sektore plán podobný OSP alebo jeho ekvivalent a kontrolu tohto plánu príslušným orgánom, alebo odkazujú na potrebu mať takýto plán alebo vykonávať takúto kontrolu, považuje sa to za splnenie všetkých požiadaviek, ktoré členské štáty majú podľa tohto článku alebo ktoré prijali podľa tohto článku. V usmerneniach na uplatňovanie uvedených v článku 3 ods. 2 sa uvádza zoznam týchto opatrení.
Článok 6
Styční úradníci pre bezpečnosť
1. Styčný úradník pre bezpečnosť pôsobí ako kontaktný bod pre otázky týkajúce sa bezpečnosti medzi vlastníkom/prevádzkovateľom ECI a príslušným orgánom členského štátu.
2. Každý členský štát posúdi, či má každá označená ECI, ktorá sa nachádza na jeho území, styčného úradníka pre bezpečnosť alebo jeho ekvivalent. Ak členský štát zistí, že takýto styčný úradník pre bezpečnosť alebo jeho ekvivalent existuje, žiadne ďalšie vykonávacie opatrenia nie sú potrebné.
3. Ak členský štát zistí, že styčný úradník pre bezpečnosť alebo jeho ekvivalent neexistuje v súvislosti s označenou ECI, prostredníctvom akýchkoľvek opatrení, ktoré považuje za vhodné, zabezpečí, aby sa takýto styčný úradník pre bezpečnosť alebo jeho ekvivalent označil.
4. Každý členský štát zavedie vhodný mechanizmus komunikácie medzi príslušným orgánom členského štátu a styčným úradníkom pre bezpečnosť alebo jeho ekvivalentom na účely výmeny relevantných informácií o identifikovaných rizikách a hrozbách vo vzťahu k danej ECI. Týmto mechanizmom komunikácie nie sú dotknuté vnútroštátne požiadavky týkajúce sa prístupu k citlivým a utajovaným skutočnostiam.
5. Ak sa dodržiavajú opatrenia vrátane opatrení Spoločenstva, ktoré vyžadujú v konkrétnom sektore styčného úradníka pre bezpečnosť alebo jeho ekvivalent alebo odkazujú na potrebu mať ho, považuje sa to za splnenie všetkých požiadaviek, ktoré členské štáty majú podľa tohto článku alebo ktoré prijali podľa tohto článku. V usmerneniach na uplatňovanie uvedených v článku 3 ods. 2 sa uvádza zoznam týchto opatrení.
Článok 7
Podávanie správ
1. Každý členský štát vykoná hodnotenie hrozieb v súvislosti s podsektormi ECI do jedného roka od označenia kritickej infraštruktúry na jeho území za ECI v týchto podsektoroch.
2. Každý členský štát predkladá Komisii každé dva roky súhrnné všeobecné údaje o druhoch rizík, hrozieb a zraniteľných miest existujúcich v jednotlivých sektoroch ECI, v ktorých je ECI identifikovaná podľa článku 4 a nachádza sa na jeho území.
Komisia môže v spolupráci s členskými štátmi vypracovať pre tieto správy spoločný vzor.
Každá správa sa utají na stupni, ktorý členský štát, ktorý ju predložil, považuje za potrebný.
3. Na základe správ uvedených v odseku 2 Komisia a členské štáty posúdia pre jednotlivé sektory, či sú na ochranu ECI potrebné ďalšie ochranné opatrenia na úrovní Spoločenstva. Tento proces prebieha v spojení s preskúmaním tejto smernice ustanoveným v článku 11.
4. Komisia môže v spolupráci s členskými štátmi vypracovať spoločné metodické usmernenia na vykonávanie analýz rizík spojených s ECI. Používanie týchto usmernení je pre členské štáty dobrovoľné.
Článok 8
Podpora ECI zo strany Komisie
Komisia prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu podporuje vlastníkov/prevádzkovateľov označených ECI takým spôsobom, že im sprístupní dostupné najlepšie postupy a metodiky, ako aj podporné odborné vzdelávanie a umožní výmenu informácií o najnovšom technickom vývoji v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry.
Článok 9
Citlivé informácie týkajúce sa ochrany kritickej európskej infraštruktúry
1. Každá osoba, ktorá v mene členského štátu alebo Komisie prichádza do styku s utajovanými skutočnosťami podľa tejto smernice, má bezpečnostnú previerku zodpovedajúceho stupňa.
Členské štáty, Komisia a príslušné orgány dohľadu zabezpečujú, aby sa citlivé informácie týkajúce sa ochrany európskej kritickej infraštruktúry predložené členským štátom alebo Komisii nepoužívali na iné účely, ako je ochrana kritickej infraštruktúry.
2. Tento článok sa vzťahuje aj na informácie, ktoré nie sú v písanej forme a ktoré sa vymieňajú na zasadnutiach, na ktorých sa rokuje o citlivých otázkach.
Článok 10
Kontaktné body na ochranu európskej kritickej infraštruktúry
1. Každý členský štát určuje kontaktný bod na ochranu európskej kritickej infraštruktúry (kontaktný bod ECIP).
2. Kontaktný bod ECIP koordinuje s inými členskými štátmi a Komisiou záležitosti spojené s ochranou európskej kritickej infraštruktúry v rámci členského štátu. Určenie kontaktného bodu ECIP nebráni iným orgánom členského štátu zapájať sa do záležitostí súvisiacich s ochranou európskej kritickej infraštruktúry.
Článok 11
Preskúmanie
Preskúmanie tejto smernice sa začne 12. januára 2012.
Článok 12
Vykonávanie
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 12. januára 2011. Bezodkladne o tom informujú Komisiu a oznámia jej znenie týchto opatrení a ich vzťah k tejto smernici.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
Článok 13
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 14
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Bruseli 8. decembra 2008
Za Radu
predseda
B. KOUCHNER
(1) Stanovisko Európskeho parlamentu z 10. júla 2007 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
(2) Ú. v. EÚ C 116, 26.5.2007, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.
PRÍLOHA I
Zoznam sektorov ECI
Sektor |
Podsektor |
|||||
|
|
Infraštruktúry a zariadenia na výrobu a prenos elektrickej energie, pokiaľ ide o dodávku elektrickej energie |
||||
|
Ťažba ropy, jej rafinácia, úprava, skladovanie a preprava ropovodmi |
|||||
|
Ťažba plynu, jeho rafinácia, úprava, uskladňovanie a preprava plynovodmi Terminály skvapalneného zemného plynu (LNG – Liquefied natural gas) |
|||||
|
|
|||||
|
||||||
|
||||||
|
||||||
|
Členské štáty identifikujú kritické infraštruktúry, ktoré možno označiť za ECI, podľa článku 3. Zoznam sektorov ECI preto sám osebe nevytvára všeobecnú povinnosť označiť európsku kritickú infraštruktúru v každom sektore.
PRÍLOHA II
POSTUP PRI VYPRACOVANÍ OSP PRE ECI
V OSP sa identifikujú zariadenia kritickej infraštruktúry a bezpečnostné riešenia, ktoré existujú alebo sa zavádzajú na ich ochranu. Postup pri OSP pre ECI bude prinajmenšom zahŕňať:
1. |
identifikáciu dôležitých zariadení; |
2. |
vykonávanie analýzy rizika na základe hlavných scenárov hrozieb, zraniteľných miest jednotlivých zariadení a možných dôsledkov a |
3. |
identifikáciu, výber a určenie priorít protiopatrení a postupov, pričom sa rozlišuje medzi:
|
PRÍLOHA III
Postup, ktorý členské štáty uplatňujú pri identifikácii kritických infraštruktúr, ktoré možno označiť za ECI podľa článku 3
V článku 3 tejto smernice sa vyžaduje, aby každý členský štát identifikoval kritické infraštruktúry, ktoré sa môžu označiť za ECI. Tento postup vykoná každý členský štát prostredníctvom uvedenej série nadväzných krokov.
Potenciálna ECI, ktorá nespĺňa požiadavky vyplývajúce z niektorého z uvedených nadväzných krokov, sa nepovažuje za európsku kritickú infraštruktúru a z postupu sa vylúči. Potenciálna ECI, ktorá zodpovedá definíciám, podlieha ďalším krokom tohto postupu.
Krok 1
Každý členský štát uplatňuje sektorovo špecifické kritériá s cieľom uskutočniť prvý výber kritických infraštruktúr v rámci sektora.
Krok 2
Každý členský štát uplatňuje definíciu kritickej infraštruktúry podľa článku 2 písm. a) na potenciálnu ECI identifikovanú v kroku 1.
Závažnosť dôsledkov sa určí buď použitím vnútroštátnych metód na identifikáciu kritickej infraštruktúry, alebo s odkazom na prierezové kritériá na príslušnej vnútroštátnej úrovni. V prípade infraštruktúry, ktorou sa zabezpečujú základné služby, sa vezme do úvahy dostupnosť alternatív a trvanie narušenia/obnovy.
Krok 3
Každý členský štát uplatňuje cezhraničný prvok definície ECI podľa článku 2 písm. b) na potenciálnu ECI, ktorá prešla prvými dvoma krokmi tohto postupu. Potenciálna ECI, ktorá zodpovedá vymedzeniu pojmu, podlieha ďalšiemu kroku tohto postupu. V prípade infraštruktúry, ktorou sa zabezpečujú základné služby, sa vezme do úvahy dostupnosť alternatív a trvanie narušenia/obnovy.
Krok 4
Každý členský štát uplatňuje prierezové kritériá na zostávajúce potenciálne ECI. Prierezové kritériá zohľadňujú: závažnosť dôsledkov; v prípade infraštruktúry, ktorou sa zabezpečujú základné služby, dostupnosť alternatív; a trvanie narušenia/obnovy. Potenciálna ECI, ktorá nespĺňa prierezové kritériá, sa nebude považovať za ECI.
Potenciálna ECI, ktorá prešla týmto postupom, sa oznámi len tým členským štátom, ktoré môže závažne ovplyvniť.
II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné
ROZHODNUTIA
Rada
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/83 |
ROZHODNUTIE RADY
zo 16. decembra 2008
o rovnocennosti množiteľského materiálu lesných kultúr produkovaného v tretích krajinách
(2008/971/ES)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na smernicu Rady 1999/105/ES z 22. decembra 1999 o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh (1), a najmä na jej článok 19 ods. 1 a 2,
so zreteľom na návrh Komisie,
keďže:
(1) |
Podľa vnútroštátnych pravidiel certifikácie množiteľského materiálu lesných kultúr platných v Kanade, Chorvátsku, Nórsku, Srbsku, Švajčiarsku, Turecku a Spojených štátoch amerických sa pri zbere a spracovaní osiva a pri produkcii sadiva vykonáva úradná kontrola v teréne. |
(2) |
Podľa týchto pravidiel by systémy schvaľovania a registrácie základného materiálu a následná produkcia množiteľského materiálu z tohto základného materiálu mali byť v súlade so systémom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre certifikáciu množiteľského materiálu lesných kultúr v medzinárodnom obchode (systém OECD pre osivo lesných kultúr a lesné rastliny). Okrem toho tieto pravidlá obsahujú požiadavku, aby boli osivo a sadivo kategórií „identifikovaný zdroj“ a „selektovaný“ úradne osvedčené a balenia osiva úradne uzatvorené v súlade so systémom OECD pre osivo lesných kultúr a lesné rastliny. |
(3) |
Z preskúmania týchto pravidiel vyplynulo, že podmienky schvaľovania základného materiálu spĺňajú požiadavky stanovené v smernici 1999/105/ES. Okrem toho pravidlá týchto tretích krajín poskytujú s výnimkou podmienok týkajúcich sa kvality osiva, druhovej čistoty a kvality sadiva rovnaké záruky s ohľadom na podmienky vzťahujúce sa na osivo a sadivo kategórií „identifikovaný zdroj“ a „selektovaný“ ako záruky stanovené v smernici 1999/105/ES. Z toho vyplýva, že pravidlá certifikácie materiálu lesných kultúr kategórií „identifikovaný zdroj“ a „selektovaný“ platné v Kanade, Chorvátsku, Nórsku, Srbsku, Švajčiarsku, Turecku a Spojených štátoch amerických by sa mali považovať za rovnocenné s pravidlami stanovenými v smernici 1999/105/ES, ak sú splnené doplňujúce podmienky týkajúce sa osiva a sadiva. |
(4) |
Pravidlá uvedených tretích krajín sa však nemôžu považovať za rovnocenné v prípade kategórií „kvalifikovaný“ a „testovaný“, na ktoré sa systém OECD pre osivo lesných kultúr a lesné rastliny neuplatňuje. Preto je vhodné rozsah pôsobnosti tohto rozhodnutia o rovnocennosti obmedziť na množiteľský materiál zaradený do kategórií „identifikovaný zdroj“ a „selektovaný“. |
(5) |
V tomto rozhodnutí by sa mali používať vymedzenia pojmov stanovené v smernici 1999/105/ES, aby sa zabezpečil súlad obidvoch právnych aktov. |
(6) |
Množiteľský materiál lesných kultúr v zmysle tohto rozhodnutia by mal spĺňať rastlinno-lekárske podmienky stanovené v smernici Rady 2000/29/ES z 8. mája 2000 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva (2). Geneticky modifikovaný množiteľský materiál lesných kultúr by mal, kde je to uplatniteľné, spĺňať požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (3). |
(7) |
Je vhodné, aby doplňujúce podmienky pre osivo a sadivo týkajúce sa kvality a druhovej čistoty ustanovené týmto rozhodnutím zodpovedali podmienkam stanoveným v smernici 1999/105/ES. |
(8) |
S cieľom zabezpečiť úroveň sledovateľnosti, ktorá by bola rovnaká ako úroveň stanovená v smernici 1999/105/ES, je vhodné do tohto rozhodnutia zahrnúť pravidlá vystavovania listu o pôvode pre osivo a sadivo pri vstupe do Spoločenstva. Tento list o pôvode by sa mal zakladať na úradnom certifikáte OECD o mieste pôvodu a malo by sa v ňom uvádzať, že materiál je dovážaný v rámci systému rovnocennosti, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Rozsah pôsobnosti
V tomto rozhodnutí sa stanovujú podmienky, za ktorých sa do Spoločenstva dováža množiteľský materiál lesných kultúr kategórií „identifikovaný zdroj“ a „selektovaný“ produkovaný v tretej krajine uvedenej v prílohe I k tomuto rozhodnutiu.
Uplatňuje sa za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené v prílohe II a v smerniciach 2000/29/ES a 2001/18/ES.
Článok 2
Vymedzenia pojmov
V tomto rozhodnutí sa uplatňujú vymedzenia pojmov ustanovené v článku 2 smernice 1999/105/ES.
Článok 3
Rovnocennosť
1. Systémy schvaľovania a registrácie základného materiálu a následná produkcia množiteľského materiálu z tohto základného materiálu pod kontrolou orgánov tretej krajiny ustanovených v prílohe I k tomuto rozhodnutiu alebo pod úradným dohľadom týchto orgánov, ktoré sa používajú v tretích krajinách zaradených do zoznamu v uvedenej prílohe, sa považujú za rovnocenné so systémami, ktoré používajú členské štáty v súlade so smernicou 1999/105/ES.
2. Osivo a sadivo kategórií „identifikovaný zdroj“ a „selektovaný“ druhov uvedených v prílohe I k smernici 1999/105/ES produkované v tretích krajinách uvedených v prílohe I k tomuto rozhodnutiu a úradne certifikované orgánmi tretej krajiny uvedenými v rovnakej prílohe sa považujú za rovnocenné s osivom a sadivom v zmysle smernice 1999/105/EC, ak sú splnené podmienky stanovené v prílohe II k tomuto rozhodnutiu.
Článok 4
List o pôvode
Pri vstupe osiva a sadiva do Spoločenstva dodávateľ, ktorý tento materiál dováža, vopred informuje o tomto dovoze úradný orgán príslušného členského štátu. Pred uvedením materiálu na trh vystaví úradný orgán list o pôvode na základe úradného certifikátu OECD o mieste pôvodu.
V liste o pôvode sa uvádza, že materiál sa doviezol v rámci systému rovnocennosti.
Článok 5
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. januára 2009.
Článok 6
Adresáti
Toto rozhodnutie je určené členským štátom.
V Bruseli 16. decembra 2008
Za Radu
predsednička
R. BACHELOT-NARQUIN
(1) Ú. v. ES L 11, 15.1.2000, s. 17.
(2) Ú. v. ES L 169, 10.7.2000, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1.
PRÍLOHA I
Krajiny a orgány
Krajina (1) |
Orgán zodpovedný za schválenie a kontrolu produkcie |
|||||
CA |
|
|||||
CH |
Federal Office for Environment (FOEN) Department of the Environment, Transport, Energy and Communications (UVEK) Forest Division Federal Plant Protection Service Birmensdorf |
|||||
HV |
|
|||||
NO |
|
|||||
SR |
|
|||||
TR |
Ministry of Environnement and Forestry (Çevre ve Orman Bakanlığı) – General directorate for afforestation and erosion control (Ağaçlandirma ve erozyon kontrolu genel müdürlüğü) Gazi – Ankara |
|||||
US |
National Tree Seed Laboratory USDA Forest Service Purdue University West Lafayette, Indiana |
(1) CA – Kanada, CH – Švajčiarsko, HV – Chorvátsko, NO – Nórsko, SR – Srbsko, TR – Turecko, US – Spojené štáty americké.
PRÍLOHA II
A. Požiadavky na osivo produkované v tretích krajinách
1. |
Osivo sa úradne osvedčuje ako materiál pochádzajúci zo schváleného základného materiálu a balenia musia byť uzatvorené v súlade s vnútroštátnymi predpismi pre uplatňovanie systému OECD pre osivo lesných kultúr a lesné rastliny. Na každú dávku osiva sa pripojí úradná etiketa OECD a sprevádza ju buď kópia úradného certifikátu OECD o mieste pôvodu, alebo doklad dodávateľa obsahujúci všetky informácie zahrnuté v úradnom certifikáte OECD o mieste pôvodu a meno dodávateľa. |
2. |
V prípade osiva musí etiketa OECD alebo doklad dodávateľa obsahovať aj tieto doplňujúce informácie, ktoré boli podľa možnosti zistené medzinárodne uznávanými postupmi:
|
3. |
Odchylne od odseku 2 môže uvedené doplňujúce informácie týkajúce sa testovania osiva pomocou medzinárodne uznávaných postupov poskytnúť dodávateľ, ktorý osivo dováža pred prvým uvedením na trh v Spoločenstve. |
4. |
Aby bolo osivo z aktuálnej úrody rýchlo k dispozícii, môže ich predávať dodávateľ, ktorý ich dováža, až po prvého odberateľa, aj keď nie sú splnené požiadavky odseku 2 písm. b) a d). Dodávateľ, ktorý uvedený materiál dováža, musí čo najskôr potvrdiť dodržiavanie požiadaviek podľa odseku 2 písm. b) a d). |
5. |
Požiadavky odseku 2 písm. b) a d) sa neuplatňujú v prípade malých množstiev semien, ako je vymedzené v nariadení Komisie (ES) č. 2301/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 1999/105/ES so zreteľom na vymedzenie pojmu malých množstiev semien (1). |
6. |
Dávka osiva dosahuje úroveň druhovej čistoty minimálne 99 %. V prípade blízko príbuzných druhov okrem umelých hybridov sa však druhová čistota príslušnej dávky plodov alebo osiva, ak nedosahuje 99 %, uvádza na etikete alebo v doklade dodávateľa. |
7. |
Odchylne od odseku 1 môže primerané množstvo osiva pochádzať z neschváleného základného materiálu, ak:
|
B. Požiadavky na sadivo produkované v tretích krajinách
1. |
Sadivo sa produkuje v škôlke registrovanej orgánmi tretej krajiny uvedenými v prílohe I k tomuto rozhodnutiu alebo pod úradným dohľadom týchto orgánov v tretej krajine. Na každú zásielku sa pripojí etiketa OECD a sprevádza ju buď kópia úradného certifikátu OECD o mieste pôvodu, alebo doklad dodávateľa obsahujúci všetky informácie zahrnuté v úradnom certifikáte OECD o mieste pôvodu a meno dodávateľa. |
2. |
Sadivo spĺňa požiadavky stanovené v časti D prílohy VII k smernici 1999/105/ES. |
3. |
Sadivo určené na predaj konečným používateľom v regiónoch so stredomorským podnebím musí spĺňať požiadavky stanovené v časti E prílohy VII k smernici 1999/105/ES. |
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/88 |
ROZHODNUTIE RADY
z 18. decembra 2008
ktorým sa mení a dopĺňa príloha 13 k Spoločným konzulárnym pokynom na vypĺňanie vízových nálepiek
(2008/972/ES)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na nariadenie (ES) č. 789/2001 z 24. apríla 2001, ktorým sa Rade vyhradzujú vykonávacie právomoci vo vzťahu k určitým podrobným ustanoveniam a praktickým postupom pri preverovaní žiadostí o víza (1), a najmä na jeho článok 1 ods. 1,
so zreteľom na podnet Francúzska,
keďže:
(1) |
Príloha 13 k Spoločným konzulárnym pokynom stanovuje spoločné pravidlá pre vypĺňanie vízových nálepiek formou vzorov zodpovedajúcich jednotlivým kategóriám jednotných víz. |
(2) |
Vo vzore 9 prílohy 13, ktorý sa týka cestovného víza na krátkodobý pobyt, je uvedené, že toto vízum sa udeľuje na obdobia dlhšie ako 6 mesiacov, a to na 1,2 alebo 3 roky alebo 5 rokov (C1, C2, C3, C5). |
(3) |
Tieto rozlíšenia (C1, C2, C3 a C5) už viac nezodpovedajú žiadnemu z normatívnych ustanovení Spoločných konzulárnych pokynov od prijatia rozhodnutia Rady 2006/440/ES z 1. júna 2006 (2), ktorým sa zosúladili správne poplatky. |
(4) |
V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie je založené na schengenskom acquis podľa ustanovení hlavy IV tretej časti zmluvy, sa Dánsko v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia tohto rozhodnutia rozhodne, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva. |
(5) |
Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode (3). |
(6) |
Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (4), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia 2008/146/ES (5) a článkom 3 rozhodnutia 2008/149/SVV (6). |
(7) |
Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu podpísaného medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia 2008/261/ES (8) a článkom 3 rozhodnutia 2008/262/SVV (9). |
(8) |
Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (10) z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis; Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. |
(9) |
Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (11) z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis; Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. |
(10) |
Pokiaľ ide o Cyprus, toto rozhodnutie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo inak s ním súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003. |
(11) |
Toto rozhodnutie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo inak s ním súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Vo vzore 9 prílohy 13 k Spoločným konzulárnym pokynom sa prvá zarážka nahrádza takto:
„— |
Ide o viacnásobné návratné vízum na krátkodobý pobyt, ktorého doba platnosti môže byť až 5 rokov. V uvedenom príklade je platnosť 3 roky.“ |
Článok 2
Toto rozhodnutie sa uplatňuje odo dňa jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 3
Toto rozhodnutie je určené členským štátom v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.
V Bruseli 18. decembra 2008
Za Radu
predseda
M. BARNIER
(1) Ú. v. ES L 116, 26.4.2001, s. 2
(2) Ú. v. EÚ L 175, 29.6.2006, s. 77.
(3) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.
(4) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.
(5) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 50.
(7) Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3.
(8) Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3.
(9) Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 5.
(10) Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.
(11) Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.
Komisia
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/90 |
ROZHODNUTIE KOMISIE
z 15. decembra 2008,
ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 2002/56/ES, pokiaľ ide o dátum stanovený v článku 21 ods. 3, do ktorého sú členské oprávnené predĺžiť platnosť rozhodnutí o rovnocennosti sadiva zemiakov z tretích krajín
[oznámené pod číslom K(2008) 8135]
(Text s významom pre EHP)
(2008/973/ES)
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na smernicu Rady 2002/56/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní so sadivom zemiakov (1), a najmä na jej článok 21 ods. 3 druhý pododsek,
keďže:
(1) |
V smernici 2002/56/ES sa stanovuje, že s účinnosťou od určitých dátumov členské štáty nesmú naďalej sami určovať, či je sadivo zemiakov zozbierané v tretích krajinách rovnocenné so sadivom zemiakov zozbieraným v Spoločenstve a či je v súlade s touto smernicou. |
(2) |
Vzhľadom na to, že potvrdzovanie rovnocennosti sadiva zemiakov zo všetkých dotknutých tretích krajín so sadivom zemiakov Spoločenstva ešte nebolo ukončené, smernicou 2002/56/ES sa členským štátom povolilo predĺžiť platnosť rozhodnutí o rovnocennosti, ktoré už prijali v súvislosti so sadivom zemiakov z určitých tretích krajín, na ktoré sa nevzťahuje potvrdzovanie rovnocennosti na úrovni Spoločenstva, do 31. marca 2008. Tento dátum bol zvolený s ohľadom na koniec obdobia, keď sa sadivo zemiakov umiestňuje na trh. |
(3) |
Vzhľadom na to, že potvrdzovanie rovnocennosti ešte nebolo ukončené a že do konca roku 2008 sa začne nové obdobie obchodovania, je potrebné oprávniť členské štáty na predĺženie platnosti vnútroštátnych rozhodnutí o rovnocennosti. |
(4) |
Smernica 2002/56/ES by sa v preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
(5) |
Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre osivá a množiteľský materiál pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo a lesníctvo, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
V článku 21 ods. 3 prvom pododseku smernice 2002/56/ES sa dátum „31. marca 2008“ nahrádza dátumom „31. marca 2011“.
Článok 2
Toto rozhodnutie je určené členským štátom.
V Bruseli 15. decembra 2008
Za Komisiu
Androulla VASSILIOU
členka Komisie
(1) Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 60.
III Akty prijaté podľa Zmluvy o EÚ
AKTY PRIJATÉ PODĽA HLAVY V ZMLUVY O EÚ
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/91 |
ROZHODNUTIE RADY 2008/974/SZBP
z 18. decembra 2008
na podporu Haagskeho kódexu správania proti šíreniu balistických rakiet v rámci vykonávania stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 13 ods. 3 a článok 23 ods. 1,
keďže:
(1) |
Európska rada 12. decembra 2003 prijala stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, ktorá v kapitole III obsahuje zoznam opatrení zameraných na boj proti šíreniu týchto zbraní, ktoré je potrebné prijať nielen v rámci Európskej únie (EÚ), ale aj v tretích krajinách. |
(2) |
EÚ túto stratégiu aktívne vykonáva a zavádza opatrenia uvedené v jej kapitolách II a III, ako sú napríklad uvoľňovanie finančných zdrojov na podporu konkrétnych projektov, ktoré povedú k zlepšeniu multilaterálneho systému nešírenia zbraní a multilaterálnych opatrení na budovanie dôvery. Haagsky kódex správania proti šíreniu balistických rakiet (ďalej len „kódex správania“) je neoddeliteľnou súčasťou tohto systému. Jeho cieľom je predchádzanie šíreniu systémov balistických rakiet schopných dopravovať zbrane hromadného ničenia a súvisiacich technológií, ako aj jeho obmedzovanie. |
(3) |
Rada 17. novembra 2003 prijala spoločnú pozíciu 2003/805/SZBP (1) o všeobecnom uplatňovaní a posilňovaní multilaterálnych dohôd v oblasti nešírenia zbraní hromadného ničenia a nosičov zbraní. Táto spoločná pozícia si okrem iného vyžaduje podporu podpísania kódexu správania čo najväčším počtom krajín, najmä tými, ktoré disponujú kapacitami v oblasti balistických rakiet ako aj ďalší rozvoj a vykonávanie kódexu správania, najmä jeho opatrení na budovanie dôvery a podporu užšieho vzťahu medzi kódexom správania a multilaterálnym systémom OSN nešírenia zbraní. |
(4) |
Rada 23. mája 2007 rozhodla o prijatí opatrení na podporu univerzálnosti kódexu správania a dodržiavania jeho zásad. Na tento účel sa popri výročnej schôdzi signatárskych štátov v roku 2007 zorganizoval seminár, na ktorom sa stretli štáty, ktoré disponujú značnými kapacitami v oblasti balistických rakiet, vrátane tých, ktoré kódex správania nepodpísali. Prioritou EÚ je pokračovanie tohto dialógu medzi štátmi, ktoré kódex správania podpísali, a tými, ktoré ho nepodpísali, s cieľom ďalej podporovať všeobecné uplatňovanie kódexu správania, ako aj jeho lepšie vykonávanie a zlepšenie. Toto rozhodnutie by malo prispieť k tomuto procesu, |
ROZHODLA TAKTO:
Článok 1
1. Na účely zabezpečenia plynulého a praktického vykonávania určitých prvkov stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia podporuje EÚ činnosti signatárskych štátov kódexu správania s cieľom plniť tieto ciele:
a) |
podporovať všeobecné uplatňovanie kódexu správania, a najmä jeho podpísanie všetkými štátmi, ktoré disponujú kapacitami v oblasti balistických rakiet, |
b) |
podporovať vykonávanie kódexu správania, |
c) |
podporovať ďalšie zlepšovanie kódexu správania. |
2. V tejto súvislosti Európska únia bude podporovať projekty, ktoré zahŕňajú tieto konkrétne činnosti:
a) |
poskytovanie prostriedkov na organizáciu cielených činností, napríklad formou seminárov, ktorých cieľom je podpora podpísania kódexu správania čo najväčším počtom štátov pre región, kde je najmenej štátov, ktoré kódex správania podpísali, |
b) |
poskytovanie finančných a technických prostriedkov na uľahčenie výmeny informácií medzi signatárskymi štátmi na strane jednej a uľahčenie návštev medzinárodných pozorovateľov na odpaľovacích základniach rakiet, na ktorých sa testuje odpaľovanie kozmických nosičov rakiet (SLV – Space Launch Vehicles), o ktorých signatárske štáty rozhodli, že budú zvažovať na dobrovoľnom základe podľa článku 4 písm. a) bod (ii) kódexu správania na strane druhej, |
c) |
poskytovanie prostriedkov pre signatárske štáty na pokračovanie rokovaní o tom, ako zachovať význam a realizovateľnosť kódexu správania. Pri rokovaniach sa zohľadní nový vývoj v oblasti šírenia balistických rakiet a vývoj medzinárodných inštitucionálnych a právnych rámcov súvisiacich s balistickými raketami. |
Tieto projekty sa uskutočňujú v prospech všetkých štátov, ktoré kódex správania podpísali, i tých, ktoré ho nepodpísali.
Podrobný opis projektov sa uvádza v prílohe.
Článok 2
1. Za vykonávanie tohto rozhodnutia zodpovedá predsedníctvo, ktorému pomáha generálny tajomník Rady/vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (GT/VP). Komisia sa plne zapája.
2. Technické vykonávanie projektov uvedených v článku 1 ods. 2 uskutoční Nadácia pre strategický výskum v Paríži (FRS).
Túto úlohu vykonáva pod vedením GT/VP, ktorý pomáha predsedníctvu, a v úzkej spolupráci s predsedom výročných schôdzí signatárskych štátov kódexu správania rovnako ako Rakúskom vystupujúcim vo funkcii bezprostredného centrálneho kontaktu (ICC)/výkonného sekretariátu kódexu správania. Na tento účel uzavrie GT/VP potrebné dojednania s FRS.
3. Predsedníctvo, GT/VP a Komisia sa v súlade s ich príslušnými právomocami navzájom o vykonávaní tohto rozhodnutia pravidelne informujú.
Článok 3
1. Finančná referenčná suma na realizáciu projektov uvedených v článku 1 ods. 2 je 1 015 000 EUR.
2. Výdavky financované zo sumy uvedenej v odseku 1 sa spravujú podľa postupov a pravidiel, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev.
3. Komisia dohliada na riadne spravovanie výdavkov uvedených v odseku 2, ktoré sa poskytujú vo forme grantu. Na tento účel uzavrie potrebnú dohodu o financovaní s FRS. V dohode o financovaní sa stanoví, že FRS má zabezpečiť zviditeľnenie príspevku EÚ zodpovedajúce jeho výške.
4. Komisia vyvinie úsilie, aby sa dohoda o financovaní uvedená v odseku 3 uzavrela čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia. O všetkých ťažkostiach v tomto procese, ako aj o dátume uzavretia dohody o financovaní informuje Radu.
Článok 4
Predsedníctvo, ktorému pomáha GT/VP, podáva Rade správu o vykonávaní tohto rozhodnutia na základe pravidelných správ vypracovaných FRS. Tieto správy tvoria základ pre hodnotenie, ktoré vykoná Rada. Komisia sa plne zapája. Podáva správy o finančných aspektoch vykonávania tohto rozhodnutia.
Článok 5
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
Jeho platnosť skončí 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, pokiaľ Komisia pred uplynutím tejto lehoty neuzavrie dohodu o financovaní s FRS, v takom prípade platnosť tohto rozhodnutia skončí 24 mesiacov odo dňa uzavretia dohody o financovaní.
Článok 6
Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.
V Bruseli 18. decembra 2008
Za Radu
predseda
M. BARNIER
(1) Ú. v. EÚ L 302, 20.11.2003, s. 34.
PRÍLOHA
Podpora Haagskeho kódexu správania proti šíreniu balistických rakiet zo strany EÚ v rámci vykonávania stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia
1. Ciele
Európska únia výrazne podporuje kódex správania už od jeho vzniku. Európska únia považuje kódex správania za dôležitý multilaterálny nástroj, ktorého cieľom je obmedzovanie šírenia systému balistických rakiet a súvisiacich technológií prostredníctvom transparentnosti a opatrení na budovanie dôvery. Všetky štáty Európskej únie podpísali kódex správania a vykonávajú ho v dobrej viere.
V minulosti sa Európska únia pokúsila vyplniť zostávajúce medzery vo vykonávaní kódexu správania a jeho univerzálnosti usporiadaním seminára za účasti štátov, ktoré kódex správania podpísali, i tých, ktoré ho nepodpísali, popri výročnej schôdzi v roku 2007. Európska únia, povzbudená výsledkami tohto seminára, chce v tejto iniciatíve pokračovať a podporovať kódex správania v týchto troch aspektoch:
— |
univerzálnosť kódexu správania, |
— |
vykonávanie kódexu správania, |
— |
zlepšovanie kódexu správania a jeho lepšieho fungovania. |
2. Opis projektov
2.1. Projekt č. 1: Podpora všeobecného uplatňovania kódexu správania
2.1.1. Účel projektu
Zatiaľ čo počet signatárskych štátov dosiahol úroveň dvoch tretín zo všetkých členských štátov OSN, pre dosiahnutie všeobecného uplatňovania kódexu správania je potrebné vykonať viac. Signatárske štáty na výročných schôdzach konštatovali, že dôvody za neochotou štátov, ktoré nie sú signatárskymi štátmi, podpísať kódex správania sa značne líšia, a to od všeobecnej nedostatočnej informovanosti a nedostatočného porozumenia kódexu správania až po dôvody politického charakteru.
2.1.2. Výsledky projektu
— |
zvýšiť informovanosť o kódexe správania, jeho porozumenie a podporu, |
— |
zlepšiť interakciu medzi štátmi, ktoré kódex správania podpísali, a tými, ktoré ho nepodpísali, |
— |
zvýšiť počet signatárskych štátov kódexu správania. |
2.1.3. Opis projektu
Projekt zabezpečuje zorganizovanie dvoch pracovných seminárov:
— |
seminár zameraný na zvýšenie informovanosti v regióne s najmenším počtov signatárskych štátov. V Afrike nepodpísali kódex správania tieto krajiny: Alžírsko, Angola, Botswana, Egypt, Konžská demokratická republika, Konžská republika, Lesotho, Namíbia, Pobrežie Slonoviny, Somálsko, Stredoafrická republika, Swazijsko, Togo, a Zimbabwe. |
— |
všeobecný seminár na základe modelu seminára, ktorý sa zorganizoval v roku 2007 popri výročnej schôdzi štátov, ktoré kódex správania podpísali, s cielenou a štruktúrovanou výmenou skúseností týkajúcich sa technických a politicko-bezpečnostných otázok súvisiacich so šírením balistických rakiet a relevantnosťou kódexu správania. |
2.2. Projekt č. 2: Podpora vykonávania kódexu správania v signatárskych štátoch
2.2.1. Účel projektu
Hoci kódex správania prestavuje dôležitý nástroj, ktorého cieľom je obmedzovanie šírenia systému balistických rakiet a súvisiacich technológií prostredníctvom transparentnosti a opatrení na budovanie dôvery, na podporu lepšej výmeny skúseností medzi signatárskymi štátmi kódexu správania je potrebné vykonať viac. Projekt sa sústredí na tie aspekty výmeny skúseností, kde je možné dosiahnuť reálne výsledky.
2.2.2. Výsledky projektu
— |
vytvorenie prototypu bezpečného internetového informačného a komunikačného mechanizmu (e-ICC), ktorý by umožnil rýchlejšiu, ľahšiu a bezpečnejšiu výmenu informácií medzi signatárskymi štátmi a zabezpečil elektronickú distribúciu dokumentov, |
— |
v prípade ak signatárske štáty na svojej výročnej schôdzi rozhodnú o vytvorení e-ICC, takýto prototyp by sa mohol uviesť do prevádzky, |
— |
väčšia podpora pre návštevu pozorovateľov na odpaľovacích základniach rakiet, na ktorých sa testuje odpaľovanie kozmických nosičov rakiet (SLV – Space Launch Vehicles). |
2.2.3. Opis projektu
Projekt ustanovuje dva typy opatrení:
a) |
Uľahčenie výmeny informácií a komunikácie medzi signatárskymi štátmi vytvorením e-ICC. Skúsenosť Francúzska s elektronickým systémom kontaktných bodov kontrolného režimu technológie riadených striel (MTCR) e-POC systém má pre tento projekt osobitný význam. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o vytvorení takéhoto systému prináleží signatárskym štátom kódexu správania na výročnej schôdzi, projekt sa vykoná v dvoch fázach. Vykonávaniu druhej fázy budú predchádzať rokovania signatárskych štátov kódexu správania o e-ICC, ktoré sa uskutočnia na výročnej schôdzi. Fáza 1: Návrh EÚ signatárskym štátom kódexu správania na vytvorenie e-ICC Prototyp e-ICC sa pripraví s cieľom predstaviť ho signatárskym štátom pravdepodobne v roku 2009 a získať od nich spätnú väzbu o jeho fungovaní. Fáza 2: Uvedenie prototypu e-ICC do prevádzky Ak signatárske štáty rozhodnú na výročnej schôdzi o vytvorení e-ICC, uvedený prototyp by sa mohol uviesť do prevádzky. Na tento účel by sa know-how a materiálne aspekty prototypu preniesli na ICC/výkonný sekretariát pre riadenie a ICC a signatárskym štátom by sa poskytla odborná príprava. |
b) |
Poskytnutie finančných prostriedkov návšteve medzinárodných pozorovateľov na odpaľovacích základniach rakiet členských štátov EÚ, na ktorých sa testuje odpaľovanie kozmických nosičov rakiet (SLV – Space Launch Vehicles). |
2.3. Projekt č. 3: Podpora ďalšieho zlepšovania kódexu správania a jeho lepšieho fungovania
2.3.1. Účel projektu
Bezpečnostné prostredie sa neustále vyvíja, a to aj v oblasti šírenia prostriedkov schopných dopravovať zbrane hromadného ničenia. Signatárske štáty kódexu správania sa stretávajú každý rok a hodnotia vykonávanie kódexu správania, ako aj nové trendy v šírení balistických rakiet a súvisiacich technológií.
Projektom sa podporí podrobnejšie rokovanie medzi signatárskymi štátmi, ktorých by sa prípadne mohli zúčastniť aj štáty, ktoré nie sú signatárskymi štátmi kódexu správania, v neformálnejšom prostredí mimo vládnych kruhov, a zabezpečí sa prístup k technickej expertíze v oblasti šírenia balistických rakiet. Výsledky projektu by sa mohli predložiť na zamyslenie na výročnej schôdzi signatárskych štátov.
2.3.2. Výsledky projektu
— |
lepšie porozumenie súčasných trendov v šírení balistických rakiet a programov kozmických nosičov rakiet (SLV - Space Launch Vehicles) s odporúčaniami pre signatárske štáty kódexu správania, |
— |
analýza možností, ako motivovať signatárske štáty na účasť na programoch BM (Ballistic Missile - balistických rakiet) a kozmických nosičov rakiet (SLV - Space Launch Vehicles), |
— |
lepšie porozumenie prepojenia medzi kódexom správania, MTCR (Missile Technology Control Regime – Režim kontroly raketových technológií) a bilaterálnymi a regionálnymi opatreniami na budovanie dôvery pri sledovaní cieľa nešírenia rakiet a vymedzenia politických odporúčaní, |
— |
pracovných dokumentov alebo iných foriem dokumentácie zo seminárov, ktoré by EÚ mohla predložiť na výročnej schôdzi Medzinárodného kódexu správania proti šíreniu balistických rakiet. |
2.3.3. Opis projektu
Projekt zabezpečuje dva typy činností:
a) |
Financovanie štúdia o súčasných trendoch v oblasti balistických rakiet a dynamiky v ich šírení, ako aj programov SLV, ktoré by sa mohli predložiť ako materiál na zamyslenie na výročnej schôdzi signatárskych štátov. FRS pri práci na tejto štúdii zabezpečuje, aby nedošlo k zdvojovaniu činnosti so skupinou vládnych expertov OSN. |
b) |
Financovanie seminárov expertov zo signatárskych štátov aj tých štátov, ktoré nie sú signatárskymi štátmi kódexu správania, a to z vládneho aj mimovládneho sektoru. Semináre by sa mohli organizovať popri výročných schôdzach. Výsledky by sa mohli predložiť ako pracovný dokument na výročnej schôdzi signatárskych štátov. Semináre sa budú zaoberať týmito otázkami:
|
3. Trvanie
Celková odhadovaná doba realizácie projektov je 24 mesiacov.
4. Cieľové skupiny
Cieľovými skupinami projektov v tomto rozhodnutí sú signatárske štáty aj tie štáty, ktoré nie sú signatárskymi štátmi kódexu správania.
Konečný výber cieľových štátov sa urobí po porade medzi vykonávajúcim subjektom a predsedníctvom, ktorému pomáha GT/VP, v úzkej spolupráci s členskými štátmi a Komisiou v rámci príslušnej pracovnej skupiny Rady. Konečné rozhodnutie vychádza z návrhov, ktoré v súlade s článkom 2 ods. 2 tohto rozhodnutia vypracuje vykonávajúci subjekt.
5. Vykonávajúci subjekt
Technickou realizáciou projektov sa poverí FRS. Projekty bude realizovať priamo personál FRS alebo jej partnerov, s ktorými spolupracuje – Inštitútu mierového výskumu a bezpečnostnej politiky Hamburskej univerzity a Poľského centra pre výskum vesmíru vo Varšave.
Vykonávajúci subjekt pripravuje:
a) |
štvrťročné správy o realizácii projektov, |
b) |
záverečnú správu najneskôr jeden mesiac po ukončení realizácie projektov. |
Správy sa zašlú predsedníctvu, ktorému pomáha GT/VP.
FRS zabezpečí zviditeľnenie príspevku EÚ zodpovedajúce jeho výške.
6. Účastníci tretích strán
Projekty sa budú v plnej výške financovať týmto rozhodnutím. Odborníkov zo signatárskych štátov kódexu správania aj z tých, ktoré signatárskymi štátmi nie sú, možno považovať za účastníkov tretej strany. Budú pracovať podľa štandardných pravidiel FRS.
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/96 |
ROZHODNUTIE RADY 2008/975/SZBP
z 18. decembra 2008
ktorým sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami (Athena)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 13 ods. 3 a článok 28 ods. 3,
keďže:
(1) |
Európska rada sa na svojom zasadnutí 10. a 11. decembra 1999 v Helsinkách dohodla predovšetkým na tom, že „keďže členské štáty dobrovoľne spolupracujú na operáciách vedených Európskou úniou, do roku 2003 musia byť schopné do 60 dní a na obdobie minimálne jedného roka nasadiť ozbrojené sily v počte 50 000 až 600 000 osôb schopných v plnom rozsahu vykonávať petersbergské úlohy“. |
(2) |
Rada 17. júna 2002 schválila spôsoby financovania operácií krízového riadenia vedených Európskou úniou s vojenskými alebo obrannými dôsledkami. |
(3) |
Rada vo svojich záveroch zo 14. mája 2003 potvrdila potrebu schopnosti rýchlej reakcie, najmä pre humanitárne a záchranné úlohy. |
(4) |
Európska rada na svojom zasadnutí 19. a 20. júna 2003 v Solúne uvítala závery zo zasadnutia Rady z 19. mája 2003, ktorými sa predovšetkým potvrdila potreba, aby mala Európska únia schopnosť rýchlej vojenskej reakcie. |
(5) |
Rada 22. septembra 2003 rozhodla o tom, že Európska únia by mala nadobudnúť flexibilnú schopnosť riadiť financovanie spoločných nákladov na vojenské operácie akéhokoľvek rozsahu, náročnosti alebo naliehavosti, a to predovšetkým tak, že do 1. marca 2004 zavedie trvalý mechanizmus financovania zodpovedný za financovanie spoločných nákladov na akékoľvek budúce vojenské operácie Európskej únie. |
(6) |
Rada 23. februára 2004 prijala rozhodnutie 2004/197/SZBP, ktorým sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami (1) (ATHENA). Neskôr bolo toto rozhodnutie viackrát zmenené a doplnené. Rada z tohto dôvodu pristúpila ku kodifikácii uvedeného rozhodnutia a 14. mája 2007 prijala rozhodnutie 2007/384/SZBP (2). |
(7) |
Vojenský výbor EÚ vo svojej správe z 3. marca 2004 podrobne definoval koncepciu rýchlej vojenskej reakcie EÚ. Ďalej 14. júna 2004 definoval koncepciu bojových zoskupení EÚ. |
(8) |
Európska rada schválila 17. júna 2004 správu o Európskej bezpečnostnej a obrannej politike (EBOP), v ktorej zdôrazňuje, že práca na kapacitách rýchlej reakcie EÚ by mala napredovať s cieľom dosiahnuť počiatočnú operačnú schopnosť do začiatku roka 2005. |
(9) |
Vzhľadom na tento vývoj by sa malo zlepšiť zálohové financovanie vojenských operácií EÚ. Mechanizmus zálohového financovania je preto v prvom rade určený pre operácie síl rýchlej reakcie. |
(10) |
Rada v prípade každej operácie rozhoduje, či daná operácia má vojenské alebo obranné dôsledky v zmysle článku 28 ods. 3 zmluvy. |
(11) |
V článku 28 ods. 3 druhom pododseku zmluvy sa uvádza, že členské štáty, ktorých zástupcovia v Rade urobili oficiálne vyhlásenie podľa jej článku 23 ods. 1 druhý pododsek, nebudú povinné prispievať na financovanie operácií s príslušnými vojenskými alebo obrannými dôsledkami. |
(12) |
V súlade s článkom 6 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na vypracovaní a vykonávaní rozhodnutí a opatrení Európskej únie s obrannými dôsledkami a nezúčastňuje sa ani na financovaní uvedeného mechanizmu. |
(13) |
Rada v zmysle článku 43 rozhodnutia 2007/384/SZBP preskúmala uvedené rozhodnutie a rozhodla o jeho zmene a doplnení. |
(14) |
V záujme zrozumiteľnosti je vhodné zrušiť rozhodnutie 2007/384/SZBP a nahradiť ho novým rozhodnutím. |
ROZHODLA TAKTO:
Článok 1
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto rozhodnutia:
a) |
„zúčastnené členské štáty“ sú členské štáty Európskej únie s výnimkou Dánska; |
b) |
„prispievajúce štáty“ sú členské štáty prispievajúce na financovanie príslušnej vojenskej operácie v súlade s článkom 28 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a tretie štáty prispievajúce na financovanie spoločných nákladov na túto operáciu na základe dohôd uzavretých medzi nimi a Európskou úniou; |
c) |
„operácie“ sú operácie Európskej únie, ktoré majú vojenské alebo obranné dôsledky; |
d) |
„vojenské podporné akcie“ sú operácie Európskej únie alebo ich časti, o ktorých rozhodne Rada s cieľom podporiť tretí štát alebo tretiu organizáciu a ktoré majú vojenské alebo obranné dôsledky, ale ktoré nespadajú do právomoci velenia Európskej únie. |
KAPITOLA 1
MECHANIZMUS
Článok 2
Ustanovenie mechanizmu
1. Týmto sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie.
2. Tento mechanizmus sa nazýva ATHENA.
3. ATHENA funguje v záujme zúčastnených členských štátov alebo v prípade špecifických operácií v záujme prispievajúcich štátov vymedzených v článku 1.
Článok 3
Právna spôsobilosť
V súvislosti s administratívnym riadením financovania operácií Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami má ATHENA potrebnú právnu spôsobilosť predovšetkým vzhľadom na bankový účet, nadobúdanie, vlastníctvo alebo užívanie majetku, uzatváranie zmlúv a administratívnych opatrení a vystupovanie pred súdom ako účastník. ATHENA je neziskovým mechanizmom.
Článok 4
Koordinácia s tretími stranami
V rozsahu potrebnom pre plnenie svojich úloh a v súlade s cieľmi a politikou Európskej únie ATHENA koordinuje svoju činnosť s členskými štátmi, inštitúciami Spoločenstva a medzinárodnými organizáciami.
KAPITOLA 2
ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA
Článok 5
Riadiace orgány a personál
1. ATHENA je na základe poverenia osobitného výboru riadená:
a) |
správcom; |
b) |
veliteľom každej operácie v súvislosti s operáciou, ktorej velí (ďalej len „veliteľ operácie“); |
c) |
účtovníkom. |
2. ATHENA využíva v najväčšom možnom rozsahu existujúce administratívne štruktúry Európskej únie. ATHENA sa podľa potreby obracia na personál inštitúcií Európskej únie alebo na personál vyslaný členskými štátmi.
3. Generálny tajomník Rady môže poskytnúť správcovi alebo účtovníkovi personál potrebný na výkon ich funkcií, čo môže byť aj na základe návrhu zúčastneného členského štátu.
4. Orgány a personál mechanizmu ATHENA sú činné na základe operačných potrieb.
Článok 6
Osobitný výbor
1. Ustanovuje sa osobitný výbor, ktorý sa skladá z jedného zástupcu za každý zúčastnený členský štát (ďalej len „osobitný výbor“). Komisia sa zúčastňuje zasadnutí osobitného výboru bez toho, aby sa podieľala na hlasovaní.
2. ATHENA je riadená na základe poverenia osobitného výboru.
3. Keď bude osobitný výbor rokovať o financovaní spoločných nákladov na danú operáciu:
a) |
pozostáva z jedného zástupcu za každý prispievajúci členský štát; |
b) |
rokovaní osobitného výboru sa zúčastňujú zástupcovia prispievajúcich tretích štátov; nepodieľajú sa na hlasovaní, ani nie sú na ňom prítomní; |
c) |
rokovaní osobitného výboru sa bude zúčastňovať veliteľ operácie alebo jeho zástupca bez toho, aby sa podieľal na hlasovaní. |
4. Predsedníctvo Rady Európskej únie zvoláva zasadnutia osobitného výboru a predsedá im. Správca poskytuje osobitnému výboru sekretariát. Spisuje zápisnice o výsledkoch rokovaní výboru. Nepodieľa sa na jeho hlasovaní.
5. Účtovník sa v prípade potreby zúčastňuje na rokovaniach osobitného výboru bez toho, aby sa podieľal na hlasovaní.
6. Predsedníctvo zvolá osobitný výbor v priebehu maximálne 15 dní, ak o to požiada zúčastnený členský štát, správca alebo veliteľ operácie.
7. Správca primerane informuje osobitný výbor o každej sťažnosti alebo spore v súvislosti s mechanizmom ATHENA.
8. Osobitný výbor rozhoduje medzi svojimi členmi jednomyseľne a zohľadňuje svoje zloženie vymedzené v odsekoch 1 a 3. Jeho rozhodnutia sú záväzné.
9. Osobitný výbor schvaľuje všetky rozpočty so zreteľom na príslušné referenčné sumy a vo všeobecnosti uplatňuje právomoci uvedené v článkoch 19, 20, 21, 22, 25, 26, 28, 30, 32, 33, 37, 38, 39, 40, 41 a 42.
10. Osobitný výbor dostáva informácie od správcu, veliteľa operácie a účtovníka podľa ustanovení tohto rozhodnutia.
11. Text aktov schválených osobitným výborom podľa článkov 19, 20, 21, 22, 23, 25, 28, 30, 32, 33, 39, 40, 41 a 42 podpíše predseda osobitného výboru pri jeho schválení a správca.
Článok 7
Správca
1. Generálny tajomník Rady po tom, ako informuje osobitný výbor, vymenuje správcu a aspoň jedného zastupujúceho správcu na obdobie troch rokov.
2. Správca plní svoje úlohy v mene mechanizmu ATHENA.
3. Správca:
a) |
zostavuje a predkladá osobitnému výboru všetky návrhy rozpočtov. Oddiel výdavkov na operáciu je v každom návrhu rozpočtu zostavený na základe návrhu veliteľa operácie; |
b) |
prijíma rozpočty po ich schválení osobitným výborom; |
c) |
vystupuje v úlohe povoľujúceho úradníka pre príjmy, spoločné výdavky vynaložené na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie a pre prevádzkové spoločné výdavky vynaložené mimo aktívnej fázy operácie; |
d) |
v súvislosti s príjmami používa finančné dohody uzavreté s tretími stranami o financovaní spoločných nákladov na vojenské operácie Európskej únie. |
4. Správca zabezpečuje, aby sa dodržiavali pravidlá stanovené týmto rozhodnutím a aby sa uplatňovali rozhodnutia osobitného výboru.
5. Správca má právo prijímať akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za potrebné na vynakladanie výdavkov financovaných prostredníctvom mechanizmu ATHENA. Informuje o tom osobitný výbor.
6. Správca koordinuje práce súvisiace s finančnými otázkami, ktoré sa týkajú vojenských operácií Európskej únie. Predstavuje styčný bod s vnútroštátnymi správami a prípadne aj s medzinárodnými organizáciami v súvislosti s danou problematikou.
7. Správca sa zodpovedá osobitnému výboru.
Článok 8
Veliteľ operácie
1. Veliteľ operácie plní svoje povinnosti v mene mechanizmu ATHENA v súvislosti s financovaním spoločných nákladov na operáciu, ktorej velí.
2. Veliteľ operácie s ohľadom na operáciu, ktorej velí:
a) |
posiela správcovi svoje návrhy pre oddiel „výdavky – prevádzkové spoločné náklady“ v návrhoch rozpočtu; |
b) |
ako povoľujúci úradník vykonáva prideľovanie finančných prostriedkov, ktoré súvisia s prevádzkovými spoločnými nákladmi; uplatňuje svoju právomoc voči ktorejkoľvek osobe zúčastňujúcej sa na prideľovaní finančných prostriedkov, vrátane predbežného financovania; môže prideľovať a uzatvárať zmluvy v mene mechanizmu ATHENA; v mene mechanizmu ATHENA otvára bankový účet pre operáciu, ktorej velí. |
3. Veliteľ operácie má právo prijímať akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za potrebné na vynakladanie výdavkov financovaných prostredníctvom mechanizmu ATHENA pre operáciu, ktorej velí. Informuje o tom správcu a osobitný výbor.
Článok 9
Účtovník
1. Generálny tajomník Rady vymenuje účtovníka a aspoň jedného zastupujúceho účtovníka na obdobie dvoch rokov.
2. Účtovník plní svoje úlohy v mene mechanizmu ATHENA.
3. Účtovník je zodpovedný za:
a) |
správnu realizáciu platieb, inkasovanie príjmov a náhradu čiastok označených ako nezaplatené; |
b) |
každoročné zostavovanie účtov pre mechanizmus ATHENA a po ukončení každej operácie zaznamená príslušnú operáciu do účtov; |
c) |
podporu správcu pri predkladaní ročných účtovných závierok alebo účtov pre operáciu osobitnému výboru na schválenie; |
d) |
vedenie účtov mechanizmu ATHENA; |
e) |
stanovenie účtovných pravidiel a metód a účtovnej osnovy; |
f) |
stanovenie a schvaľovanie účtovných systémov pre príjmy a prípadne aj systémov schvaľovania stanovených povoľujúcim úradníkom na účely podávania a odôvodňovania účtovných informácií; |
g) |
uchovávanie podporných dokladov; |
h) |
správu pokladne spolu so správcom. |
4. Správca a veliteľ operácie poskytujú účtovníkovi všetky informácie, ktoré sú potrebné na vykazovanie účtov, ktoré majú presne vyjadrovať finančné aktíva mechanizmu ATHENA a plnenie rozpočtu, s ktorým hospodári mechanizmus ATHENA. Ručia za ich dôveryhodnosť.
5. Účtovník sa zodpovedá osobitnému výboru.
Článok 10
Všeobecné ustanovenia platné pre správcu, účtovníka a personál mechanizmu ATHENA
1. Funkcie správcu alebo zastupujúceho správcu na jednej strane a účtovníka alebo zastupujúceho účtovníka na strane druhej sú vzájomne nezlúčiteľné a nezameniteľné.
2. Každý zastupujúci správca koná na základe splnomocnenia správcu. Každý zastupujúci účtovník koná na základe splnomocnenia účtovníka.
3. Zastupujúci správca zastupuje správcu počas jeho neprítomnosti alebo ak sa nemôže zúčastniť. Zastupujúci účtovník zastupuje účtovníka počas jeho neprítomnosti alebo ak sa nemôže zúčastniť.
4. Na úradníkov a ďalších pracovníkov Európskych spoločenstiev sa pri výkone funkcií v mene mechanizmu ATHENA vzťahujú platné pravidlá a predpisy.
5. Na personál, ktorý je vyčlenený pre mechanizmus ATHENA členskými štátmi, sa vzťahujú tie pravidlá, ktoré sú uvedené v rozhodnutí Rady o pravidlách vzťahujúcich sa na vyslaných národných expertov, a ustanovenia schválené ich vnútroštátnou správou a inštitúciami Spoločenstva alebo mechanizmom ATHENA.
6. Personál mechanizmu ATHENA musí pred svojím vymenovaním obdržať osvedčenie o prístupe k utajovaným skutočnostiam najmenej v stupni utajenia „EÚ TAJNÉ“ vydané Radou alebo rovnocenné osvedčenie vydané členským štátom.
7. Správca môže s členskými štátmi alebo inštitúciami Spoločenstva rokovať a uzatvárať dojednania o predbežnom vymenovaní tých pracovníkov, ktorí by mali byť v prípade potreby okamžite k dispozícii pre mechanizmus ATHENA.
KAPITOLA 3
SPRÁVNE DOJEDNANIA S ČLENSKÝMI ŠTÁTMI, INŠTITÚCIAMI EURÓPSKEJ ÚNIE, TRETÍMI ŠTÁTMI A MEDZINÁRODNÝMI ORGANIZÁCIAMI
Článok 11
Správne dojednania
1. Môžu sa dohodnúť správne dojednania s členskými štátmi, inštitúciami Európskej únie, tretími štátmi alebo medzinárodnými organizáciami, aby sa uľahčilo verejné obstarávanie a/alebo finančné aspekty vzájomnej podpory pre operácie pri čo najvyššej efektívnosti nákladov.
2. Takéto dojednania:
a) |
sa konzultujú s osobitným výborom, ak sa uzatvárajú s členskými štátmi alebo inštitúciami Európskej únie, |
b) |
sa predkladajú na schválenie osobitnému výboru, ak sa uzatvárajú s tretími štátmi alebo s medzinárodnými organizáciami. |
3. Tieto dojednania podpisujú veliteľ operácie alebo správca, ktorý vystupuje ako predstaviteľ mechanizmu Athena v prípade, že veliteľ nie je vymenovaný, a príslušné administratívne orgány uvedeného štátu alebo organizácií.
Článok 12
Trvalé a ad hoc správne dojednania o spôsobe platieb príspevkov tretích štátov
1. V rámci dohôd uzavretých medzi Európskou úniou a tretími štátmi, ktoré sú označené Radou ako potenciálni prispievatelia na operácie Európskej únie alebo ako prispievatelia na konkrétnu operáciu Európskej únie správca rokuje s týmito tretími štátmi o trvalých, resp. ad hoc správnych dojednaniach. Tieto dojednania majú formu výmeny listov medzi mechanizmom ATHENA a príslušnými správnymi úradmi dotknutých tretích štátov, ktorými sa ustanovuje spôsob potrebný na uľahčenie okamžitých platieb príspevkov na ktorúkoľvek budúcu vojenskú operáciu Európskej únie.
2. V priebehu uzatvárania dohôd uvedených v odseku 1 môže správca prijať opatrenia, ktoré sú potrebné na uľahčenie realizácie platieb zo strany prispievajúcich tretích štátov.
3. Správca informuje v predstihu osobitný výbor o plánovaných dojednaniach ešte pred tým, ako ich podpíše v mene mechanizmu ATHENA.
4. Keď Európska únia iniciuje vojenskú operáciu, správca vykoná, pokiaľ ide o výšku príspevkov stanovenú Radou, dojednania dohodnuté s tretími štátmi, ktoré prispievajú na túto operáciu.
KAPITOLA 4
BANKOVÉ ÚČTY
Článok 13
Otvorenie a účel
1. Správca otvorí jeden alebo viac bankových účtov v mene mechanizmu ATHENA.
2. Všetky bankové účty sa otvoria v prvotriednej finančnej inštitúcii s ústredím v členskom štáte Európskej únie.
3. Na tieto účty sa uhrádzajú príspevky od prispievajúcich štátov. Tieto príspevky sa využívajú na úhradu nákladov spravovaných mechanizmom ATHENA a na vyplácanie potrebných záloh veliteľovi operácie na účely vynakladania výdavkov, ktoré súvisia so spoločnými nákladmi na vojenskú operáciu. Žiadny bankový účet sa nesmie prečerpať.
Článok 14
Správa finančných prostriedkov
1. Pre každú platbu z účtu mechanizmu ATHENA sa vyžaduje spoločný podpis správcu alebo zastupujúceho správcu na jednej strane a účtovníka alebo zastupujúceho účtovníka na strane druhej.
2. Finančné prostriedky, s ktorými hospodári mechanizmus ATHENA, vrátane finančných prostriedkov zverených veliteľovi operácie, sa nesmú uložiť na iný ako bežný alebo krátkodobý účet v eurách v prvotriednej finančnej inštitúcii.
KAPITOLA 5
SPOLOČNÉ NÁKLADY
Článok 15
Vymedzenie spoločných nákladov a období oprávnenosti
1. Spoločné náklady uvedené v prílohe I sa uhrádzajú prostredníctvom mechanizmu ATHENA nezávisle od toho, kedy boli vynaložené. Ak sa zahrnú do článku rozpočtu týkajúceho sa operácie, s ktorou najviac súvisia, považujú sa za prevádzkové náklady tejto operácie. V ostatných prípadoch sa považujú za spoločné náklady vynaložené na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie.
2. ATHENA okrem toho znáša spoločné prevádzkové náklady uvedené v prílohe II v období od schválenia koncepcie krízového riadenia pre operáciu do vymenovania veliteľa operácie. Za výnimočných okolností a po porade s Politickým a bezpečnostným výborom môže osobitný výbor zmeniť obdobie, počas ktorého tieto náklady znáša mechanizmus ATHENA.
3. Počas aktívnej fázy operácie, ktorá trvá odo dňa vymenovania veliteľa operácie do dňa, keď velenie operácie ukončí svoju činnosť, uhrádzajú sa prostredníctvom mechanizmu ATHENA ako prevádzkové spoločné náklady:
a) |
spoločné náklady uvedené v prílohe III-A; |
b) |
spoločné náklady uvedené v prílohe III-B, ak o tom rozhodne Rada; |
c) |
spoločné náklady uvedené v prílohe III-C, ak o to požiada veliteľ operácie a po schválení osobitným výborom. |
4. Počas aktívnej fázy vojenskej podpornej akcie, ktorú určí Rada, znáša ATHENA ako spoločné prevádzkové náklady spoločné náklady vymedzené Radou v každom jednotlivom prípade s odkazom na prílohu III.
5. Prevádzkové spoločné náklady na operáciu zahŕňajú aj výdavky potrebné na jej likvidáciu, ktoré sú uvedené v prílohe IV.
Operácia je zlikvidovaná vtedy, keď zariadenie a infraštruktúra spoločne financované na účely operácie dosiahnu svoje konečné miesto určenia a keď sa zrušia účty vyhradené pre operáciu.
6. Žiadne výdavky vynaložené na účely pokrytia nákladov, ktoré by mal v každom prípade uhrádzať jeden alebo viac prispievajúcich štátov, inštitúcia Spoločenstva alebo medzinárodná organizácia, nezávisle od organizácie operácie, sa nemôžu považovať za oprávnené spoločné náklady.
7. Osobitný výbor môže v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, že za výnimočných okolností sa môžu prírastkové náklady, iné než tie, ktoré sú uvedené v prílohe III-B, považovať za spoločné náklady na jednu konkrétnu operáciu počas jej aktívnej fázy.
8. Ak osobitný výbor nedosiahne jednomyseľné rozhodnutie, môže z iniciatívy predsedníctva predložiť túto otázku Rade.
Článok 16
Cvičenia
1. Spoločné náklady na cvičenia v rámci Európskej únie sa financujú prostredníctvom mechanizmu ATHENA podľa pravidiel a postupov podobných pravidlám a postupom pre operácie, na ktoré prispievajú všetky zúčastnené členské štáty.
2. Spoločné náklady na cvičenia pozostávajú po prvé z prírastkových nákladov na dislokované alebo fixné velenie a po druhé z prírastkových nákladov vynaložených Európskou úniou za využívanie spoločných prostriedkov a kapacít Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ktoré ich sprístupnilo na cvičenie.
3. Spoločné náklady na cvičenie nezahŕňajú náklady súvisiace:
a) |
s nadobúdaním kapitálu vrátane nákladov súvisiacich s budovami, infraštruktúrou a vybavením; |
b) |
s plánovaním a s prípravnou fázou cvičení; |
c) |
s prepravou, kasárňami a ubytovaním síl. |
Článok 17
Referenčná suma
Každá jednotná akcia, ktorou Rada rozhodne o tom, že Európska únia uskutoční vojenskú operáciu, a každá jednotná akcia alebo rozhodnutie, ktorými Rada rozhodne o predĺžení operácie Európskej únie, upravuje referenčnú sumu pre spoločné náklady na túto operáciu. Správca s pomocou predovšetkým vojenského štábu a prípadne aj veliteľa operácie, ak je vymenovaný, posúdi výšku sumy, ktorá je potrebná na úhradu spoločných nákladov na operáciu v plánovanom období. Správca navrhne prostredníctvom predsedníctva túto sumu orgánom Rady, ktoré sú zodpovedné za preskúmanie návrhu jednotnej akcie alebo rozhodnutia. Správca zároveň o predloženom návrhu informuje osobitný výbor.
KAPITOLA 6
ROZPOČET
Článok 18
Rozpočtové zásady
1. Rozpočet, ktorý je zostavený v eurách, predstavuje akt, prostredníctvom ktorého sa na každý rozpočtový rok stanovujú a schvaľujú všetky príjmy a výdavky týkajúce sa spoločných nákladov, s ktorými hospodári mechanizmus ATHENA.
2. Všetky výdavky sú spojené s konkrétnymi operáciami, s výnimkou prípadných nákladov uvedených v prílohe I.
3. Rozpočtové prostriedky uvedené v rozpočte sa schvaľujú na obdobie trvania rozpočtového roku, ktorý sa začína 1. januára a končí 31. decembra toho istého roku.
4. Rozpočtové príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.
5. Žiadne príjmy ani výdavky týkajúce sa spoločných nákladov sa nesmú vynakladať iným spôsobom, ako začlenením do položky rozpočtu a v rámci limitu stanoveného pre rozpočtové prostriedky, ktoré sú v nej zahrnuté.
Článok 19
Zostavenie a prijatie ročného rozpočtu
1. Každý rok správca vypracuje návrh rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok za pomoci všetkých veliteľov operácií pre oddiel „prevádzkové spoločné náklady“. Správca predloží návrh rozpočtu osobitnému výboru najneskôr do 31. októbra.
2. Návrh obsahuje:
a) |
rozpočtové prostriedky, ktoré sa považujú za potrebné na úhradu spoločných nákladov vynaložených na prípravu operácií a na ich pokračovanie; |
b) |
rozpočtové prostriedky, ktoré sa považujú za potrebné na úhradu prevádzkových spoločných nákladov na prebiehajúce alebo plánované operácie, prípadne vrátane náhrady spoločných nákladov, ktoré predbežne financoval štát alebo tretia strana; |
c) |
prognózu príjmov potrebných na úhradu výdavkov. |
3. Viazané rozpočtové prostriedky a výdavkové rozpočtové prostriedky sú rozdelené do hláv a kapitol zoskupujúcich výdavky podľa typu alebo účelu a ďalej sú podľa potreby rozdelené do článkov. Návrh rozpočtu obsahuje podrobné poznámky k jednotlivým kapitolám alebo článkom. Každej operácii je venovaná jedna osobitná hlava rozpočtu. Jedna z osobitných hláv rozpočtu sa nazýva všeobecná časť a obsahuje spoločné náklady vynaložené na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie.
4. Každá hlava rozpočtu môže obsahovať kapitolu s názvom „predbežné rozpočtové prostriedky“. Tieto rozpočtové prostriedky sa vyčlenia vtedy, keď zo závažných dôvodov nie je isté, aká výška rozpočtových prostriedkov je potrebná, alebo aký je rozsah plnenia vyčlenených rozpočtových prostriedkov.
5. Príjmy pozostávajú:
a) |
z príspevkov hradených zúčastnenými a prispievajúcimi členskými štátmi, a prípadne aj prispievajúcimi tretími štátmi; |
b) |
z rozličných príjmov rozdelených podľa označenia, ktoré zahŕňajú získané úroky, príjmy z predaja a zostatok z predchádzajúceho rozpočtového roku po jeho schválení osobitným výborom. |
6. Osobitný výbor schváli návrh rozpočtu do 31. decembra. Správca prijme schválený rozpočet a informuje o tom zúčastnené a prispievajúce štáty.
Článok 20
Opravné rozpočty
1. V prípade neodvrátiteľných, výnimočných alebo nepredvídaných okolností, predovšetkým ak počas rozpočtového roka vznikne operácia, správca vypracuje návrh opravného rozpočtu. Ak návrh opravného rozpočtu výrazne prekračuje referenčnú sumu pre príslušnú operáciu, osobitný výbor môže požiadať o jeho schválenie Radu.
2. Návrh opravného rozpočtu sa vypracuje, predloží, schváli a prijme a informuje sa o ňom podľa rovnakého postupu ako v prípade ročného rozpočtu. Ak je však opravný rozpočet spojený so vznikom vojenskej operácie Európskej únie, doplní sa o podrobný finančný výkaz o predpokladaných spoločných nákladoch na celú operáciu. Osobitný výbor ho prerokuje so zreteľom na jeho naliehavosť.
Článok 21
Prevody
1. Správca môže, v prípade potreby na základe návrhu veliteľa operácie, uskutočniť prevody rozpočtových prostriedkov. Správca informuje osobitný výbor o svojom zámere, pokiaľ to naliehavosť situácie umožňuje, aspoň týždeň vopred. Od osobitného výboru sa však požaduje predchádzajúce schválenie, ak:
a) |
plánovaný prevod zmení celkový objem rozpočtových prostriedkov vyhradených na operáciu; alebo |
b) |
plánované prevody medzi kapitolami počas rozpočtového roku prekročia 10 % rozpočtových prostriedkov uvedených v kapitole, z ktorej rozpočtové prostriedky pochádzajú, vzhľadom na rozpočet prijatý na príslušný rozpočtový rok, a to v deň, kedy sa predložil návrh na príslušný prevod. |
2. Ak to veliteľ operácie považuje za potrebné pre správne vykonanie operácie, do troch mesiacov po začatí operácie uskutoční prevody rozpočtových prostriedkov vyčlenených na operáciu medzi článkami a medzi kapitolami oddielu rozpočtu „prevádzkové spoločné náklady“. Informuje o tom správcu a osobitný výbor.
Článok 22
Prenos rozpočtových prostriedkov
1. V zásade rozpočtové prostriedky určené na pokrytie spoločných nákladov vynaložených na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie, ktoré neboli viazané, na konci rozpočtového roka prepadnú.
2. Rozpočtové prostriedky určené na pokrytie nákladov na skladovanie materiálu a zariadenia spravovaných prostredníctvom mechanizmu ATHENA sa môžu preniesť jedenkrát na nasledujúci rok, ak sa viazanie na tento účel vykoná pred 31. decembrom bežného rozpočtového roka. Rozpočtové prostriedky určené na úhradu prevádzkových spoločných nákladov sa môžu preniesť, ak sú potrebné na operáciu, ktorá nebola úplne ukončená.
3. Správca predloží osobitnému výboru návrhy na prenos rozpočtových prostriedkov z predchádzajúceho rozpočtového roka do 15. februára. Návrhy sa považujú za schválené, pokiaľ osobitný výbor nerozhodne inak do 15. marca.
Článok 23
Predpokladané plnenie
Po schválení ročného rozpočtu možno použiť prostriedky na uhradenie záväzkov a platieb, pokiaľ je to z hľadiska operácie potrebné.
KAPITOLA 7
PRÍSPEVKY A NÁHRADY
Článok 24
Určenie príspevkov
1. Výdavkové rozpočtové prostriedky určené na úhradu spoločných nákladov vynaložených na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie, ktoré nie sú kryté rozličnými príjmami, sú financované z príspevkov od zúčastnených členských štátov.
2. Výdavkové rozpočtové prostriedky určené na úhradu prevádzkových spoločných nákladov na operáciu sú hradené z príspevkov členských štátov a tretích štátov prispievajúcich na operáciu.
3. Príspevky splatné prispievajúcimi členskými štátmi na operáciu sa rovnajú sume výdavkových rozpočtových prostriedkov vyčlenených v rozpočte a určených na úhradu prevádzkových spoločných nákladov na príslušnú operáciu, ktorá sa zníži o sumu príspevkov splatných na tú istú operáciu prispievajúcimi tretími štátmi podľa článku 12.
4. Rozdelenie príspevkov medzi členskými štátmi, od ktorých sa príspevky požadujú, sa stanovuje v súlade so stupnicou hrubého národného produktu podľa článku 28 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a v súlade s rozhodnutím Rady 2000/597/ES, Euratom z 29.septembra 2000 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (3) alebo v súlade s akýmkoľvek iným rozhodnutím Rady, ktoré ho môže nahradiť.
5. Údaje pre výpočet príspevkov sú uvedené v stĺpci „vlastné zdroje HNP“ v tabuľke „Súhrn financovania všeobecného rozpočtu podľa typu vlastných zdrojov a podľa členských štátov“ priloženej k poslednému rozpočtu prijatému Európskymi spoločenstvami. Príspevok každého členského štátu, od ktorého sa príspevok požaduje, je úmerný podielu hrubého národného príjmu (HNP) tohto členského štátu na agregovanom HNP členských štátov, od ktorých sa príspevok požaduje.
Článok 25
Harmonogram platieb príspevkov
1. Ak Rada schválila referenčnú sumu pre vojenskú operáciu Európskej únie, zaplatia prispievajúce členské štáty svoje príspevky vo výške 30 % referenčnej sumy, ak Rada nerozhodne o vyššom percentuálnom podiele.
2. Osobitný výbor môže na základe návrhu správcu rozhodnúť o tom, že sa pred prijatím opravného rozpočtu pre operáciu budú požadovať dodatočné príspevky. Osobitný výbor môže rozhodnúť o tom, aby bola táto vec postúpená príslušným prípravným orgánom Rady.
3. Keď sa rozpočtové prostriedky určené na úhradu prevádzkových spoločných nákladov na operáciu vyčlenia v rozpočte, členské štáty zaplatia zostatok príspevkov, ktorý dlhujú pre príslušnú operáciu, uplatnením článku 24 po odpočítaní príspevkov, o ktoré už boli požiadané pre tú istú operáciu v tom istom rozpočtovom roku. Ak sa však plánuje, že operácia bude trvať viac než šesť mesiacov, príspevky sa platia v polročných splátkach. V takom prípade je prvá splátka splatná do dvoch mesiacov od začiatku operácie; druhá splátka je splatná v termíne, ktorý na návrh správcu stanoví osobitný výbor, pričom sa vezmú do úvahy prevádzkové potreby. Osobitný výbor sa môže odchýliť od týchto ustanovení.
4. Ak bola schválená referenčná suma alebo rozpočet, správca zašle príslušné výzvy na zaplatenie príspevkov prostredníctvom listu vnútroštátnym správam, ktorých údaje mu boli oznámené.
5. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tohto rozhodnutia, príspevky sa zaplatia do 30 dní od zaslania príslušnej výzvy na zaplatenie príspevkov.
6. Každý prispievajúci štát uhradí bankové poplatky, ktoré súvisia s platbou jeho vlastného príspevku.
7. Správca potvrdí príjem príspevkov.
Článok 26
Zálohové financovanie
1. V prípade vojenskej operácie síl rýchlej reakcie Európskej únie zaplatia prispievajúce členské štáty príspevky vo výške referenčnej sumy. Bez toho, aby bol dotknutý článok 25 ods. 3, sa platby uskutočnia ako je uvedené nižšie.
2. Na účely zálohového financovania rýchlych vojenských odvetných operácií Európskej únie, zúčastnené členské štáty:
a) |
buď zaplatia zálohové príspevky do mechanizmu ATHENA; |
b) |
alebo, ak sa Rada rozhodne viesť operáciu síl rýchlej reakcie Európskej únie, na ktorej financovaní sa podieľajú, zaplatia svoje príspevky na spoločné náklady tejto operácie do piatich dní po zaslaní výzvy vo výške referenčnej sumy, pokiaľ Rada nerozhodne inak. |
3. Osobitný výbor, ktorý sa skladá z jedného zástupcu každého z členských štátov, ktoré si zvolili platiť zálohové príspevky (ďalej len „zálohové členské štáty“), zriadi na uvedené účely predbežné rozpočtové prostriedky v osobitnej hlave rozpočtu. Tieto predbežné rozpočtové prostriedky sa pokryjú príspevkami, ktoré zaplatia zálohové členské štáty do 90 dní od zaslania výzvy na zaplatenie týchto príspevkov.
4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 25 ods. 3, príspevky splatné zálohovým členských štátom na operáciu síl rýchlej reakcie do výšky príspevku, ktorý zaplatil do predbežných rozpočtových prostriedkov uvedených v odseku 3 tohto článku, sú splatné do 90 dní od zaslania výzvy. Podobná suma sa môže zo zálohových príspevkov poskytnúť veliteľovi operácie.
5. Bez ohľadu na článok 21 sa všetky predbežné rozpočtové prostriedky uvedené v odseku 3 tohto článku, ktoré sa použili na operáciu, doplnia do 90 dní od zaslania výzvy.
6. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, každý zálohový členský štát môže za špecifických okolností oprávniť správcu, aby použil jeho zálohový príspevok na pokrytie jeho príspevku na operáciu, na ktorej sa zúčastňuje, ktorá nie je operáciou síl rýchlej reakcie. Zálohový príspevok doplní dotknutý členský štát do 90 dní od zaslania výzvy.
7. Ak sa vyžadujú finančné prostriedky na inú operáciu, ako je operácia síl rýchlej reakcie predtým, ako sa na ňu prijali dostatočné príspevky:
a) |
príspevky splatené v zálohách členskými štátmi, ktoré prispievajú k financovaniu uvedenej operácie možno po schválení zálohovými členskými štátmi použiť do výšky 75 % na úhradu príspevkov splatných pre uvedenú operáciu. Zálohové príspevky doplnia zálohové členské štáty do 90 dní od zaslania výzvy; |
b) |
v prípade uvedenom v písmene a) členské štáty, ktoré neprispievali v zálohách, uhradia príspevky splatné na operáciu na základe článku 25 ods. 1 v lehote piatich dní, odkedy správca zašle príslušnú výzvu, po schválení dotknutými členskými štátmi. |
8. Bez ohľadu na článok 32 ods. 3 môže veliteľ operácie viazať a vyplácať sumy, ktoré má k dispozícii.
9. Každý členský štát môže odvolať svoju voľbu tak, že to oznámi správcovi najmenej tri mesiace vopred.
Článok 27
Náhrada predbežného financovania
1. Členský štát, tretí štát alebo prípadne medzinárodná organizácia, ktoré boli poverené Radou predbežným financovaním časti spoločných nákladov na operáciu, môžu získať od mechanizmu ATHENA náhradu na základe žiadosti doplnenej o potrebné podporné dokumenty a adresovanej správcovi najneskôr dva mesiace od dátumu ukončenia príslušnej operácie.
2. Žiadosť o náhradu sa zamietne, ak nebola schválená veliteľom operácie a správcom.
3. Ak sa žiadosť o náhradu, ktorá bola predložená prispievajúcim štátom schváli, môže sa príslušná suma odpočítať od nasledujúcej výzvy na zaplatenie príspevku adresovanej tomuto štátu správcom.
4. Ak sa po schválení žiadosti nepredpokladá žiadna výzva na zaplatenie príspevku, alebo ak by bola suma schválenej žiadosti o náhradu vyššia ako predpokladaný príspevok, správca zaplatí túto sumu v priebehu 30 dní, zohľadňujúc pohyb hotovosti mechanizmu ATHENA a potreby financovania spoločných nákladov na príslušnú operáciu.
5. Náhrada je splatná v súlade s týmto rozhodnutím aj vtedy, ak je operácia zrušená.
Článok 28
Hospodárenie s výdavkami nezačlenenými do spoločných nákladov mechanizmu ATHENA
1. Osobitný výbor môže na základe návrhu správcu alebo členského štátu rozhodnúť o tom, že hospodárenie s určitými výdavkami, ktoré súvisia s operáciou, predovšetkým v oblasti podpory ľudského potenciálu/služieb stravovania a údržby odevov, za ktoré zostáva zodpovedný príslušný členský štát, preberá ATHENA.
2. Osobitný výbor môže vo svojom rozhodnutí poveriť veliteľa operácie uzatváraním zmlúv v mene členských štátov zúčastnených na operácii na účely získania príslušných dodávok a služieb. Rozhodne teda o tom, že ATHENA získa potrebné finančné prostriedky od členských štátov zálohovo, aby sa dodržali uzavreté zmluvy.
3. Mechanizmus ATHENA si vedie záznamy o výdavkoch jednotlivých členských štátov, s hospodárením ktorých bol poverený. Každý mesiac zašle každému členskému štátu výkaz o jeho výdavkoch alebo o výdavkoch jeho personálu za predchádzajúci mesiac a vyzve ho na zaplatenie týchto výdavkov. Členské štáty zaplatia mechanizmu ATHENA požadované finančné prostriedky v priebehu 30 dní od zaslania príslušnej výzvy.
Článok 29
Úrok z oneskorenej platby
1. Ak štát nesplní svoje finančné záväzky, uplatňujú sa analogicky pravidlá Spoločenstva o úroku z oneskorenej platby uvedené v článku 71 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách vzťahujúcich sa na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (4) v súvislosti s platbou príspevkov do rozpočtu Spoločenstva.
2. Ak platba mešká o menej než desať dní, nepožaduje sa zaplatenie úroku. Ak platba mešká o viac než desať dní, požaduje sa zaplatenie úroku z omeškania za celé obdobie omeškania.
KAPITOLA 8
VYNAKLADANIE VÝDAVKOV
Článok 30
Zásady
1. Rozpočtové prostriedky mechanizmu ATHENA sa vynakladajú v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti.
2. Povoľujúci úradníci sú zodpovední za vynakladanie príjmov a výdavkov mechanizmu ATHENA v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia za účelom zabezpečenia toho, aby sa naplnili požiadavky zákonnosti a správnosti. Povoľujúci úradníci prijímajú rozpočtové a právne záväzky, vyjasňujú a povoľujú výdavky a prijímajú príslušné opatrenia pred vynakladaním týchto rozpočtových prostriedkov. Povoľujúci úradník môže delegovať vykonávanie svojich povinností rozhodnutím, ktoré určí:
a) |
personál na úrovni zodpovedajúcej takejto delegácii; |
b) |
rozsah zverených právomocí; a |
c) |
možnosť následnej subdelegácie právomocí. |
3. Zabezpečí sa vynakladanie rozpočtových prostriedkov v súlade so zásadou oddelenia funkcií povoľujúceho úradníka a účtovníka. Povinnosti povoľujúceho úradníka a účtovníka sú vzájomne nezlúčiteľné a nezameniteľné. Každá platba uskutočnená z finančných prostriedkov v rámci mechanizmu ATHENA si vyžaduje spoločný podpis povoľujúceho úradníka a účtovníka.
4. Bez toho, aby bolo dotknuté toto rozhodnutie, ak je hospodárením so spoločnými výdavkami poverený členský štát, inštitúcia Spoločenstva alebo prípadne medzinárodná organizácia, uplatňuje tento štát, inštitúcia alebo organizácia pravidlá vzťahujúce sa na vynakladanie jeho vlastných výdavkov. Ak správca priamo hospodári s výdavkami, dodržiava pravidlá, ktoré sa vzťahujú na oddiel „Rada“ všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev.
5. Správca však môže predložiť predsedníctvu údaje, ktoré tvoria súčasť návrhu pre Radu alebo pre osobitný výbor o pravidlách pre hospodárenie so spoločnými výdavkami.
6. Osobitný výbor môže schváliť pravidlá na vynakladanie spoločných výdavkov, ktoré sa odchyľujú od odseku 4.
Článok 31
Spoločné náklady vynaložené na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie
Správca vykonáva povinnosti povoľujúceho úradníka v prípade výdavkov, z ktorých sa uhrádzajú spoločné náklady vynaložené na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie.
Článok 32
Prevádzkové spoločné náklady
1. Veliteľ operácie vykonáva úlohy povoľujúceho úradníka v prípade výdavkov, z ktorých sa uhrádzajú prevádzkové spoločné náklady na operáciu, ktorej velí. Avšak správca vykonáva úlohy povoľujúceho úradníka v prípade výdavkov, z ktorých sa uhrádzajú prevádzkové spoločné náklady vynaložené počas prípravnej fázy špecifickej operácie, ktoré sa realizujú priamo prostredníctvom mechanizmu ATHENA, alebo prevádzkové spoločné náklady súvisiace s operáciou po ukončení jej aktívnej fázy.
2. Sumy potrebné na vynaloženie výdavkov na operáciu prevedie správca z bankového účtu mechanizmu ATHENA na veliteľa operácie na základe jeho žiadosti na bankový účet otvorený v mene mechanizmu ATHENA, o ktorom veliteľ operácie poskytol informácie.
3. Odchylne od článku 18 ods. 5 sa prijatím referenčnej sumy aktivuje právo správcu a veliteľa operácie, v rámci oblasti ich právomoci, vynakladať a uhrádzať výdavky na príslušnú operáciu do výšky 30 % referenčnej sumy, ak Rada nestanoví vyšší percentuálny podiel. Osobitný výbor môže na základe návrhu správcu rozhodnúť o dodatočných výdavkoch, ktoré sa môžu vynaložiť a uhradiť. Osobitný výbor môže rozhodnúť o postúpení tejto veci príslušným prípravným orgánom Rady prostredníctvom predsedníctva. Táto odchýlka sa neuplatňuje po dátume prijatia rozpočtu príslušnej operácie.
4. Počas obdobia pred prijatím rozpočtu operácie podáva správca a veliteľ operácie alebo jeho zástupca každý mesiac správu osobitnému výboru o veciach, ktoré sa ho týkajú z hľadiska výdavkov, ktoré sú oprávnené ako spoločné náklady na operáciu. Osobitný výbor môže počas tohto obdobia na základe návrhu správcu, veliteľa operácie alebo členského štátu vydávať smernice o vynakladaní výdavkov.
5. Odchylne od článku 18 ods. 5 môže veliteľ operácie v prípade bezprostredného ohrozenia životov osôb, ktoré sa zúčastňujú na vojenskej operácii Európskej únie použiť na záchranu ich životov potrebné výdavky prekračujúce rozpočtové prostriedky vyčlenené v rozpočte. Informuje o tom čo najskôr správcu a osobitný výbor. V takom prípade správca nadviaže spojenie s veliteľom operácie a navrhne prevody potrebné na zabezpečenie financovania neočakávaných výdavkov. Ak nie je možné zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na takéto výdavky prostredníctvom prevodu, správca navrhne opravný rozpočet.
KAPITOLA 9
KONEČNÉ MIESTO URČENIA SPOLOČNE FINANCOVANÉHO ZARIADENIA A INFRAŠTRUKTÚRY
Článok 33
1. Veliteľ operácie sa s cieľom ukončenia operácie, ktorej velil, usiluje o nájdenie konečného miesta určenia pre zariadenie a infraštruktúru, ktoré boli spoločne získané pre túto operáciu. V prípade potreby navrhne osobitnému výboru príslušnú odpisovú sadzbu.
2. Správca prevezme správu zariadenia a infraštruktúry, ktoré zostanú po ukončení aktívnej fázy operácie, v prípade potreby s cieľom nájsť ich konečné miesto určenia. V prípade potreby navrhne osobitnému výboru príslušnú odpisovú sadzbu.
3. Odpisovú sadzbu pre zariadenie, infraštruktúru a iné aktíva schváli osobitný výbor podľa možnosti čo najskôr.
4. Konečné miesto určenia spoločne financovaného zariadenia a infraštruktúry schváli osobitný výbor so zreteľom na prevádzkové potreby a finančné kritériá. Konečným miestom určenia môže byť:
a) |
v prípade infraštruktúry jej predaj alebo prevod prostredníctvom mechanizmu ATHENA hostiteľskej krajine, členskému štátu alebo tretej strane; |
b) |
v prípade zariadenia jeho predaj prostredníctvom mechanizmu ATHENA členskému štátu, hostiteľskej krajine alebo tretej strane alebo jeho uskladnenie a údržba mechanizmom ATHENA, členským štátom alebo treťou stranou. |
5. Zariadenie a infraštruktúra sa predajú prispievajúcemu štátu, hostiteľskej krajine alebo tretej strane za ich trhovú hodnotu, alebo ak nie je možné stanoviť ich trhovú hodnotu, predajú sa za cenu zohľadňujúcu príslušnú odpisovú sadzbu.
6. Predaj alebo prevod hostiteľskej krajine alebo tretej strane je v súlade s bezpečnostnými predpismi platnými predovšetkým v rámci Rady, prispievajúcich štátov alebo prípadne NATO.
7. Ak sa rozhodne o tom, že si ATHENA ponechá zariadenie získané na účely operácie, prispievajúce členské štáty môžu požiadať ostatné zúčastnené členské štáty o finančnú náhradu. Osobitný výbor pozostávajúci zo zástupcov všetkých zúčastnených členských štátov prijme príslušné rozhodnutie na základe návrhu správcu.
KAPITOLA 10
ÚČTOVNÍCTVO A INVENTÚRNY SÚPIS
Článok 34
Zásady
Ak je hospodárením so spoločnými výdavkami poverený členský štát, inštitúcia Spoločenstva alebo prípadne medzinárodná organizácia, uplatňuje tento štát, inštitúcia alebo organizácia pravidlá, ktoré sa vzťahujú na účtovníctvo vlastných výdavkov a vlastného inventúrneho súpisu.
Článok 35
Účtovníctvo prevádzkových spoločných nákladov
Veliteľ operácie vedie účty o prevodoch získaných z mechanizmu ATHENA, o výdavkoch, ktoré schválil, a o zrealizovaných platbách, ako aj inventúrny súpis hnuteľného majetku financovaného prostredníctvom rozpočtu mechanizmu ATHENA a používaného na účely operácie, ktorej velí.
Článok 36
Konsolidované účtovné závierky
1. Účtovník vedie účty o vyžiadaných príspevkoch a o uskutočnených prevodoch. Okrem toho tiež zostavuje účtovné závierky o spoločných nákladoch vynaložených na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie a o prevádzkových výdavkoch, ktoré sa uskutočnili na základe priamej zodpovednosti správcu.
2. Účtovník zostavuje konsolidované účtovné závierky o príjmoch a výdavkoch mechanizmu ATHENA. Každý veliteľ operácie mu zasiela účty o výdavkoch, ktoré schválil, a o platbách, ktoré uskutočnil, ako aj o predbežnom financovaní schválenom na uhradenie prevádzkových spoločných nákladov na operáciu, ktorej velí.
KAPITOLA 11
AUDIT A PREDKLADANIE ÚČTOV
Článok 37
Pravidelné správy osobitnému výboru
Správca predkladá raz za tri mesiace osobitnému výboru správu o realizácii príjmov a výdavkov v priebehu predchádzajúcich troch mesiacov a od začiatku rozpočtového roka. Za týmto účelom každý veliteľ operácie včas predkladá správcovi správu o výdavkoch, ktorá súvisí s prevádzkovými spoločnými nákladmi na operáciu, ktorej velí.
Článok 38
Podmienky výkonu kontroly
1. Osoby zodpovedné za audit príjmov a výdavkov mechanizmu ATHENA musia pred začatím vykonávania svojich úloh obdržať povolenie na prístup k utajovaným skutočnostiam minimálne na stupni utajenia „EÚ TAJNÉ“ vydané Radou alebo rovnocenné povolenie od členského štátu alebo prípadne NATO. Tieto osoby musia rešpektovať dôverný charakter informácií a chrániť údaje, ktoré sa dozvedia počas svojho auditu, a to v súlade s predpismi platnými pre tieto informácie a údaje.
2. Osoby zodpovedné za audit príjmov a výdavkov mechanizmu ATHENA majú bez povinnosti predchádzajúceho oznámenia okamžitý prístup k dokumentom a k obsahu všetkých údajov súvisiacich s príjmami a výdavkami a prístup do priestorov, v ktorých sa tieto dokumenty a údaje uchovávajú. Môžu z nich robiť kópie. Osoby podieľajúce sa na realizácii príjmov a výdavkov mechanizmu ATHENA poskytnú správcovi a osobám zodpovedným za audit týchto príjmov a výdavkov potrebnú výpomoc pri vykonávaní ich úloh.
Článok 39
Externý audit účtov
1. Ak je realizáciou výdavkov mechanizmu ATHENA poverený členský štát, inštitúcia Spoločenstva alebo medzinárodná organizácia, uplatňuje tento štát, inštitúcia alebo organizácia pravidlá, ktoré sa vzťahujú na audit vlastných výdavkov.
2. Avšak správca alebo osoby ním poverené môžu kedykoľvek uskutočniť audit spoločných nákladov mechanizmu ATHENA vynaložených na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie alebo prevádzkových spoločných nákladov na operáciu. Okrem toho osobitný výbor môže na základe návrhu správcu alebo členského štátu kedykoľvek vymenovať externých audítorov, pre ktorých stanoví úlohy a pracovné podmienky.
3. Na účely externých auditov sa vytvorí šesťčlenné kolégium audítorov. Každý rok vymenuje osobitný výbor k 1. januáru nasledujúceho roka dvoch členov na trojročné obdobie, ktoré možno raz obnoviť, spomedzi kandidátov navrhnutých členskými štátmi. Osobitný výbor môže predĺžiť mandát člena najviac o šesť mesiacov. Kandidáti musia byť členmi národného audítorského orgánu členského štátu a musia poskytovať primerané záruky bezpečnosti a nezávislosti. Musia byť schopní vykonávať podľa potreby úlohy v mene mechanizmu ATHENA. Pri vykonávaní týchto úloh:
a) |
sú členovia kolégia naďalej platení svojimi pôvodnými audítorskými orgánmi a mechanizmus ATHENA zabezpečuje len náhradu ich výdavkov na služobnú cestu v súlade s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na úradníkov Európskych spoločenstiev porovnateľného stupňa. Kandidáti musia byť členmi najvyššieho vnútroštátneho kontrolného orgánu členského štátu alebo musia mať odporúčanie od tohto orgánu a musia poskytovať primerané záruky bezpečnosti a nezávislosti; |
b) |
nepožadujú ani nedostávajú pokyny od nikoho iného okrem osobitného výboru; v rámci svojho audítorského mandátu je kolégium audítorov, vrátane jeho členov, absolútne nezávislé a zodpovedné len za vykonanie externého auditu; |
c) |
podávajú správy o svojich úlohách len osobitnému výboru; |
d) |
kontrolujú počas rozpočtového roku, ako aj ex post prostredníctvom kontrol na mieste, ako aj kontrol podkladov, že výdavky financované alebo predbežne financované prostredníctvom mechanizmu ATHENA sa vynakladajú v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi a zásadami riadneho finančného hospodárenia, t.j. v súlade so zásadami hospodárnosti, účinnosti a efektívnosti a že vnútorné kontroly sú primerané. |
Kolégium audítorov si každý rok zvolí nového predsedu alebo predĺži funkčné obdobie predsedu, ktorý je jedným z členov kolégia. Prijíma pravidlá vzťahujúce sa na audity vykonávané jeho členmi v súlade s najprísnejšími medzinárodnými normami. Kolégium audítorov schvaľuje správy o auditoch vypracované jeho členmi pred tým, ako ich zašle správcovi a osobitnému výboru.
4. Osobitný výbor môže v jednotlivých prípadoch a na základe špecifickej motivácie využiť služby iných externých orgánov.
5. Náklady na audity uskutočnené audítormi konajúcimi v mene mechanizmu ATHENA sa považujú za spoločné náklady hradené mechanizmom ATHENA.
Článok 40
Vnútorný audit účtov
1. Generálny tajomník Rady na návrh správcu a potom, ako informuje osobitný výbor, vymenuje vnútorného audítora mechanizmu ATHENA a minimálne jedného zástupcu vnútorného audítora na obdobie troch rokov, ktoré možno raz obnoviť; vnútorní audítori musia mať potrebnú odbornú kvalifikáciu a musia poskytovať primerané záruky bezpečnosti a nezávislosti.
2. Vnútorný audítor podáva správcovi správu o zvládaní rizík, pričom vydáva nezávislé stanoviská ku kvalite systémov riadenia a kontroly a poskytuje odporúčania zamerané na zlepšenie vnútornej kontroly operácií a podporu riadneho finančného hospodárenia. Je zodpovedný najmä za hodnotenie vhodnosti a efektívnosti vnútorných systémov riadenia a činnosti útvarov pri realizácii politík a napĺňaní cieľov vzhľadom na riziká, ktoré sú s nimi spojené.
3. Vnútorný audítor plní svoje úlohy vo všetkých útvaroch, ktoré sa podieľajú na výbere príjmov mechanizmu ATHENA či na realizácii výdavkov financovaných prostredníctvom tohto mechanizmu.
4. Počas rozpočtového roka vykonáva vnútorný audítor podľa potreby jeden alebo viacero auditov. O jeho výsledkoch a odporúčaniach informuje správcu a veliteľa operácie. Veliteľ operácie a správca zabezpečia nadviazanie na odporúčania vyplývajúce z auditu
5. Správca každoročne podáva správu osobitnému výboru o vykonaných vnútorných auditoch, v ktorej uvedie počet a typ vykonaných auditov, zistenia, odporúčania a opatrenia nadväzujúce na tieto odporúčania.
6. Každý veliteľ operácie okrem toho pre vnútorného audítora zabezpečí plný prístup k operácii, ktorej velí. Tento vnútorný audítor overuje dobré fungovanie systémov, finančných postupov a postupov plnenia rozpočtu a zabezpečuje spoľahlivé a efektívne fungovanie systémov vnútornej kontroly. Vnútorným audítorom nemôže byť povoľujúci úradník ani účtovník; vnútorný audítor sa nemôže zúčastňovať na vypracúvaní finančnej závierky.
7. Správa o činnosti vnútorného audítora sa spolu so všetkými súvisiacimi dôkazmi poskytuje kolégiu audítorov.
Článok 41
Ročné predkladanie účtov
1. Každý veliteľ operácie poskytne účtovníkovi ATHENA do 31. marca nasledujúceho po ukončení rozpočtového roka alebo v priebehu štyroch mesiacov od ukončenia operácie, ktorej velí, podľa toho, ktorý z týchto dátumov uplynie skôr, informácie potrebné pre vypracovanie ročnej účtovnej závierky pre spoločné náklady, ročnej účtovnej závierky pre výdavky zálohovo financované a uhradené v súlade s článkom 28 a výročnú správu o činnosti.
2. Správca za pomoci účtovníka a jednotlivých veliteľov operácií do 30. apríla nasledujúceho po ukončení rozpočtového roka vypracuje predbežnú ročnú účtovnú závierku a výročnú správu o činnosti, ktoré predloží osobitnému výboru a kolégiu audítorov.
3. Osobitnému výboru poskytne do 31. júla nasledujúceho po ukončení rozpočtového roka kolégium audítorov výročnú správu o audite a správca za pomoci účtovníka a jednotlivých veliteľov operácií konečnú ročnú účtovnú závierku ATHENA. Osobitný výbor do 30. septembra nasledujúceho po ukončení rozpočtového roka preskúma ročnú účtovnú závierku na základe správy kolégia o audite a so zreteľom na udelenie absolutória správcovi, účtovníkovi a každému veliteľovi operácie.
4. Všetky účty a inventárne súpisy uchováva na príslušnej úrovni účtovník a každý veliteľ operácie počas piatich rokov odo dňa, kedy bolo vydané potvrdenie o ich odovzdaní.
5. Osobitný výbor rozhodne o tom, či sa rozpočtový zostatok za rozpočtový rok, za ktorý boli účty schválené, zapíše do rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok ako príjem alebo ako výdavok v závislosti od okolností prostredníctvom opravného rozpočtu.
6. Časť rozpočtového zostatku za rozpočtový rok, ktorý je výsledkom vynaloženia rozpočtových prostriedkov určených na úhradu spoločných nákladov vynaložených na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie, sa zapíše oproti ďalším príspevkom zúčastnených členských štátov.
7. Časť rozpočtového zostatku, ktorý je výsledkom vynaloženia rozpočtových prostriedkov určených na úhradu prevádzkových spoločných nákladov na danú operáciu, sa zapíše oproti ďalším príspevkom členských štátov, ktoré prispeli na túto operáciu.
8. Ak nie je možné uskutočniť náhradu odpočítaním jej sumy od príspevkov dlhovaných mechanizmu ATHENA, príslušným členským štátom sa spätne vyplatí rozpočtový zostatok.
9. Každý členský štát, ktorý sa zúčastňuje operácie, do 31. marca každého roka dobrovoľne informuje správcu, ak je to vhodné prostredníctvom veliteľa operácie, o prírastkových nákladoch, ktoré vynaložil na operáciu počas predchádzajúceho rozpočtového roka. Táto informácia sa využije na určenie hlavných oblastí výdavkov. Správca spracuje tieto informácie a poskytne osobitnému výboru prehľad o prírastkových nákladoch na operáciu.
Článok 42
Predkladanie účtov o operácii
1. Keď je operácia ukončená, osobitný výbor môže na základe návrhu správcu alebo členského štátu rozhodnúť o tom, že mu správca za pomoci účtovníka a veliteľa operácie predloží prevádzkové účty a súvahu pre túto operáciu, pričom toto rozhodnutie prijme najneskôr do ukončenia operácie a v prípade možnosti do dňa rozhodnutia o jej ukončení. Termín pre podanie týchto dokumentov správcom nesmie byť kratší ako štyri mesiace od ukončenia operácie.
2. Ak prevádzkové účty a súvaha nemôžu v stanovenej lehote obsahovať príjmy a výdavky súvisiace s ukončením príslušnej operácie, potom sa tieto príjmy a výdavky uvedú v ročnej prevádzkovej účtovnej závierke a v ročnej súvahe pre mechanizmus ATHENA a preskúmajú sa osobitným výborom v rámci ročného predkladania účtov.
3. Osobitný výbor schváli prevádzkový účet a súvahu pre operáciu, ktoré mu boli predložené. Správcovi, účtovníkovi a veliteľovi príslušnej operácie udelí absolutórium, ktoré sa týka predmetnej operácie.
4. Ak nie je možné uskutočniť náhradu odpočítaním jej sumy od príspevkov dlhovaných mechanizmu ATHENA, príslušným členským štátom sa spätne vyplatí rozpočtový zostatok.
KAPITOLA 12
PRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ
Článok 43
1. Podmienky vzťahujúce sa na disciplinárnu alebo trestnú zodpovednosť veliteľa operácie, správcu a ďalšieho personálu, stanovené predovšetkým inštitúciami Spoločenstva alebo členskými štátmi pre prípad zneužitia právomoci alebo nedbanlivosti pri plnení rozpočtu, sú upravené služobným poriadkom alebo úpravami, ktoré sa na ne vzťahujú. Okrem toho môže ATHENA z vlastného podnetu alebo na žiadosť prispievajúceho štátu podať žalobu v občianskoprávnom konaní proti uvedenému personálu.
2. V žiadnom prípade nemôže prispievajúci štát považovať Európske spoločenstvá alebo generálneho tajomníka Rady za zodpovedné za vykonávanie povinností správcu, účtovníka alebo im pridelenému personálu.
3. Zmluvná zodpovednosť, ktorá môže vyplynúť zo zmlúv uzavretých v súvislosti s plnením rozpočtu, majú prostredníctvom mechanizmu ATHENA prispievajúce štáty. Zmluvná zodpovednosť sa riadi právom, ktorým sa riadi príslušná zmluva.
4. V prípade mimozmluvnej zodpovednosti sa všetky škody spôsobené operačným štábom, vojenským štábom a zložkovým štábom krízovej štruktúry, ktorej zloženie schválil veliteľ operácie, alebo ich personálom počas vykonávania svojich povinností hradia prostredníctvom mechanizmu ATHENA prispievajúcimi štátmi v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov a pre služobný poriadok ozbrojených síl, ktoré sú uplatniteľné na mieste operácie.
5. V žiadnom prípade nemôže prispievajúci štát považovať Európske spoločenstvá alebo členské štáty za zodpovedné za zmluvy uzavreté v rámci plnenia rozpočtu alebo za škody spôsobené jednotkami a oddeleniami krízovej štruktúry, ktorých zloženie schválil veliteľ operácie, alebo ich personálom počas vykonávania svojich povinností.
Článok 44
Preskúmanie a revízia
Toto rozhodnutie, vrátane jeho príloh, sa podľa potreby na žiadosť členského štátu alebo po ukončení každej operácie preskúma v celosti alebo čiastočne. Reviduje sa najmenej raz za tri roky. Na preskúmanie alebo revíziu sa môžu prizvať všetci zainteresovaní experti a predovšetkým správne orgány mechanizmu ATHENA.
Článok 45
Záverečné ustanovenia
Rozhodnutie 2007/384/SZBP sa týmto zrušuje.
Článok 46
Nadobudnutie účinnosti
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
Článok 47
Uverejnenie
Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.
V Bruseli 18. decembra 2008
Za Radu
predseda
M. BARNIER
(1) Ú. v. EÚ L 63, 28.2.2004, s. 68.
(2) Ú. v. EÚ L 152, 13.6.2007, s. 14.
(3) Ú. v. ES L 253, 7.10.2000, s. 42.
(4) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
PRÍLOHA I
SPOLOČNÉ NÁKLADY HRADENÉ MECHANIZMOM ATHENA BEZ OHĽADU NA TO, KEDY BOLI VYNALOŽENÉ
V prípadoch, keď tieto spoločné náklady nie je možné priradiť priamo konkrétnej operácii, osobitný výbor môže rozhodnúť o začlenení príslušných rozpočtových prostriedkov do všeobecnej časti ročného rozpočtu. Tieto rozpočtové položky by sa mali podľa možnosti uvádzať v článkoch operácie, s ktorou najviac súvisia.
1. |
Výdavky misie vynaložené veliteľom operácie a jeho personálom pri predkladaní účtov operácie osobitnému výboru. |
2. |
Náhrada škôd a náklady vyplývajúce zo žalôb a súdnych sporov hradené prostredníctvom mechanizmu ATHENA. |
3. |
Náklady súvisiace s akýmkoľvek rozhodnutím o uskladnení materiálu, ktorý bol získaný pre operáciu spoločne (ak sú tieto náklady začlenené do všeobecnej časti ročného rozpočtu, musí byť uvedené prepojenie na konkrétnu operáciu). |
Všeobecná časť ročného rozpočtu ďalej zahŕňa prostriedky, ktoré sú v prípade potreby určené na úhradu nasledujúcich spoločných nákladov operácií, na ktoré finančne prispievajú zúčastnené členské štáty:
1. |
Bankové náklady; |
2. |
Náklady na audit; |
3. |
Spoločné náklady týkajúce sa prípravnej fázy operácie, ako je vymedzená v prílohe II. |
PRÍLOHA II
PREVÁDZKOVÉ SPOLOČNÉ NÁKLADY SÚVISIACE S PRÍPRAVNOU FÁZOU OPERÁCIE HRADENÉ MECHANIZMOM ATHENA
Prírastkové náklady potrebné na prieskumné misie a prípravu (najmä vyšetrovacie a výzvedné misie) vykonané ozbrojenými silami v kontexte konkrétnej vojenskej operácie Európskej únie: doprava, ubytovanie, používanie prostriedkov operačnej komunikácie, nábor miestneho civilného personálu na potreby misie, ako napr. tlmočníci a šoféri.
Lekárske služby: náklady na pohotovostnú lekársku evakuáciu (Medevac) osôb zúčastňujúcich sa na prieskumných misiách a na príprave vojenských síl s cieľom uskutočniť konkrétnu vojenskú operáciu Európskej únie, ak nie je možné vykonať lekárske ošetrenie a liečbu na mieste.
PRÍLOHA III
III-A
PREVÁDZKOVÉ SPOLOČNÉ NÁKLADY SÚVISIACE S AKTÍVNOU FÁZOU OPERÁCIÍ VŽDY HRADENÉ MECHANIZMOM ATHENA
V prípade akejkoľvek vojenskej operácie Európskej únie bude ATHENA ako prevádzkové spoločné náklady hradiť prírastkové náklady požadované pre operáciu a vymedzené nižšie.
1. Prírastkové náklady (dislokovaných alebo stabilných) veliteľstiev na operácie vedené Európskou úniou.
1.1. Vymedzenie veliteľstiev, ktorých prírastkové náklady sa financujú spoločne:
a) |
: |
Hlavný štáb (HQ) |
: |
hlavný štáb (HQ), veliace a podporné prvky schválené v operačnom pláne (OPLAN). |
b) |
: |
Operačný štáb (OHQ) |
: |
statický, poľný štáb veliteľa operácie, ktorý je zodpovedný za zostavenie, uvedenie do činnosti, podporu a náhradu vojenských síl Európskej únie. Vymedzenie spoločných nákladov vzťahujúcich sa na štáb OHQ na danú operáciu sa vzťahuje aj na Generálny sekretariát Rady a mechanizmus ATHENA, ak konajú priamo v súvislosti s touto operáciou. |
c) |
: |
Vojenský štáb (FHQ) |
: |
štáb vojenských síl Európskej únie dislokovaný do oblasti operácie. |
d) |
: |
Zložkový štáb (CCHQ) |
: |
štáb veliteľa zložky Európskej únie dislokovaný pre danú operáciu (t. j. velitelia vzdušných, pozemných, námorných síl alebo špeciálnych síl, ktorých vymenovanie by sa mohlo považovať za potrebné v závislosti od charakteru operácie). |
1.2. Vymedzenie prírastkových nákladov, ktoré sa financujú spoločne:
a) |
: |
Náklady na dopravu |
: |
doprava na miesto operácie a z miesta operácie na účely dislokácie, posily a náhrady štábu FHQ a CCHQ; náklady na dopravu potrebnú pre operáciu, ktoré vynaložil štáb OHQ. |
b) |
: |
Administratívne náklady |
: |
dodatočné kancelárske a ubytovacie vybavenie, zmluvné služby a pomocné služby, náklady na údržbu budov veliteľstiev. |
c) |
: |
Náklady na civilný personál zamestnaný vo veliteľstvách na plnenie potrieb operácie |
: |
civilný personál pracujúci v Európskej únii, medzinárodný personál a miestne zamestnaný domáci personál potrebný na uskutočnenie operácie nad bežné prevádzkové požiadavky (vrátane akýchkoľvek platieb predstavujúcich náhradu za nadčasy). |
d) |
: |
Komunikácia medzi veliteľstvami navzájom a medzi veliteľstvami a im priamo podriadenými silami |
: |
kapitálové výdavky na nákup a používanie dodatočných zariadení IT a telekomunikačných zariadení a náklady na poskytované služby (prenájom a údržba modemov, telefónnych liniek, satelitného spojenia, kryptofaxov, zabezpečených liniek, internetu, dátových liniek, lokálnych sietí). |
e) |
: |
Náklady na prepravu/presun veliteľstiev v rámci oblasti operácie (s výnimkou nákladov na diéty) |
: |
výdavky súvisiace s prepravou vozidlami a presunom inými prostriedkami a výdavky na nákladnú prepravu vrátane cestovného pre národné posily a návštevníkov; prírastkové náklady na pohonné hmoty nad rámec bežných nákladov na operáciu; prenájom ďalších vozidiel; náklady na oficiálne cestovanie medzi miestom operácie a Bruselom a/alebo miestami zasadnutí organizovaných Európskou úniou; náklady na poistenie tretej strany vyžadované niektorými krajinami v súvislosti s medzinárodnými organizáciami uskutočňujúcimi operácie na ich území. |
f) |
: |
Náklady na kasárne a ubytovanie/infraštruktúru |
: |
výdavky na získanie, prenájom alebo renováciu ubytovacích zariadení potrebných pre štáb HQ na mieste operácie (prenájom budov, prístreškov, stanov). |
g) |
: |
Náklady na informovanie verejnosti |
: |
náklady súvisiace s informačnými kampaňami a informovaním médií zo strany štábov OHQ a FHQ v súlade s informačnou stratégiou vypracovanou operačným štábom HQ. |
h) |
: |
Náklady na reprezentáciu |
: |
reprezentačné náklady; náklady na úrovni HQ potrebné pre uskutočnenie operácie. |
2. Prírastkové náklady vynaložené na poskytovanie podpory vojenským silám ako celku:
Náklady vymedzené nižšie sú nákladmi vynaloženými v dôsledku dislokácie vojenských síl v mieste operácie:
a) |
: |
Práce súvisiace s nasadením/infraštruktúrou |
: |
výdavky nevyhnutne potrebné pre ozbrojené sily ako celok pri plnení ich misie (spoločne využívané letisko, železnice, prístavy, hlavné cesty vrátane miest vyloženia a zoskupovania síl; čerpanie, úprava, rozvod a odvod vody, zásobovanie vodou a elektrinou, zemné práce a pasívna ochrana ozbrojených síl, zásobovacie sklady najmä sklady paliva a munície, zóny zoskupovania síl; technická podpora spoločne financovanej infraštruktúry). |
b) |
: |
Identifikačné označenia |
: |
špecifické identifikačné označenie, identifikačné preukazy „Európskej únie“, odznaky, medaily, zástavy vo farbách Európskej únie alebo iných ozbrojených síl alebo identifikačné označenie HQ (s výnimkou odevu, pokrývok hlavy alebo uniforiem). |
c) |
: |
Lekárske služby |
: |
pohotovostná lekárska evakuácia (Medevac). Zariadenia na plnenie úlohy 2 a úlohy 3 na úrovni operačných prvkov na mieste operácie, ako sú letiská a prístavy vykládky, ktoré sú schválené v operačnom pláne (OPLAN). |
d) |
: |
Získavanie informácií |
: |
satelitné snímky spravodajského určenia schválené v operačnom pláne (OPLAN), ak ich financovanie nie je možné zabezpečiť z prostriedkov rozpočtu Satelitného centra Európskej únie (SATCEN). |
3. Prírastkové náklady, ktoré EÚ vzniknú v súvislosti s použitím spoločného majetku a kapacít NATO, ktoré sú k dispozícii pre operácie vedené EÚ.
Náklady Európskej únie na uplatnenie mechanizmov medzi Európskou úniou a NATO na jednu z jej vojenských operácií v súvislosti s používaním, monitorovaním a vrátením alebo opätovným vyžiadaním spoločného majetku a kapacít NATO, ktoré sú k dispozícii pre operácie vedené EÚ. Náhrady zo strany NATO pre EÚ.
4. Prírastkové náklady, ktoré Európskej únii vzniknú v súvislosti s tovarmi, službami alebo prácami zaradenými na zoznam spoločných nákladov a ktoré dá k dispozícii pri operácii vedenej Európskou úniou členský štát, inštitúcia Európskej únie, tretí štát alebo medzinárodná organizácia podľa dojednania uvedeného v článku 11. Náhrady zo strany štátu, inštitúcie Európskej únie alebo medzinárodnej organizácie vychádzajúce z tohto dojednania.
III-B
PREVÁDZKOVÉ SPOLOČNÉ NÁKLADY SÚVISIACE S AKTÍVNOU FÁZOU KONKRÉTNEJ OPERÁCIE HRADENÉ MECHANIZMOM ATHENA, AK O TOM ROZHODNE RADA
Dopravné náklady |
: |
doprava na miesto operácie a z miesta operácie za účelom dislokácie, posily a náhrady ozbrojených síl potrebných pre operáciu. |
Mnohonárodný hlavný štáb operačných jednotiek |
: |
mnohonárodný štáb jednotiek EÚ nasadených v oblasti operácie. |
III-C
SPOLOČNÉ OPERAČNÉ VÝDAVKY, KTORÉ ZNÁŠA ATHENA, AK JU O TO POŽIADA VELITEĽ OPERÁCIE A AK ICH SCHVÁLI OSOBITNÝ VÝBOR
a) |
: |
Náklady na kasárne a ubytovanie/ infraštruktúru |
: |
výdavky na získanie, prenájom alebo renováciu ubytovacích zariadení na mieste operácie (prenájom budov, prístreškov, stanov), ktoré sú potrebné pre ozbrojené sily dislokované na účely operácie. |
b) |
: |
Dôležité dodatočné zariadenie |
: |
v priebehu operácie prenájom alebo nákup nepredvídaných špecifických zariadení dôležitých pre uskutočnenie operácie, pokiaľ sa zakúpené zariadenia na konci misie nerepatriujú. |
c) |
: |
Lekárske služby |
: |
zariadenia na plnenie úlohy 2 na mieste operácie okrem tých, ktoré sa uvádzajú v prílohe III-A. |
d) |
: |
Získavanie informácií |
: |
získavanie informácií (satelitné snímky, spravodajstvo, prieskumné misie a dohľad na mieste operácie vrátane leteckého sledovania územia; rozviedka). |
e) |
: |
Iné dôležité spôsobilosti na mieste operácie |
: |
odmínovanie, ak je to potrebné na účely operácie, chemická, biologická, rádiologická a jadrová ochrana (CBRN); uskladnenie a zničenie zbraní a munície zhromaždených v oblasti operácie. |
PRÍLOHA IV
PREVÁDZKOVÉ SPOLOČNÉ NÁKLADY SÚVISIACE S UKONČENÍM OPERÁCIE HRADENÉ MECHANIZMOM ATHENA
Náklady vynaložené na nájdenie konečného miesta určenia pre zariadenia a infraštruktúru, ktoré sú spoločne financované v rámci operácie.
Prírastkové náklady na vypracovanie účtov o operácii. Oprávnené spoločné náklady sa stanovia v súlade s prílohou III so zreteľom na skutočnosť, že personál zostavujúci účty patrí k štábu tejto operácie, hoci tento štáb už ukončil svoju činnosť.
Korigendá
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/115 |
Korigendum k rozhodnutiu Komisie 2008/936/ES z 20. mája 2008 o pomoci, ktorú Francúzsko priznalo Fondu na prevenciu rizík rybolovu a rybárskym podnikom (Štátna pomoc C 9/06)
( Úradný vestník Európskej únie L 334 z 12. decembra 2008 )
V názve rozhodnutia v obsahu na obálke a na strane 62:
namiesto:
„2008/936/ES“
má byť:
„2008/964/ES“.
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/115 |
Korigendum k nariadeniu Komisie (ES) č. 1337/2007 z 15. novembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 992/95, pokiaľ ide o colné kvóty Spoločenstva na určité produkty rybolovu s pôvodom v Nórsku
( Úradný vestník Európskej únie L 298 zo 16. novembra 2007 )
Na strane 9 v prílohe pod písmenom c) vo štvrtom stĺpci tabuľky:
namiesto:
„od 16.6.2008 do 14.2.2009: 30 500“
má byť:
„16. 6. – 14. 2.: 30 500“.
23.12.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/116 |
Korigendum k smernici Komisie 95/45/ES z 26. júla 1995, ktorou sa ustanovujú osobitné kritériá čistoty týkajúce sa farbív určených na používanie v potravinách
( Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 226 z 22. septembra 1995 ; Mimoriadne vydanie
Úradného vestníka Európskej únie, kapitola 13/zv. 115, s. 218)
V prílohe bode B „Špecifické podmienky čistoty“:
— |
v E 101 (i) RIBOFLAVÍN – Identifikácia, A. Spektrometria:
|
— |
v E 101 (ii) RIBOFLAVÍN – 5'– FOSFOREČNAN – Identifikácia, A. Spektrometria:
|
— |
v E 160e β-APO-8'-KAROTÉNAL (C 30) – Čistota:
|