30.9.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/1

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1552/2005

zo 7. septembra 2005

o štatistike týkajúcej sa odborného vzdelávania v podnikoch

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 285 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (1),

keďže:

(1)

Na zasadnutí Európskej rady v Lisabone 23. a 24. marca 2000 si Európska únia stanovila strategický cieľ stať sa najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším hospodárstvom založeným na vedomostiach vo svete, schopným zabezpečiť trvalý hospodársky rast pri zvyšovaní počtu a kvality pracovných miest a väčšej sociálnej súdržnosti.

(2)	Na dodržanie záväzku stať sa najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším hospodárstvom založeným na vedomostiach vo svete je pre Úniu nevyhnutná zamestnanosť, prispôsobivosť a mobilita občanov.

(3)	Kľúčovým prvkom pri rozvoji a podpore kvalifikovanej, odborne vzdelanej a prispôsobivej pracovnej sily je celoživotné vzdelávanie.

(4)

V záveroch zasadnutia Rady z 5. mája 2003 o referenčných úrovniach priemerného európskeho vzdelávania a odbornej prípravy (referenčné hodnoty) (2) sa prijala nasledujúca referenčná hodnota pre celoživotné vzdelávanie: „Preto by do roku 2010 mala priemerná úroveň účasti dospelej populácie Európskej únie v produktívnom veku (25 — 64 rokov) na celoživotnom vzdelávaní dosiahnuť aspoň 12,5 %.“

(5)	Európska rada v Lisabone potvrdila, že celoživotné vzdelávanie je základným prvkom európskeho sociálneho modelu.

(6)	Nová európska stratégia zamestnanosti, ktorú potvrdilo rozhodnutie Rady 2003/578/ES z 22. júla 2003 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), má za cieľ zlepšiť príspevok k Lisabonskej stratégii a zaviesť jednotné a komplexné stratégie pre celoživotné vzdelávanie.

(7)	Pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa mal zohľadniť pojem „osoby znevýhodnené na trhu práce“, uvedený v usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov.

(8)	Zvýšená pozornosť by sa mala venovať odbornému vzdelávaniu na pracovisku a počas pracovného času, keďže obidva tieto aspekty sú kľúčovými faktormi celoživotného vzdelávania.

(9)	Na rozvoj stratégií celoživotného vzdelávania a na monitorovanie pokroku pri ich uplatňovaní sú nevyhnutné porovnateľné štatistické informácie na úrovni Spoločenstva, najmä čo sa týka odborného vzdelávania v podnikoch.

(10)	Zostavovanie špecifických štatistík Spoločenstva sa riadi pravidlami stanovenými v nariadení Rady (ES) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistike Spoločenstva (4).

(11)	Prenos dôverných štatistických údajov sa riadi pravidlami, ktoré stanovuje nariadenie (ES) č. 322/97 a nariadenie Rady (Euratom, EHS) č. 1588/90 z 11. júna 1990 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev (5).

(12)

Nariadenie Komisie (ES) č. 831/2002 zo 17. mája 2002, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva, so zreteľom na prístup k dôverným údajom na výskumné účely (6) vytvorilo podmienky, na základe ktorých možno povoliť prístup k dôverným údajom poskytnutým orgánu Spoločenstva.

(13)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie spoločných štatistických noriem, ktoré by umožňovali vypracovanie harmonizovaných údajov o odbornom vzdelávaní v podnikoch, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(14)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7). Tieto opatrenia by mali zohľadňovať dostupné kapacity v rámci členských štátov v oblasti zberu a spracovania údajov.

(15)	V súlade s článkom 3 rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom z 19. júna 1989 o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (8) sa uskutočnila porada s Výborom pre štatistické programy,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Toto nariadenie ustanovuje spoločný rámec na zostavovanie štatistík Spoločenstva o odbornom vzdelávaní v podnikoch.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú nasledujúce vymedzenia pojmov:

1.	„podnik“ znamená podnik v zmysle vymedzenia pojmu uvedeného v nariadení Rady (EHS) č. 696/93 z 15. marca 1993 o štatistických jednotkách na účely pozorovania a analýzy výrobného systému v Spoločenstve (9),

2.	„NACE Rev. 1.1“ znamená všeobecnú odvetvovú klasifikáciu ekonomických činností v Európskom spoločenstve, ako je zavedená nariadením Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (10).

Článok 3

Údaje určené na zber

1.   Členské štáty zbierajú údaje s cieľom zostavovať štatistiku Spoločenstva pre analýzu ďalšieho odborného vzdelávania v podnikoch v nasledujúcich oblastiach:

a)	podniková politika a podnikové stratégie odborného vzdelávania pri rozvíjaní zručností vlastnej pracovnej sily;

b)	riadenie, organizácia a formy ďalšieho odborného vzdelávania v podnikoch;

c)	úloha sociálnych partnerov pri zabezpečovaní všetkých aspektov ďalšieho odborného vzdelávania v podnikoch;

d)	prístup k ďalšiemu odbornému vzdelávaniu, jeho objem a obsah najmä v súvislosti s ekonomickou činnosťou a veľkosťou podniku;

e)	špecifické podnikové opatrenia týkajúce sa ďalšieho odborného vzdelávania, zamerané na zlepšenie zručností pracovnej sily v oblasti informačných a komunikačných technológií;

f)	možnosti prístupu zamestnancov v malých a stredných podnikoch (MSP) k ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a získaniu nových zručností a konkrétne potreby MSP v oblasti poskytovania odborného vzdelávania;

g)	účinky opatrení verejnej politiky na ďalšie odborné vzdelávanie v podnikoch;

h)	rovnosť príležitostí pri prístupe k ďalšiemu odbornému vzdelávaniu v podnikoch pre všetkých zamestnancov najmä s ohľadom na pohlavie a špecifické vekové skupiny;

i)	osobitné opatrenia týkajúce sa ďalšieho odborného vzdelávania pre skupiny, ktoré sú na trhu práce znevýhodnené;

j)	opatrenia pre ďalšie odborné vzdelávanie v súvislosti s rôznymi typmi pracovných zmlúv;

k)	výdavky na ďalšie odborné vzdelávanie: úrovne a zdroje financovania, stimuly pre ďalšie odborné vzdelávanie a

l)	hodnotenie a monitorovanie postupov podnikov v súvislosti s ďalším odborným vzdelávaním.

2.   V súvislosti s počiatočným odborným vzdelávaním v podnikoch zbierajú členské štáty osobitné údaje o:

a)	účastníkoch počiatočného odborného vzdelávania a

b)	celkových výdavkoch na počiatočné odborné vzdelávanie.

Článok 4

Rozsah štatistík

Štatistiky o odbornom vzdelávaní v podnikoch zahŕňajú minimálne všetky ekonomické činnosti vymedzené v oddieloch C až K a O systému NACE Rev. 1.1.

Článok 5

Štatistické jednotky

1.   Na zber údajov sa ako štatistická jednotka použije podnik, ktorý vykonáva niektorú z ekonomických činností uvedených v článku 4 a zamestnáva 10 alebo viac zamestnancov.

2.   S ohľadom na špecifické rozdelenie podnikov podľa veľkosti na vnútroštátnej úrovni a vývoj politických potrieb členské štáty môžu rozšíriť vymedzenie pojmu štatistickej jednotky vo svojej krajine. Komisia môže tiež rozhodnúť o rozšírení vymedzenia tohto pojmu v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2, ak by toto rozšírenie významným spôsobom posilnilo reprezentatívnosť a kvalitu výsledkov prieskumu v daných členských štátoch.

Článok 6

Zdroje údajov

1.   Členské štáty získavajú potrebné údaje buď prieskumom v podnikoch, alebo kombináciou prieskumu v podnikoch a iných zdrojov, pričom uplatňujú zásady zníženého zaťaženia respondentov a administratívneho zjednodušenia.

2.   Členské štáty ustanovia pre podniky spôsoby, ako budú odpovedať na prieskum.

3.   Počas prieskumu sa podniky vyzvú, aby poskytli správne a úplné údaje v rámci stanovených termínov.

4.   Iné zdroje vrátane administratívnych údajov sa môžu použiť na doplnenie údajov, ktoré sa majú zbierať v prípade, že sú tieto zdroje vhodné z hľadiska dôležitosti a dodržania stanovených termínov.

Článok 7

Charakteristika prieskumu

1.   Prieskum je vzorkovým prieskumom.

2.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že údaje, ktoré prenášajú, budú odrážať štruktúru obyvateľstva štatistických jednotiek. Prieskum sa vykoná spôsobom, ktorý umožní rozdelenie výsledkov na úrovni Spoločenstva aspoň v nasledujúcich kategóriách:

a)	ekonomické činnosti podľa NACE Rev. 1.1 a

b)	veľkosť podnikov.

3.   Výber vzoriek a požiadavky na presnosť, veľkosť vzoriek potrebná na splnenie týchto požiadaviek, ako aj špecifikácie NACE Rev. 1.1 a kategórie veľkosti, do ktorých sa môžu rozdeliť výsledky, sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.

Článok 8

Postup prieskumu

1.   Na účely zníženia zaťaženia respondentov spôsob uskutočňovania prieskumu umožní, aby sa zber údajov prispôsobil vzhľadom na:

a)	podniky poskytujúce odborné vzdelávanie a ostatné podniky a

b)	rozličné formy odborného vzdelávania.

2.   Osobitné údaje, ktoré sa majú zbierať vo vzťahu k podnikom poskytujúcim odborné vzdelávanie a ostatným podnikom a vo vzťahu k rozličným formám odborného vzdelávania, sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.

Článok 9

Kontrola kvality a správy

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie kvality údajov, ktoré prenášajú.

2.   Najneskôr do 21 mesiacov od konca každého referenčného obdobia uvedeného v článku 10 členské štáty predložia Komisii (Eurostatu) správu o kvalite, ktorá bude obsahovať všetky informácie a požadované údaje na overenie kvality prenesených údajov. V správe spresnia možné porušenie metodických požiadaviek.

3.   Na základe správ uvedených v odseku 2 Komisia (Eurostat) vyhodnotí kvalitu prenesených údajov s osobitným dôrazom na zabezpečenie porovnateľnosti údajov medzi členskými štátmi.

4.   Požiadavky na kvalitu údajov, ktoré sa majú zbierať a prenášať na účely štatistiky Spoločenstva o odbornom vzdelávaní v podnikoch, štruktúra správ o kvalite uvedených v odseku 2 a všetky opatrenia potrebné na hodnotenie alebo zlepšenie kvality údajov sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.

Článok 10

Referenčné obdobie a pravidelnosť

1.   Referenčným obdobím na zber údajov je jeden kalendárny rok.

2.   Komisia určí prvý referenčný rok, v ktorom sa budú zbierať údaje v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.

3.   Členské štáty zbierajú údaje každých päť rokov.

Článok 11

Prenos údajov

1.   Členské štáty a Komisia podporujú v rámci svojich oblastí právomocí podmienky na zvýšené využívanie elektronického zberu údajov, elektronického prenosu údajov a automatického spracovania údajov.

2.   Členské štáty odošlú Komisii (Eurostatu) jednotlivé údaje o podnikoch v súlade s jestvujúcimi ustanoveniami Spoločenstva o prenose dôverných štatistických údajov, ako je stanovené v nariadeniach (ES) č. 322/97 a (Euratom, EHS) č. 1588/90. Členské štáty zabezpečia, aby prenesené údaje neumožňovali priamu identifikáciu štatistických jednotiek.

3.   Členské štáty prenášajú údaje elektronicky, v zhode s príslušným technickým formátom a normou na výmenu, ktoré sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.

4.   Členské štáty prenášajú úplné a správne údaje najneskôr 18 mesiacov po skončení každého referenčného obdobia.

Článok 12

Správa o vykonávaní

1.   Do 20. októbra 2010 a po porade s Výborom pre štatistické programy Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia. Správa obsahuje najmä:

a)	hodnotenie prínosu pre Spoločenstvo, členské štáty a užívateľov štatistík vo vzťahu k záťaži respondentov a

b)	určenie oblastí možného zlepšenia a zmien alebo doplnení, ktoré sa považujú za potrebné na základe získaných výsledkov.

2.   Po predložení správy môže Komisia navrhnúť opatrenia na zlepšenie vykonávania tohto nariadenia.

Článok 13

Vykonávacie opatrenia

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia, vrátane opatrení, ktoré zohľadnia hospodársky a technický vývoj v oblasti zberu, prenosu a spracovania dát, sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.

Článok 14

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre štatistické programy.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 15

Financovanie

1.   Komisia poskytne členským štátom finančný príspevok na prvé referenčné obdobie, v ktorom sa zostavuje štatistika Spoločenstva ustanovená v tomto nariadení, na pomoc pri úhrade nákladov, ktoré im vzniknú pri zbere, spracovaní a prenose údajov.

2.   Výška finančného príspevku sa stanoví v rámci príslušného ročného rozpočtového postupu. Rozpočtový orgán určí dostupné rozpočtové prostriedky.

3.   Pri vykonávaní tohto nariadenia si Komisia môže prizvať na pomoc odborníkov a organizácie technickej pomoci, pričom ich financovanie môže byť upravené v celkovom finančnom rámci pre toto nariadenie. Komisia môže organizovať semináre, kolokviá alebo iné stretnutia odborníkov, ktoré môžu uľahčiť vykonávanie tohto nariadenia, a môže uskutočniť vhodné informačné, publikačné a propagačné akcie.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 23. februára 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 27. júna 2005.

(2)  Ú. v. EÚ C 134, 7.6.2003, s. 3.

(3)  Ú. v. EÚ L 197, 5.8.2003, s. 13.

(4)  Ú. v. ES L 52, 22.2.1997, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(5)  Ú. v. ES L 151, 15.6.1990, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1882/2003.

(6)  Ú. v. ES L 133, 18.5.2002, s. 7.

(7)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(8)  Ú. v. ES L 181, 28.6.1989, s. 47.

(9)  Ú. v. ES L 76, 30.3.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1882/2003.

(10)  Ú. v. ES L 293, 24.10.1990, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1882/2003.

---

30.9.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/6

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1553/2005

zo 7. septembra 2005,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1177/2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 285,

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (1),

keďže:

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 zo 16. júna 2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) (2) ustanovuje spoločný rámec pre systematickú tvorbu štatistík Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach, ktorý zahŕňa porovnateľné a včasné prierezové a dlhodobé údaje o príjmoch, ako aj o úrovni a zložení chudoby a sociálneho vylúčenia na národnej a európskej úrovni.

(2)	Následkom pristúpenia nových členských štátov do Európskej únie dňa 1. mája 2004 je potrebné rozšíriť prílohu II k nariadeniu (ES) č. 1177/2003, keďže táto príloha stanovuje pre každý členský štát minimálnu efektívnu veľkosť vzorky, ktorá sa vyžaduje v rámci systému EU-SILC.

(3)	Navyše sa zdá, že väčšina týchto nových členských štátov a niekoľko existujúcich členských štátov potrebuje dodatočný čas na prispôsobenie svojich systémov harmonizovaným metódam a definíciám, ktoré sa používajú pri zostavovaní štatistík Spoločenstva.

(4)	Nariadenie (ES) č. 1177/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1177/2003 sa mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 4 sa odsek 2 nahrádza takto: 2.   „Odchylne od odseku 1 môže Česká republika, Nemecko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Holandsko, Poľsko, Slovinsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo začať zber ročných prierezových a dlhodobých údajov v roku 2005. Toto povolenie je podmienené tým, že tieto členské štáty poskytnú porovnateľné údaje za rok 2004 pre spoločné prierezové ukazovatele Európskej únie, ktoré prijala Rada pred 1. januárom 2003 v rámci otvorenej metódy koordinácie a ktoré je možné získať na základe nástroja EU-SILC.“

2.	V článku 13 sa dopĺňajú tieto odseky: 4.   „Odchylne od odseku 1 dostane Estónsko od Spoločenstva finančný príspevok na náklady spojené s prácami súvisiacimi so zberom údajov za štyri roky počínajúc rokom 2005. 5.   Financovanie na rok 2007 má byť zabezpečené z budúceho programu Spoločenstva.“

3.	Príloha II sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 10. mája 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 12. júla 2005.

(2)  Ú. v. EÚ L 165, 3.7.2003, s. 1.

---

---

30.9.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/9

---

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 1554/2005/ES

zo 7. septembra 2005,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2001/51/ES o akčnom programe Spoločenstva týkajúcom sa stratégie Spoločenstva v oblasti rovnosti žien a mužov a rozhodnutie č. 848/2004/ES ustanovujúce akčný plán Spoločenstva na podporu organizácií pôsobiacich na európskej úrovni v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 13 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (1),

keďže:

(1)

Rada svojím rozhodnutím 2001/51/ES (2) ustanovila program, ktorý sa týka rámcovej stratégie Spoločenstva v oblasti rovnosti pohlaví na zlepšenie porozumenia otázok, ktoré sa týkajú rovnosti pohlaví, podpory a šírenia hodnôt a praktík, ktoré zdôrazňujú rovnosť pohlaví, a na rozvoj schopností aktérov týkajúcich sa efektívnej podpory rovnosti pohlaví.

(2)

Európsky parlament a Rada svojím rozhodnutím č. 848/2004/ES (3) ustanovili akčný plán Spoločenstva na podporu organizácií pôsobiacich na európskej úrovni v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami na účely podpory aktivít tých organizácií, ktorých prebiehajúce programy práce alebo špecifické opatrenia slúžia všeobecnému európskemu záujmu v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami alebo plnia cieľ, ktorý je súčasťou politiky Európskej únie v tejto oblasti.

(3)	Oba programy skončia 31. decembra 2005. Vzhľadom na ciele stanovené v článku 13 zmluvy je nevyhnutné zabezpečiť kontinuitu politiky Spoločenstva zameranej na podporu rovnosti pohlaví.

(4)	Programy je potrebné predĺžiť o prechodné obdobie jedného roka, až kým nebude ustanovený nový viacročný rámcový program na financovanie akcií v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti na obdobie rokov 2007 až 2013, vrátane tej časti, ktorá je zameraná na rovnosť pohlaví.

(5)

Rozhodnutie 2001/51/ES bolo založené na článku 13 zmluvy. Avšak po zmenách a doplneniach zavedených Zmluvou z Nice, špecifický právny základ pre prijatie stimulačných opatrení Spoločenstva, ktoré majú prispieť k boju proti diskriminácii, predstavuje článok 13 ods. 2. Preto je vhodné, aby zmeny a doplnenia rozhodnutia 2001/51/ES boli založené práve na článku 13 ods. 2,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 2001/51/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.	V článku 1 sa slová „do 31. decembra 2005“ nahrádzajú slovami „do 31. decembra 2006“.

2.	Článok 11 ods. 1 sa nahrádza takto: 1.   „Odporúčaná finančná čiastka na vykonanie programu na obdobie 2001 – 2006 je 61,5 milióna EUR.“

Článok 2

Rozhodnutie č. 848/2004/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.	V článku 1 ods. 3 sa slová „31. decembra 2005“ nahrádzajú slovami „31. decembra 2006“.

2.	Článok 6 ods. 1 sa nahrádza takto: 1.   „Finančný rámec na vykonanie tohto programu na obdobie rokov 2004 – 2006 je 3,3 milióna EUR.“

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

---

(1)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 26. mája 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 12. júla 2005.

(2)  Ú. v. ES L 17, 19.1.2001, s. 22.

(3)  Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 18. Rozhodnutie opravené v Ú. v. EÚ L 195, 2.6.2004, s. 7.

---

30.9.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/11

---

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/35/ES

zo 7. septembra 2005

o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)	Politika Spoločenstva v oblasti námornej bezpečnosti má za cieľ vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany životného prostredia a zakladá sa na chápaní, že všetky strany zapojené do prepravy tovaru cez moria zodpovedajú za to, že lode používané vo vodách Spoločenstva spĺňajú platné pravidlá a normy.

(2)	Materiálové normy všetkých členských štátov pre vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí vo všetkých členských štátoch sú založené na dohovore Marpol 73/78; tieto pravidlá však denne ignoruje veľmi veľký počet lodí plaviacich sa vo vodách Spoločenstva bez toho, aby sa uskutočnila náprava.

(3)	Vykonávanie dohovoru Marpol 73/78 vykazuje nezrovnalosti medzi členskými štátmi, a preto je potrebné harmonizovať jeho vykonávanie na úrovni Spoločenstva; najmä prax členských štátov pri ukladaní sankcií za vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí vykazuje značné rozdiely.

(4)

Opatrenia odrádzajúceho charakteru tvoria integrálnu súčasť politiky Spoločenstva v oblasti námornej bezpečnosti, pretože zabezpečujú spojenie medzi zodpovednosťou každej strany zapojenej do námornej prepravy znečisťujúceho tovaru a jej vystavením sa sankciám; na dosiahnutie účinnej ochrany životného prostredia sú preto potrebné účinné, odrádzajúce a primerané sankcie.

(5)	Na tento účel je nevyhnutné aproximovať prostredníctvom primeraných právnych nástrojov existujúce právne predpisy, najmä presne vymedziť príslušné porušenia, prípady výnimiek, minimálne pravidlá pre sankcie, zodpovednosť a súdnu právomoc.

(6)	Táto smernica je doplnená podrobnými pravidlami o trestných činoch a sankciách, ako aj ďalšími ustanoveniami stanovenými v rámcovom rozhodnutí Rady 2005/667/SVV z 12. júla 2005 na posilnenie trestnoprávneho rámca pre vynútiteľnosť práva proti znečisťovaniu mora z lodí (3).

(7)

Ani medzinárodný režim občianskoprávnej zodpovednosti a náhrady škody spôsobenej znečisťovaním ropnými látkami, ani režim týkajúci sa znečisťovania mora inými nebezpečnými alebo škodlivými látkami nezabezpečujú dostatočne odrádzajúce účinky na odradenie strán zapojených do prepravy nebezpečných nákladov po mori od praktík, ktoré nespĺňajú normy; požadované odrádzajúce účinky možno dosiahnuť len zavedením sankcií uplatňovaných voči každej osobe, ktorá spôsobí alebo prispeje k znečisteniu mora; sankcie by sa mali uplatňovať nielen voči vlastníkovi lode alebo veliteľovi lode, ale aj voči vlastníkovi nákladu, klasifikačnej spoločnosti alebo každej zúčastnenej osobe.

(8)	Vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí by sa malo považovať za porušenie, ak je spáchané úmyselne, z nepozornosti alebo závažnej nedbanlivosti. Tieto porušenia sa považujú za trestné činy za podmienok, ktoré sú ustanovené v rámcovom rozhodnutí 2005/667/SVV, ktorým sa dopĺňa táto smernica.

(9)

Sankcie za vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí sa netýkajú občianskoprávnej zodpovednosti dotknutých strán, a tak nepodliehajú žiadnym pravidlám týkajúcim sa obmedzenia alebo prenesenia občianskoprávnych zodpovedností, ani neobmedzujú účinnú náhradu škody obetiam nehôd, pri ktorých došlo k znečisteniu.

(10)

Existuje potreba ďalšej účinnej spolupráce medzi členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, že vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí je včas zaznamenané a páchatelia identifikovaní. Európska námorná bezpečnostná agentúra zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (4) z tohto dôvodu musí zohrávať kľúčovú úlohu pri spolupráci s členskými štátmi zameranej na vývoj technických riešení a poskytovanie technickej pomoci súvisiacej s vykonávaním tejto smernice a pri plnení akejkoľvek úlohy pridelenej Komisii s cieľom účinného vykonávania tejto smernice.

(11)

Aby bolo možné lepšie predchádzať a bojovať proti znečisťovaniu morí, je potrebné vytvoriť súčinnosť medzi orgánmi, ktoré zabezpečujú vynútiteľnosť práva, ako sú vnútroštátne pobrežné stráže. V tejto súvislosti by Komisia mala vykonať realizačnú štúdiu o európskej pobrežnej stráži venovanú prevencii znečistenia a reakcii a objasniť náklady a úžitky. Po tejto štúdii by v prípade potreby mal nasledovať návrh na vytvorenie európskej pobrežnej stráže.

(12)	Ak existuje jasný objektívny dôkaz, že vypúšťanie spôsobuje veľké škody alebo hrozbu veľkej škody, členské štáty by mali predložiť vec svojim príslušným orgánom s cieľom začať konanie v súlade s článkom 220 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982.

(13)	Vynútiteľnosť smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu (5) je spolu s touto smernicou kľúčovým nástrojom v rámci súboru preventívnych opatrení proti znečisťovaniu mora z lodí.

(14)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (6).

(15)

Keďže ciele tejto smernice, a to začlenenie medzinárodných noriem o znečisťovaní z lodí do práva Spoločenstva a zavedenie sankcií — trestných alebo správnych — za ich porušenie na účel zabezpečenia vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany životného prostredia pri námornej doprave nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(16)	Táto smernica plne rešpektuje Chartu základných práv Európskej únie; spravodlivé a nestranné vypočutie sa zaručuje každému, kto je podozrivý z porušenia, a sankcie musia byť primerané,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Účel

1.   Účelom tejto smernice je začleniť medzinárodné normy o znečisťovaní z lodí do práva Spoločenstva a zabezpečiť, aby osoby zodpovedné za vypúšťanie podliehali primeraným sankciám, ako sa uvádza v článku 8, s cieľom zlepšiť námornú bezpečnosť a ochranu morského prostredia pred znečisťovaním z lodí.

2.   Táto smernica nebráni členským štátom, aby voči znečisťovaniu z lodí prijali prísnejšie opatrenia v súlade s medzinárodným právom.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

1.	„Marpol 73/78“ znamená Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí z roku 1973 a jeho protokol z roku 1978 v jeho platnom znení.

2.	„Znečisťujúce látky“ znamenajú látky, ktoré sú uvedené v prílohách I (ropné látky) a II (škodlivé kvapalné látky vo veľkom množstve) dohovoru Marpol 73/78.

3.	„Vypúšťanie“ znamená čímkoľvek spôsobené vypustenie z lode podľa článku 2 dohovoru Marpol 73/78.

4.	„Loď“ znamená námornú loď akéhokoľvek typu bez ohľadu na jej vlajku, ktorá je prevádzkovaná v morskom prostredí, vrátane člnov s nosnými krídlami, vznášadiel, ponoriek a plávajúcich prístrojov.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa v súlade s medzinárodným právom vzťahuje na vypúšťanie znečisťujúcich látok:

a)	vo vnútorných vodách členského štátu, vrátane prístavov v rozsahu, v akom sa uplatňuje režim Marpol;

b)	v teritoriálnych vodách členského štátu;

c)	v morských úžinách využívaných pre medzinárodnú plavbu podliehajúcu režimu tranzitného prechodu, ako je to stanovené v časti III oddiele 2 Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve z roku 1982 v rozsahu, v akom členský štát vykonáva súdnu právomoc nad takými morskými úžinami;

d)	vo výhradnej hospodárskej zóne alebo v rovnocennej zóne členského štátu, zriadenej v súlade s medzinárodným právom, a

e)	na šírom mori.

2.   Táto smernica sa uplatňuje pri vypúšťaní znečisťujúcich látok z akejkoľvek lode bez ohľadu na jej vlajku s výnimkou vojnových lodí, pomocných námorných vojnových lodí alebo iných lodí, ktoré vlastní alebo prevádzkuje štát a v danom čase ich používa iba na vládne nekomerčné účely.

Článok 4

Porušenia

Členské štáty zabezpečia, aby sa vypúšťanie znečisťujúcich látok loďami do ktorejkoľvek z oblastí uvedených v článku 3 ods. 1 považovalo za porušenie, ak bolo spáchané úmyselne, z nepozornosti alebo závažnej nedbanlivosti. Tieto porušenia sa považujú za trestné činy za podmienok, ktoré sú ustanovené v rámcovom rozhodnutí 2005/667/SVV, ktorým sa dopĺňa táto smernica.

Článok 5

Výnimky

1.   Vypúšťanie znečisťujúcich látok do ktorejkoľvek z oblastí uvedených v článku 3 ods. 1 sa nepovažuje za porušenie smernice, ak spĺňa podmienky stanovené v pravidlách 9, 10, 11 písm. a) alebo v pravidle 11 písm. c) prílohy I alebo v pravidlách 5, 6 písm. a) alebo 6 písm. c) prílohy II dohovoru Marpol 73/78.

2.   Vypúšťanie znečisťujúcich látok do oblastí uvedených v článku 3 ods. 1 písm. c), d) a e) sa nepovažuje za porušenie zo strany vlastníka lode, veliteľa lode alebo posádky konajúcej na zodpovednosť veliteľa lode, ak spĺňa podmienky stanovené v pravidle 11 písm. b) prílohy I alebo v pravidle 6 písm. b) prílohy II dohovoru Marpol 73/78.

Článok 6

Donucovacie opatrenia týkajúce sa lodí v prístave členského štátu

1.   Ak na základe nezrovnalostí alebo informácií vznikne podozrenie, že z lode, ktorá sa dobrovoľne nachádza v prístave alebo v mimopobrežnom termináli členského štátu došlo alebo dochádza k vypúšťaniu znečisťujúcich látok do ktorejkoľvek z oblastí uvedených v článku 3 ods. 1, členský štát zabezpečí, aby bola vykonaná príslušná kontrola v súlade s vnútroštátnym právom, berúc do úvahy príslušné pokyny, ktoré schválila Medzinárodná námorná organizácia.

2.   Pokiaľ sa kontrolou uvedenou v odseku 1 zistia skutočnosti, ktoré by mohli naznačovať porušenie v zmysle článku 4, musia byť informované príslušné orgány tohto členského štátu a štátu vlajky.

Článok 7

Donucovacie opatrenia zo strany pobrežných štátov týkajúce sa lodí v režime tranzit

1.   Ak sa údajné vypúšťanie znečisťujúcich látok uskutoční v oblastiach uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b), c), d) alebo e) a loď, ktorá je z vypúšťania podozrivá, sa nezastaví v prístave členského štátu, ktorý má informácie o údajnom vypúšťaní, uplatní sa tento postup:

a)	ak je najbližší prístav určenia v inom členskom štáte, dotknuté členské štáty úzko spolupracujú pri kontrole uvedenej v článku 6 ods. 1 a pri rozhodovaní o vhodných opatreniach vzťahujúcich sa na takéto vypúšťanie;

b)	ak je najbližší prístav určenia v štáte mimo Spoločenstva, členský štát vykoná potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby bol najbližší prístav určenia o údajnom vypúšťaní informovaný, a požiada štát najbližšieho prístavu určenia, aby vzhľadom na takéto vypúšťanie vykonal vhodné opatrenia.

2.   Ak existuje jednoznačný objektívny dôkaz, že sa loď plaviaca sa v oblastiach uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) alebo d) dopustila v oblasti uvedenej v článku 3 ods. 1 písm. d) porušenia, ktorého dôsledkom bolo vypustenie, ktoré spôsobilo škodu veľkého rozsahu alebo hrozbu škody veľkého rozsahu v pobrežnom pásme, alebo príbuzných záujmov dotknutého členského štátu alebo na zdrojoch v oblastiach uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) alebo d), štát, pokiaľ časť XII oddiel 7 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982 neustanovuje inak, a za predpokladu, že dôkazy to potvrdzujú, odovzdá prípad príslušným orgánom s cieľom začatia konania, vrátane konania o zadržaní lode v súlade s vnútroštátnym právom.

3.   V každom prípade je potrebné informovať orgány štátu vlajky.

Článok 8

Sankcie

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby porušenia podľa článku 4 podliehali účinným, primeraným a odradzujúcim sankciám, ktoré môžu zahŕňať trestné alebo správne sankcie.

2.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa sankcie uvedené v odseku 1 uplatnili voči každej osobe, ktorá je uznaná zodpovednou za porušenie podľa článku 4.

Článok 9

Súlad s medzinárodným právom

Členské štáty uplatňujú ustanovenia tejto smernice bez formálnej alebo skutočnej diskriminácie zahraničných lodí a v súlade s platným medzinárodným právom, vrátane oddielu 7 časti XII Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982, a bez meškania informujú štát vlajky lode a každý iný dotknutý štát o opatreniach prijatých v súlade s touto smernicou.

Článok 10

Sprievodné opatrenia

1.   Na účely tejto smernice členské štáty a Komisia, ak je to vhodné, úzko spolupracujú s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou a zohľadňujú akčný program ako reakciu na havarijné alebo úmyselné znečistenie mora, ako to stanovuje rozhodnutie č. 2850/2000/ES (7) a, ak je to vhodné, vykonávanie smernice 2000/59/ES, aby:

a)	vyvinuli potrebné informačné systémy, ktoré sa vyžadujú na efektívne vykonávanie tejto smernice;

b)

vytvorili spoločné postupy a usmernenia na základe tých, ktoré jestvujú na medzinárodnej úrovni najmä pre: — monitorovanie a skorú identifikáciu lodí, ktoré vypúšťajú znečisťujúce látky a tak porušujú túto smernicu vrátane, keď je to vhodné, palubného monitorovacieho zariadenia; — spoľahlivé metódy na sledovanie znečisťujúcich látok v mori vypúšťaných z konkrétnej lode a — účinnú vynútiteľnosť tejto smernice.

2.   V súlade so svojimi úlohami definovanými v nariadení (ES) č. 1406/2002 Európska námorná bezpečnostná agentúra:

a)	pracuje s členskými štátmi pri vyvíjaní technických riešení a poskytovaní technickej pomoci vo vzťahu k vykonávaniu tejto smernice, pri činnostiach, ako je zisťovanie stôp po vypúšťaní pomocou satelitného monitorovania a sledovania;

b)	pomáha Komisii pri vykonávaní tejto smernice, ak je to potrebné, vrátane návštev v členských štátoch v súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 1406/2002.

Článok 11

Realizačná štúdia

Komisia do konca roku 2006 predloží Európskemu parlamentu a Rade realizačnú štúdiu o európskej pobrežnej stráži, venovanú prevencii znečisťovania a reakcii, objasňujúcu náklady a úžitok.

Článok 12

Podávanie správ

Členské štáty podávajú Komisii každé tri roky správu o uplatňovaní tejto smernice príslušnými orgánmi. Na základe týchto správ Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu Spoločenstva. V tejto správe Komisia posúdi, okrem iného, vhodnosť prehodnotenia alebo rozšírenia rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Popíše aj vývoj príslušnej judikatúry v členských štátoch a posúdi možnosť vytvorenia verejnej databázy, obsahujúcej túto relevantnú judikatúru.

Článok 13

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS), zriadený článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 (8).

2.   Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenie jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je jeden mesiac.

Článok 14

Poskytovanie informácií

Komisia pravidelne informuje výbor zriadený na základe článku 4 rozhodnutia č. 2850/2000/ES o všetkých navrhovaných opatreniach alebo iných dôležitých činnostiach týkajúcich sa reakcie na znečistenie mora.

Článok 15

Postup pri zmenách a doplneniach

V súlade s článkom 5 nariadenia (ES) č. 2099/2002 a podľa postupu uvedeného v článku 13 tejto smernice môže COSS vylúčiť zmeny a doplnenia dohovoru Marpol 73/78 z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 16

Vykonávanie

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. marca 2007 a bez meškania o tom budú informovať Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 18

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 220, 16.9.2003, s. 72.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 13. januára 2004 (Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 77), spoločná pozícia Rady zo 7. októbra 2004 (Ú. v. EÚ C 25 E, 1.2.2005, s. 29), pozícia Európskeho parlamentu z 23. februára 2005 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 12. júla 2005.

(3)  Pozri stranu 164 tohto úradného vestníka.

(4)  Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 724/2004 (Ú. v. EÚ L 129, 29.4.2004, s. 1).

(5)  Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 81. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/84/ES (Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 53).

(6)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(7)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2850/2000/ES z 20. decembra 2000, ktorým sa ustanovuje rámec Spoločenstva pre spoluprácu v oblasti havarijného alebo úmyselného znečisťovania mora (Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 1). Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím č. 787/2004/ES (Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 12).

(8)  Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 415/2004 (Ú. v. EÚ L 68, 6.3.2004, s. 10).

---

---

30.9.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/22

---

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/36/ES

zo 7. septembra 2005

o uznávaní odborných kvalifikácií

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zretel'om na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 40, článok 47 ods. 1, článok 47 ods. 2 prvú a tretiu vetu a článok 55,

so zretel'om na návrh Komisie (1),

so zretel'om na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Podl'a článku 3 ods. 1 písm. c) zmluvy, odstránenie prekážok vol'ného pohybu osôb a služieb medzi členskými štátmi je jedným z ciel'ov Spoločenstva. Pre štátnych príslušníkov členských štátov sem patrí najmä právo na výkon povolania, či už ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo ako zamestnanec, v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom príslušná osoba získala odbornú kvalifikáciu. Článok 47 ods. 1 zmluvy okrem toho ustanovuje, že na účely vzájomného uznávania diplomov, osvedčení a iných dokladov o vzdelaní sa vydávajú smernice.

(2)

Komisia po zasadnutí Európskej rady 23. a 24. marca 2000 v Lisabone prijala správu „Stratégia vnútorného trhu pre služby“, zameranú najmä na to, aby bolo vol'né poskytovanie služieb v rámci Spoločenstva tak jednoduché ako v rámci jednotlivého členského štátu. V nadväznosti na správu Komisie s názvom „Nové európske trhy pracovných síl, otvorené pre všetkých, s prístupom pre všetkých“, Európska rada na svojom zasadnutí 23. a 24. marca 2001 v Štokholme poverila Komisiu, aby „na jarné zasadanie Európskej rady v roku 2002 predložila osobitné návrhy jednotnejšieho, transparentnejšieho a flexibilnejšieho režimu uznávania kvalifikácií“.

(3)

Zárukou, ktorú táto smernica poskytuje osobám, ktoré získali odborné kvalifikácie v členskom štáte na prístup k tomu istému povolaniu a jeho výkonu v inom členskom štáte s rovnakými právami ako jeho štátni príslušníci, nie je dotknuté dodržiavanie všetkých nediskriminačných podmienok výkonu povolania migrujúcim odborníkom, ktoré môže tento členský štát stanovit' za predpokladu, že sú tieto podmienky objektívne odôvodnené a primerané.

(4)

Na účely ul'ahčenia vol'ného poskytovania služieb by mali existovat' osobitné predpisy, zamerané na rozšírenie možnosti výkonu odborných činností na základe pôvodného profesijného titulu. V prípade služieb informačnej spoločnosti, poskytovaných na dial'ku, by sa mali uplatňovat' aj ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (4).

(5)

Vzhl'adom na to, že na cezhraničné poskytovanie služieb sú zavedené rôzne systémy, na jednej strane na dočasnom a príležitostnom základe a na druhej strane pre usadenie, mali by sa vyjasnit' kritériá rozlišovania týchto dvoch pojmov v prípade, keď sa poskytovatel' služieb presunie na územie hostitel'ského členského štátu.

(6)

Musí sa zabezpečit' ul'ahčenie poskytovania služieb v kontexte prísneho rešpektovania verejného zdravia, verejnej bezpečnosti a ochrany spotrebitel'a. Preto by sa mali prijat' osobitné ustanovenia pre regulované povolania s dôsledkami na verejné zdravie a verejnú bezpečnost', pri ktorých sa dočasne alebo príležitostne poskytujú cezhraničné služby.

(7)

Ak je to potrebné a v súlade s právom Spoločenstva, hostitel'ské členské štáty môžu ustanovit' oznamovaciu povinnost'. Táto povinnost' by nemala viest' k neúmernému zat'aženiu poskytovatel'ov služieb a nemala by zabránit' uplatňovaniu slobody poskytovania služieb, ani uplatňovanie tejto slobody urobit' menej prít'ažlivým. Potreba takýchto požiadaviek by sa mala pravidelne revidovat' v zmysle pokroku pri zriaďovaní rámca Spoločenstva pre administratívnu spoluprácu členských štátov.

(8)

Poskytovatel' služieb by mal podliehat' uplatňovaniu disciplinárnych predpisov hostitel'ského členského štátu, ktoré priamo a osobitne súvisia s odbornými kvalifikáciami, ako je vymedzenie povolania, rozsah činností, ktoré príslušné povolanie pokrýva, alebo ktoré sú preň vyhradené, používanie titulov a závažné porušenie povinností pri výkone povolania, a ktoré priamo a osobitne súvisia s ochranou a bezpečnost'ou spotrebitel'a.

(9)

Popri zachovávaní, v záujme slobody usadenia, princípov a záruk, na ktorých sú založené rôzne platné systémy uznávania, ich predpisy by sa mali zlepšovat' na základe skúseností. Príslušné smernice sa okrem toho pri viacerých príležitostiach zmenili a doplnili a je potrebné zreorganizovat' a zracionalizovat' ich ustanovenia štandardizovaním uplatnitel'ných princípov. Preto je potrebné nahradit' smernice Rady 89/48/EHS (5) a 92/51/EHS (6), ako aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady 1999/42/ES (7), ktorou sa zavádza mechanizmus uznávania kvalifikácií na odborné činnosti, a smernice Rady 77/452/EHS (8), 77/453/EHS (9), 78/686/EHS (10), 78/687/EHS (11), 78/1026/EHS (12), 78/1027/EHS (13), 80/154/EHS (14), 80/155/EHS (15), 85/384/EHS (16), 85/432/EHS (17), 85/433/EHS (18) a 93/16/EHS (19) o povolaní sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost', zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodných asistentiek, architektov, farmaceutov a lekárov, ich zlúčením do jedného textu.

(10)	Táto smernica nebráni členským štátom uznávat' podl'a svojich vlastných predpisov odborné kvalifikácie, ktoré získali mimo územia Európskej únie štátni príslušníci tretích krajín. Každé uznávanie by v každom prípade malo rešpektovat' minimálne požiadavky na odbornú prípravu pre určité povolania.

(11)

V prípade povolaní, ktorých sa týka všeobecný systém uznávania kvalifikácií (ďalej len „všeobecný systém“), by si členské štáty mali zachovat' právo stanovit' minimálnu úroveň kvalifikácie, aby tak zabezpečili kvalitu služieb poskytovaných na svojom území. Podl'a článku 10, 39 a 43 zmluvy by sa nemali vyžadovat' od štátneho príslušníka členského štátu, aby získal kvalifikácie, ktoré sa vo všeobecnosti stanovujú len v zmysle diplomov získaných v školskom systéme, ak už príslušná osoba získala celú alebo čast' takej kvalifikácie v inom členskom štáte. V dôsledku toho by sa malo stanovit', že akýkol'vek hostitel'ský členský štát, v ktorom sa povolanie reguluje, musí zohl'adnit' kvalifikácie získané v inom členskom štáte a zhodnotit', či zodpovedajú kvalifikáciám, ktoré požaduje. Týmto všeobecným systémom uznávania však nie je dotknutá možnost' členského štátu uložit' každému, kto vykonáva na jeho území akékol'vek povolanie, osobitné požiadavky odôvodnené uplatnením profesijných pravidiel opodstatnených všeobecným verejným záujmom. Takéto pravidlá sa týkajú napríklad organizácie povolania, profesijných noriem, vrátane etických noriem a dozoru a zodpovednosti. Napokon účelom tejto smernice nie je zasahovat' do oprávnených záujmov členských štátov týkajúcich sa zabránenia tomu, aby sa ktorýkol'vek z ich občanov vyhýbal dodržiavaniu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa povolania.

(12)

Táto smernica sa týka uznávania odborných kvalifikácií členskými štátmi, ktoré boli získané v iných členských štátoch. Netýka sa však uznávania členskými štátmi rozhodnutí o uznaní prijatých inými členskými štátmi podl'a tejto smernice. Osoby, ktorých odborná kvalifikácia bola uznaná podl'a tejto smernice, teda nesmú použit' toto uznanie v ich členskom štáte pôvodu na získanie práv, ktoré sa líšia od práv vyplývajúcich z odbornej kvalifikácie získanej v tomto členskom štáte, pokial' nepredložia dôkaz o tom, že získali dodatočnú odbornú kvalifikáciu v hostitel'skom členskom štáte.

(13)

Na určenie mechanizmu uznávania podl'a všeobecného systému je potrebné zoskupit' rôzne vnútroštátne vzdelávacie systémy a programy odbornej prípravy do rôznych úrovní. Tieto úrovne, ktoré sa vytvoria len na účel použitia všeobecného systému, nemajú vplyv na vnútroštátne systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ani na právomoc členských štátov v tejto oblasti.

(14)

Mechanizmus uznávania ustanovený smernicami 89/48/EHS a 92/51/EHS sa nemení. V dôsledku toho by mal mat' držitel' diplomu, potvrdzujúceho úspešné ukončenie odbornej prípravy na úrovni vyššieho odborného vzdelania trvajúcej najmenej jeden rok, možnost' prístupu k regulovanému povolaniu v členskom štáte, kde je prístup k tomuto povolaniu podmienený získaním diplomu potvrdzujúceho úspešné ukončenie vyššieho alebo univerzitného vzdelania trvajúceho štyri roky, bez ohl'adu na úroveň, ku ktorej diplom požadovaný v hostitel'skom členskom štáte patrí. Naopak, tam, kde je prístup k regulovanému povolaniu podmienený úspešným ukončením vyššieho alebo univerzitného vzdelania trvajúceho viac ako štyri roky, môže byt' prístup k tomuto povolaniu umožnený len držitel'om diplomu potvrdzujúceho úspešné ukončenie vyššieho alebo univerzitného vzdelania trvajúceho najmenej tri roky.

(15)

Ak neexistuje harmonizácia minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu, ktorými sa podmieňuje prístup k povolaniam, ktorých sa týka všeobecný systém, hostitel'ský členský štát by mal mat' možnost' uložit' kompenzačné opatrenie. Toto opatrenie by malo byt' primerané a zohl'adňovat' najmä žiadatel'ovu odbornú prax. Skúsenosti ukazujú, že ak sa od migranta žiada, aby si vybral medzi skúškou odbornej spôsobilosti a adaptačným obdobím, poskytuje to primeranú záruku pokial' ide o úroveň odbornej kvalifikácie, takže akákol'vek odchýlka z tohto výberu by mala byt' odôvodnená naliehavou požiadavkou vo všeobecnom záujme.

(16)

Na účely podporovania vol'ného pohybu odborníkov pri zabezpečení primeranej úrovne kvalifikácie, rôzne profesijné združenia a organizácie alebo členské štáty by mali byt' spôsobilé navrhovat' na európskej úrovni spoločné platformy. Táto smernica by mala zohl'adňovat' tieto iniciatívy za určitých podmienok, rešpektujúc pri tom právo členských štátov rozhodovat' o kvalifikáciách požadovaných na výkon povolaní na ich území, ako aj obsah a organizáciu svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy a rešpektujúc právo Spoločenstva, a najmä právo Spoločenstva v oblasti hospodárskej sút'aže, pričom by mala v tejto súvislosti presadzovat' viac automatické uznávanie v rámci všeobecného systému. Profesijné združenia, ktoré môžu predkladat' spoločné platformy, by mali byt' reprezentatívne na vnútroštátnej a európskej úrovni. Spoločná platforma je skupina kritérií, ktoré umožňujú kompenzovat' najširšie spektrum podstatných rozdielov, ktoré boli zistené medzi požiadavkami na odbornú prípravu v najmenej dvoch tretinách členských štátov, vrátane všetkých členských štátov, ktoré toto povolanie regulujú. Medzi týmito kritériami môžu byt' napríklad také požiadavky ako dodatočná odborná príprava, adaptačné obdobie praxe pod dohl'adom, skúška odbornej spôsobilosti, alebo predpísaná minimálna úroveň odbornej praxe alebo kombinácie týchto požiadaviek.

(17)

V záujme zohl'adnenia všetkých situácií, pre ktoré ešte neexistuje ustanovenie o uznávaní odbornej kvalifikácie, všeobecný systém by sa mal rozšírit' na prípady, ktoré nie sú zahrnuté v osobitnom systéme, či už ide o povolanie, ktoré nie je zahrnuté v žiadnom z týchto systémov, alebo o povolanie, ktoré je zahrnuté v takomto osobitnom systéme, no žiadatel' z určitého osobitného a výnimočného dôvodu nespĺňa podmienky, ktoré by mu umožňovali tento systém využit'.

(18)

Je potrebné zjednodušit' predpisy umožňujúce prístup k viacerým priemyselným, obchodným a remeselným činnostiam v tých členských štátoch, v ktorých sú tieto povolania regulované, nakol'ko sa tieto činnosti vykonávali počas primeraného a dostatočne nedávneho obdobia v inom členskom štáte, pričom sa pre tieto činnosti zachová systém automatického uznávania na základe odbornej praxe.

(19)

Sloboda pohybu a vzájomné uznávanie dokladov o formálnych kvalifikáciách lekárov, sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost', zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodných asistentiek, farmaceutov a architektov by sa mal opierat' o základnú zásadu automatického uznávania dokladov o formálnych kvalifikáciách na základe koordinovaných minimálnych podmienok na odbornú prípravu. Prístup k povolaniu lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky a farmaceuta by mal byt' okrem toho podmienený dosiahnutím danej kvalifikácie, čím sa zabezpečí, že príslušná osoba prešla odbornou prípravou, ktorá vyhovuje minimálnym stanoveným podmienkam. Tento systém by mal byt' doplnený viacerými nadobudnutými právami, ktoré môžu za istých podmienok využit' kvalifikovaní odborníci.

(20)

So zretel'om na charakteristiky kvalifikačného systému lekárov a zubných lekárov a na príslušné acquis communautaire v oblasti vzájomného uznávania sa naďalej uplatňuje na všetky odbory uznávané ku dňu prijatia tejto smernice zásada automatického uznania odborov všeobecného a zubného lekárstva, ktoré sú spoločné najmenej pre dva členské štáty. V snahe zjednodušit' systém by sa však automatické uznávanie malo uplatňovat' po nadobudnutí účinnosti tejto smernice len na tie nové lekárske odbory, ktoré sú spoločné najmenej pre dve pätiny členských štátov. Táto smernica sa nedotýka možnosti členských štátov dohodnút' medzi sebou automatické uznávanie určitých odborov všeobecného a zubného lekárstva, ktoré majú spoločné, ale ktoré sa automaticky neuznávajú v zmysle tejto smernice, a to podl'a svojich vlastných pravidiel.

(21)	Automatickým uznávaním formálnej kvalifikácie lekárov so základnou odbornou prípravou by nemala byt' dotknutá právomoc členských štátov spájat' či nespájat' takúto kvalifikáciu s odbornou činnost'ou.

(22)

Všetky členské štáty by mali uznávat' povolanie zubného lekára ako osobitné povolanie odlišné od povolania všeobecného lekára, bez ohl'adu na to, či je tento zubný lekár špecializovaný na odontostomatológiu alebo nie. Členské štáty by mali zabezpečit', aby odborná príprava zubných lekárov vybavila zručnost'ou, potrebnou na diagnostikovanie a ošetrovanie týkajúce sa anomálií a chorôb zubov, úst, čel'ustí a príslušných tkanív. Odbornú činnost' zubného lekára by mali vykonávat' osoby s kvalifikáciou zubného lekára podl'a tejto smernice.

(23)	Neukázalo sa ako žiaduce stanovit' štandardizovanú odbornú prípravu pre pôrodné asistentky pre všetky členské štáty. Namiesto toho majú členské štáty najväčšiu možnú slobodu organizovat' ich odbornú prípravu.

(24)	Na účely zjednodušenia tejto smernice by sa malo poukázat' na pojem „farmaceut“, aby sa obmedzil rozsah pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa automatického uznávania kvalifikácií, bez toho, aby boli dotknuté osobitné znaky vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré upravujú tieto činnosti.

(25)

Osoby s kvalifikáciou farmaceuta sú špecialisti v oblasti medicíny a v zásade by mali mat' vo všetkých členských štátoch prístup k minimálnemu rozsahu činností v tejto oblasti. Pri vymedzení tohto minimálneho rozsahu by táto smernica nemala mat' za následok ani obmedzenie činností, dostupných pre farmaceutov v členských štátoch, najmä pokial' ide o lekárske biologické analýzy, ani by sa nemal vytvorit' pre týchto odborníkov monopol, nakol'ko to zostáva výlučne vecou členských štátov. Ustanoveniami tejto smernice nie je dotknutá možnost' členských štátov stanovit' dodatočné podmienky na odbornú prípravu, ktorými podmienia prístup k činnostiam, ktoré nie sú zahrnuté v koordinovanom minimálnom rozsahu činností. To znamená, že hostitel'ský členský štát by mal byt' schopný stanovit' tieto podmienky pre štátnych príslušníkov, ktorí majú kvalifikáciu, na ktorú sa vzt'ahuje automatické uznávanie v zmysle tejto smernice.

(26)

Táto smernica nekoordinuje všetky podmienky prístupu k činnostiam v oblasti farmácie a výkon týchto činností. Najmä geografická distribúcia lekární a monopol na prípravu a vydávanie liečiv by mal zostat' záležitost'ou členských štátov. Touto smernicou sa nemenia legislatívne, regulačné a správne opatrenia členských štátov, ktorými sa zakazuje spoločnostiam výkon určitých činností farmaceutov, alebo sa výkon takých činností podmieňuje splnením určitých podmienok.

(27)

Architektonický dizajn, kvalita budov, ich harmonické začlenenie do okolia, rešpektovanie prírodnej a mestskej krajiny, ako aj verejného a súkromného dedičstva sú vecou verejného záujmu. Vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie by sa preto malo opierat' o kvalitatívne a kvantitatívne kritériá, ktoré zabezpečia, aby osoby s uznanou kvalifikáciou dokázali porozumiet' potrebám jednotlivcov, sociálnych skupín a orgánov, pokial' ide o priestorové plánovanie, dizajn, organizáciu a realizáciu stavieb, zachovávanie a využívanie architektonického dedičstva a ochranu prírodnej rovnováhy, a aby dokázali tieto potreby tlmočit'.

(28)

Vnútroštátne právne predpisy v oblasti architektúry a prístupu k odborným činnostiam architekta a o výkone týchto činností majú vel'mi rozdielny rozsah. Vo väčšine členských štátov vykonávajú činnosti v oblasti architektúry de iure alebo de facto osoby, ktoré majú titul architekta, či už ako jediný titul, alebo v spojení s iným titulom, bez toho, aby tieto osoby mali na výkon týchto činností monopol, ak právne predpisy neustanovujú inak. Tieto činnosti alebo čast' z nich, môžu vykonávat' aj iní odborníci, najmä inžinieri, ktorí prešli osobitnou odbornou prípravou v oblasti výstavby alebo architektúry. Na účely zjednodušenia tejto smernice by sa malo poukázat' na pojem „architekt“, aby sa obmedzila pôsobnost' ustanovení týkajúcich sa automatického uznávania odbornej kvalifikácie v oblasti architektúry, bez toho, aby boli dotknuté osobitné znaky vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich tieto činnosti.

(29)

Ak má profesijná organizácia alebo združenie pre regulované povolania na vnútroštátnej a európskej úrovni odôvodnenú požiadavku týkajúcu sa osobitných ustanovení na uznávanie kvalifikácií na základe koordinácie minimálnych podmienok odbornej prípravy, Komisia posúdi primeranost' prijatia návrhu na zmenu a doplnenie tejto smernice.

(30)	Na účely zabezpečenia účinnosti systému uznávania odbornej kvalifikácie by sa mali vymedzit' jednotné náležitosti a pravidlá postupu na ich vykonanie, ako aj určité podrobnosti týkajúce sa výkonu povolania.

(31)	Nakol'ko je pravdepodobné, že spolupráca medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Komisiou ul'ahčí vykonávanie tejto smernice a dodržiavanie povinností, ktoré z nej vyplývajú, mali by sa zostavit' prostriedky spolupráce.

(32)

Zavedenie profesijných preukazov na európskej úrovni profesijnými združeniami alebo organizáciami by mohlo ul'ahčit' mobilitu odborníkov, a to najmä urýchlením výmeny informácií medzi hostitel'ským členským štátom a členským štátom pôvodu. Tento profesijný preukaz by mal umožnit' sledovat' profesijnú kariéru odborníkov, ktorí sa usadia v rôznych členských štátoch. Takéto preukazy by mohli obsahovat' informácie o odbornej kvalifikácii odborníkov (absolvovaná univerzita alebo vzdelávacia inštitúcia, získaná kvalifikácia, odborná prax), ich právne postavenie, sankcie udelené v súvislosti s povolaním a údaje o príslušnom orgáne, plne rešpektujúc ustanovenia o ochrane údajov.

(33)

Vytvorenie siete kontaktných miest s úlohou poskytovat' občanom členských štátov informácie a pomoc umožní zabezpečit' transparentnost' systému uznávania. Na týchto kontaktných miestach sa budú každému občanovi, ktorý o to požiada, ako aj Komisii poskytovat' všetky informácie a adresy súvisiace s postupom uznávania. Určenie jedného kontaktného miesta každým členským štátom v tejto sieti neovplyvňuje organizáciu právomocí na vnútroštátnej úrovni. Najmä to nebráni určeniu viacerých úradov na vnútroštátnej úrovni, pričom kontaktné miesto určené vo vyššie uvedenej sieti zodpovedá za koordináciu s inými úradmi, a v prípade potreby za podávanie informácií občanom o príslušnom úrade.

(34)

Ukázalo sa, že správa viacerých systémov uznávania vytvorená zo sektorových smerníc a všeobecného systému je nepohodlná a zložitá. Preto je potrebné zjednodušit' správu a aktualizáciu tejto smernice, aby sa zohl'adnil vedecko-technický pokrok, predovšetkým tam, kde sú minimálne podmienky odbornej prípravy s ohl'adom na automatické uznávanie odbornej kvalifikácie koordinované. Na tento účel by sa mal vytvorit' jeden výbor na uznávanie odborných kvalifikácií a malo by sa zabezpečit', aby v ňom boli vhodne zastúpení predstavitelia profesijných organizácií aj na európskej úrovni.

(35)	Mali by sa prijat' opatrenia na vykonanie tejto smernice v súlade s postupom podl'a rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (20).

(36)	Príprava pravidelnej správy členskými štátmi o vykonávaní tejto smernice obsahujúcej štatistické údaje umožní stanovit' vplyv systému uznávania odborných kvalifikácií.

(37)	Mal by existovat' vhodný postup na prijatie dočasných opatrení, ak by uplatňovanie ktoréhokol'vek ustanovenia tejto smernice spôsobovalo v niektorom členskom štáte výraznejšie t'ažkosti.

(38)	Ustanovenia tejto smernice neovplyvňujú právomoci členských štátov týkajúce sa organizácie ich vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia a určenia činností, ktoré sa musia podl'a tohto systému vykonávat'.

(39)

Vzhl'adom na rýchlost' technologických zmien a vedeckého pokroku je pre mnoho povolaní obzvlášt' dôležité celoživotné vzdelávanie. V tejto súvislosti môžu členské štáty prijat' podrobné opatrenia, na základe ktorých budú odborníci prechádzat' dostatočnou priebežnou odbornou prípravou, a tak udržiavat' krok s vedecko-technickým pokrokom.

(40)

Keďže ciele tejto smernice, konkrétne racionalizácia, zjednodušenie a zlepšenie predpisov na uznávanie odborných kvalifikácií nie je možné uspokojivo dosiahnut' na úrovni samotných členských štátov, a preto ich možno lepšie dosiahnut' na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijat' opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podl'a článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podl'a uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto ciel'ov.

(41)	Táto smernica sa nedotýka uplatňovania článku 39 ods. 4 a článku 45 zmluvy týkajúcich sa najmä notárov.

(42)

Pokial' ide o právo usadit' sa a poskytovat' služby, táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ostatné osobitné právne predpisy o uznávaní odborných kvalifikácií, ako sú existujúce predpisy v oblasti dopravy, sprostredkovatel'ov poistenia a kvalifikovaní audítori. Touto smernicou nie je ovplyvnené uplatňovanie smernice Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na ul'ahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovat' služby (21), ani smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o ul'ahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia (22). Uznávanie odbornej kvalifikácie pre právnikov na účely okamžitého usadenia sa na základe profesijného titulu hostitel'ského členského štátu by mala upravit' táto smernica.

(43)

Táto smernica zahŕňa taktiež, v rozsahu, v akom sú regulované, slobodné povolania, ktoré sú v súlade s touto smernicou vykonávané na základe príslušnej odbornej kvalifikácie osobne, na vlastnú zodpovednost' a odborne nezávisle osobami, ktoré poskytujú duševno — myšlienkové výkony v záujme klienta a vo verejnom záujme. Výkon povolania môže v členských štátoch podliehat', v súlade so zmluvou, osobitným právnym obmedzeniam založeným na vnútroštátnych právnych predpisoch a na právnych predpisoch stanovených autonómne, v tomto rámci, príslušným profesijným zastúpením, ktoré zaručuje a ďalej rozvíja profesionalitu, kvalitu služieb a dôvernost' vzt'ahu s klientom.

(44)	Touto smernicou nie sú dotknuté opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia a spotrebitel'a,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Účel

Táto smernica stanovuje pravidlá, podl'a ktorých členský štát, ktorý na svojom území umožňuje prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania na základe osobitných odborných kvalifikácií (ďalej len „hostitel'ský členský štát“), uznáva odborné kvalifikácie získané v jednom alebo viacerých členských štátoch (ďalej len „domovský členský štát“), a ktorý umožňuje osobe s takými odbornými kvalifikáciami vykonávat' rovnaké povolanie v tomto štáte, na prístup k tomuto povolaniu a výkon tohto povolania.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa uplatňuje voči všetkým štátnym príslušníkom členského štátu, ktorí si želajú vykonávat' regulované povolanie, vrátane tých, ktorí patria k slobodným povolaniam, v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom získali svoje odborné kvalifikácie, či už ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako zamestnanec.

2.   Každý členský štát môže povolit' štátnym príslušníkom členského štátu, ktorí majú doklad o odbornej kvalifikácii, ktorý nezískali v tomto členskom štáte, vykonávat' regulované povolanie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) na území tohto štátu v súlade s jeho právnymi predpismi. V prípade povolaní, na ktoré sa vzt'ahuje hlava III kapitola III, sa pri tomto pôvodnom uznaní rešpektujú minimálne požiadavky na odbornú prípravu, uvedené v tej kapitole.

3.   Ak sú pre dané regulované povolanie v osobitnom nástroji alebo v práve Spoločenstva stanovené iné osobitné opatrenia, priamo súvisiace s uznávaním odborných kvalifikácií, príslušné ustanovenia tejto smernice sa neuplatňujú.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto pojmy:

a)

„regulované povolanie“: odborná činnost' alebo skupina odborných činností, ku ktorým prístup, ktorých výkon alebo jedna z foriem výkonu sú priamo alebo nepriamo, na základe legislatívnych, regulačných alebo správnych opatrení podmienené držbou osobitných odborných kvalifikácií; najmä používanie profesijného titulu obmedzené legislatívnymi, regulačnými alebo správnymi opatreniami na osoby s danou odbornou kvalifikáciou stanovuje spôsob výkonu. Ak neplatí prvá veta tohto vymedzenia pojmu, povolanie podl'a odseku 2 sa považuje za regulované povolanie;

b)	„odborná kvalifikácia“: kvalifikácia potvrdená dokladom o formálnej kvalifikácii, osvedčením o spôsobilosti podl'a článku 11 ods. 2 písm. a) bod i) a/alebo odbornou praxou;

c)

„doklad o formálnej kvalifikácii“: diplom, vysvedčenie alebo iný doklad, ktorý vydal orgán členského štátu určený v súlade s legislatívnymi, regulačnými alebo správnymi opatreniami tohto členského štátu, a potvrdzujúci úspešné skončenie odbornej prípravy získanej predovšetkým v Spoločenstve. Ak neplatí prvá veta tohto vymedzenia pojmu, doklad o formálnej kvalifikácii podl'a odseku 3 sa považuje za doklad o formálnej kvalifikácii;

d)	„príslušný orgán“: akýkol'vek orgán alebo subjekt osobitne splnomocnený členským štátom na vydávanie alebo prijímanie diplomov a iných dokumentov alebo informácií o odbornej príprave a na prijímanie žiadostí a prijímanie rozhodnutí uvedených v tejto smernici;

e)

„regulované vzdelávanie a odborná príprava“: akákol'vek odborná príprava osobitne zameraná na výkon príslušného povolania, ktoré sa skladá z kurzu alebo kurzov, v prípade potreby doplnených odbornou prípravou alebo skúšobnou alebo odbornou praxou. Štruktúru a úroveň odbornej prípravy, skúšobnej alebo odbornej praxe určujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia príslušného členského štátu, alebo ich monitoruje alebo schval'uje orgán určený na ten účel;

f)	„odborná prax“: skutočné a zákonné vykonávanie príslušného povolania v členskom štáte;

g)

„adaptačné obdobie“: výkon regulovaného povolania v hostitel'skom členskom štáte pod dohl'adom kvalifikovaného príslušníka daného povolania, takéto obdobie praxe pod dohl'adom môže byt' doplnené ďalšou odbornou prípravou. Toto obdobie praxe pod dohl'adom podlieha hodnoteniu. Podrobné pravidlá, ktoré upravujú adaptačné obdobie a jeho hodnotenie, ako aj postavenie migranta pod dohl'adom stanovuje príslušný orgán v hostitel'skom členskom štáte. Postavenie osoby v adaptačnom období pod dohl'adom v hostitel'skom členskom štáte, najmä pokial' ide o právo na pobyt a povinnosti, sociálne práva a požitky, dávky a odmeny, stanovujú príslušné orgány v tomto členskom štáte v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva;

h)

„skúška spôsobilosti“: skúška obmedzená na žiadatel'ove odborné znalosti, vykonávaná príslušnými orgánmi hostitel'ského členského štátu s ciel'om vyhodnotit' schopnost' žiadatel'a vykonávat' regulované povolanie v tomto členskom štáte. Aby sa umožnil výkon tejto skúšky, príslušné orgány vypracujú zoznam predmetov, ktoré na základe porovnania vzdelania a odbornej prípravy požadovanej v členskom štáte so vzdelaním a odbornou prípravou, ktoré dostal žiadatel', nie sú zahrnuté v diplome alebo inom doklade o formálnej kvalifikácii, ktorého je žiadatel' držitel'om. Pri skúške spôsobilosti je potrebné vziat' do úvahy, že žiadatel' je kvalifikovaným odborníkom v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte, z ktorého prichádza. Skúška zahŕňa predmety, ktoré sa vyberajú z predmetov na zozname, znalost' ktorých je podstatnou podmienkou výkonu tohto povolania v hostitel'skom členskom štáte. Súčast'ou skúšky môžu byt' aj znalosti odborných predpisov uplatnitel'ných na príslušné činnosti v hostitel'skom členskom štáte. Podrobné uplatňovanie skúšky spôsobilosti a postavenie žiadatel'a v hostitel'skom členskom štáte, ktorý si želá pripravovat' sa na túto skúšku spôsobilosti v tomto štáte, určujú príslušné orgány v takom členskom štáte;

i)

„riaditel' podniku“: akákol'vek osoba, ktorá vykonáva v podniku v oblasti príslušného povolania činnost': i) ako riaditel' podniku alebo riaditel' pobočky podniku; alebo ii) ako zástupca majitel'a alebo riaditel'a podniku, ak je s tým postavením spojená zodpovednost' rovnocenná zodpovednosti zastupovaného majitel'a alebo riaditel'a, alebo iii) v riadiacom postavení s povinnost'ami obchodnej a/alebo technickej povahy a so zodpovednost'ou za jedno alebo viac oddelení podniku.

2.   Za regulované povolanie sa považuje povolanie, ktoré vykonávajú členovia združenia alebo organizácie uvedenej v prílohe I.

Účelom združení alebo organizácií uvedených v prvom pododseku je predovšetkým presadzovat' a udržiavat' vysoký štandard v oblasti príslušného povolania. Na tieto účely ich členský štát uznáva osobitnou formou a udel'uje ich členom doklad o formálnej kvalifikácii, zabezpečuje, aby ich členovia rešpektovali pravidlá profesionálneho správania, ktoré predpísali, a dáva im právo používat' titul alebo menovacie listiny alebo mat' výhody postavenia zodpovedajúceho tomuto dokladu o formálnej kvalifikácii.

Vždy keď členský štát uzná združenie alebo organizáciu uvedenú v prvom pododseku, informuje o tom Komisiu, ktorá vydá príslušné oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý vydala nečlenská krajina, sa považuje za doklad o formálnej kvalifikácii, ak má jeho držitel' tri roky odbornej praxe v príslušnej oblasti na území členského štátu, ktorý uznal tento doklad o formálnej kvalifikácii podl'a článku 2 ods. 2, osvedčený tým členským štátom.

Článok 4

Účinky uznania

1.   Uznanie odbornej kvalifikácie zo strany hostitel'ského členského štátu umožňuje príslušnej osobe získat' v tomto členskom štáte prístup k rovnakému povolaniu ako povolanie, pre ktoré je kvalifikovaný v domovskom členskom štáte, a vykonávat' ho v hostitel'skom členskom štáte za tých istých podmienok ako jeho štátni príslušníci.

2.   Na účely tejto smernice je povolanie, ktoré chce žiadatel' vykonávat' v hostitel'skom členskom štáte, rovnaké ako povolanie, pre ktoré je kvalifikovaný vo svojom domovskom členskom štáte, ak sú príslušné činnosti porovnatel'né.

HLAVA II

VOL'NÉ POSKYTOVANIE SLUŽIEB

Článok 5

Zásada vol'ného poskytovania služieb

1.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia práva Spoločenstva, ako aj články 6 a 7 tejto smernice, členské štáty neobmedzujú z nijakého dôvodu súvisiaceho s odbornou kvalifikáciou, vol'né poskytovanie služieb v inom členskom štáte:

a)	ak je poskytovatel' služieb v súlade so zákonom usadený v členskom štáte na účely výkonu rovnakého povolania v tomto štáte (ďalej len „členský štát usadenia“) a

b)

ak sa poskytovatel' služieb prest'ahuje, ak vykonával toto povolanie v členskom štáte usadenia najmenej dva roky počas desiatich rokov predchádzajúcich poskytovaniu služieb, ak toto povolanie nie je v tomto členskom štáte regulované. Podmienka, ktorá vyžaduje dvojročný výkon povolania, sa nepoužije v prípade, ak je regulované buď povolanie, alebo vzdelanie a odborná príprava, ktorá k tomuto povolaniu vedie.

2.   Ustanovenia tejto časti sa použijú len v prípade, ak sa poskytovatel' služieb odst'ahuje na územie hostitel'ského členského štátu, aby dočasne a príležitostne vykonával povolanie uvedené v odseku 1.

Dočasná a príležitostná povaha poskytovania služieb sa posudzuje od prípadu k prípadu, najmä vo vzt'ahu k jeho trvaniu, frekvencii, pravidelnosti a nepretržitosti.

3.   Ak sa poskytovatel' služieb odst'ahuje, podlieha odborným predpisom profesionálnej, zákonnej alebo správnej povahy, ktoré sú priamo spojené s odbornou kvalifikáciou, ako je vymedzenie povolania, používanie titulov a závažné zanedbanie povinností pri výkone povolania, ktoré je priamo a osobitne spojené s ochranou a bezpečnost'ou spotrebitel'a, ako aj disciplinárnym ustanoveniam, ktoré sú uplatnitel'né v hostitel'skom členskom štáte na odborníkov, ktorí v tomto členskom štáte vykonávajú rovnaké povolanie.

Článok 6

Výnimky

Podl'a článku 5 ods. 1 hostitel'ský členský štát udel'uje poskytovatel'om služieb usadeným v inom členskom štáte výnimku z požiadaviek, ktoré kladie na odborníkov usadených na svojom území, ktoré sa týkajú:

a)

povolenia, registrácie alebo členstva v profesijnej organizácii alebo orgáne. Členské štáty môžu, na účely ul'ahčenia uplatňovania disciplinárnych ustanovení platných na svojom území podl'a článku 5 ods. 3, zaviest' buď automatickú dočasnú registráciu, alebo členstvo pro forma v takejto profesijnej organizácii alebo v takomto orgáne, za predpokladu, že takáto registrácia alebo takéto členstvo nebude nijakým spôsobom zdržiavat' ani komplikovat' poskytovanie služieb a nespôsobí poskytovatel'ovi služieb žiadne dodatočné náklady. Príslušný orgán zašle kópiu vyhlásenia, a ak je to vhodné, obnovenia uvedeného v článku 7 ods. 1, v prípade povolaní, ktoré majú dosah na verejné zdravie a verejnú bezpečnost', uvedených v článku 7 ods. 4, alebo ktoré požívajú výhody automatického uznávania podl'a hlavy III kapitoly III, spolu s kópiou dokladov uvedených v článku 7 ods. 2, profesijnej organizácii alebo orgánu, a toto predstavuje automatickú dočasnú registráciu alebo členstvo pro forma na tento účel;

b)	registrácie u verejného orgánu sociálneho zabezpečenia na účely vyrovnania účtov s poist'ovatel'om v súvislosti s činnost'ami vykonávanými v prospech poistencov.

Poskytovatel' služieb však vopred, alebo v naliehavých prípadoch dodatočne, informuje orgán uvedený v písmene b) o službách, ktoré poskytol.

Článok 7

Vyhlásenie, ktoré je potrebné urobit' vopred, ak sa poskytovatel' služieb st'ahuje

1.   Ak sa poskytovatel' služieb po prvýkrát odst'ahuje z jedného členského štátu do iného na účely poskytovania služieb, členské štáty môžu vyžadovat', aby tento poskytovatel' služieb informoval príslušný orgán v hostitel'skom členskom štáte písomným vyhlásením, ktoré je potrebné urobit' vopred, s uvedením podrobných údajov o poistení alebo iných prostriedkoch osobnej a kolektívnej ochrany, pokial' ide o odbornú zodpovednost' poskytovatel'a. Takéto vyhlásenie sa obnovuje raz ročne, ak má poskytovatel' služieb v úmysle poskytovat' počas príslušného roka v tomto členskom štáte dočasné alebo príležitostné služby. Poskytovatel' služieb môže toto vyhlásenie predložit' akýmkol'vek spôsobom.

2.   Okrem toho členské štáty môžu pri prvom poskytovaní služieb, alebo ak nastala podstatná zmena situácie odôvodnená dokladmi, požadovat', aby boli k tomuto vyhláseniu priložené tieto doklady:

a)	dôkaz o štátnej príslušnosti poskytovatel'a služieb;

b)	osvedčenie o tom, že držitel' je usadený v členskom štáte v súlade so zákonom na účely výkonu príslušných činností a že výkon týchto činností nie je v čase vydania tohto osvedčenia zakázaný, a to ani dočasne;

c)	doklad o odbornej kvalifikácii;

d)	v prípadoch uvedených v článku 5 ods. 1 písm. b), akákol'vek forma dôkazu o tom, že poskytovatel' služieb vykonával príslušnú činnost' počas predchádzajúcich desiatich rokov najmenej dva roky;

e)	pre povolania v oblasti bezpečnosti, kde členský štát vyžaduje od svojich štátnych príslušníkov, doklad o tom, že neboli odsúdení za spáchanie trestného činu.

3.   Služba sa poskytuje na základe profesijného titulu členského štátu usadenia, pokial' tento titul v tomto členskom štáte pre príslušnú odbornú činnost' existuje. Tento titul je uvedený v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu usadenia tak, aby nedošlo nijakým spôsobom k zámene s profesijným titulom hostitel'ského členského štátu. Ak v členskom štáte usadenia takýto profesijný titul neexistuje, poskytovatel' služieb uvedie svoju formálnu kvalifikáciu v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov tohto členského štátu. Ako výnimku možno služby poskytovat' na základe profesijného titulu hostitel'ského členského štátu v prípadoch uvedených v hlave III kapitole III.

4.   Pre prvé poskytovanie služieb v prípade regulovaných povolaní, ktoré majú dôsledky na verejné zdravie a verejnú bezpečnost', na ktoré sa nevzt'ahuje automatické uznávanie podl'a hlavy III kapitoly III, príslušný orgán hostitel'ského členského štátu môže pred prvým poskytnutím služieb skontrolovat' odbornú kvalifikáciu poskytovatel'a služieb. Takáto predchádzajúca kontrola je možná len vtedy, ak je jej účelom zabránit' závažnému poškodeniu zdravia alebo bezpečnosti príjemcu týchto služieb v dôsledku nedostatočnej kvalifikácie poskytovatel'a služieb a ak nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na tento účel.

Najneskôr do jedného mesiaca od prijatia vyhlásenia a sprievodných dokladov sa príslušný orgán snaží informovat' poskytovatel'a služieb buď o svojom rozhodnutí nekontrolovat' jeho kvalifikáciu, alebo o výsledku tejto kontroly. V prípade t'ažkostí, ktoré by mali za následok oneskorenie, príslušný orgán v priebehu prvého mesiaca informuje poskytovatel'a služieb o dôvode oneskorenia a o časovom horizonte pre rozhodnutie, ktoré sa musí dokončit' v priebehu druhého mesiaca od prijatia úplnej dokumentácie.

Ak existuje podstatný rozdiel medzi odbornou kvalifikáciou poskytovatel'a služieb a odbornou prípravou, ktorú vyžaduje hostitel'ský členský štát, a tento rozdiel je taký, že by to mohlo byt' škodlivé pre verejné zdravie alebo bezpečnost', hostitel'ský členský štát umožní poskytovatel'ovi služieb preukázat', najmä formou skúšky spôsobilosti, že získal chýbajúce vedomosti alebo chýbajúcu kvalifikáciu. V každom prípade musí byt' možné poskytovat' služby do jedného mesiaca po prijatí rozhodnutia podl'a predchádzajúceho pododseku.

Ak príslušný orgán nezareaguje v lehotách uvedených v predchádzajúcich pododsekoch, služba sa môže poskytovat'.

V prípade, ak sa overovala spôsobilost' podl'a tohto odseku, služby sa poskytujú na základe profesijného titulu hostitel'ského členského štátu.

Článok 8

Administratívna spolupráca

1.   Príslušné orgány hostitel'ského členského štátu môžu v prípade každého poskytovania služieb požiadat' príslušné orgány členského štátu usadenia o poskytnutie všetkých informácií súvisiacich so zákonnost'ou usadenia sa poskytovatel'a služieb a s jeho bezúhonnost'ou, ako aj s neexistenciou disciplinárnych a trestnoprávnych sankcií súvisiacich s povolaním. Príslušné orgány členského štátu usadenia poskytnú tieto informácie v súlade s ustanoveniami článku 56.

2.   Príslušné orgány zabezpečia výmenu všetkých informácií potrebných na správne vybavenie prípadnej reklamácie príjemcu služieb. Príjemcovia služieb sú o výsledku vybavenia reklamácie informovaní.

Článok 9

Informácie, ktoré je potrebné poskytnút' príjemcom služieb

Ak sa služba poskytuje na základe odborného titulu členského štátu usadenia alebo na základe formálnej kvalifikácie poskytovatel'a služieb, okrem iných požiadaviek súvisiacich s informáciami uvedenými v práve Spoločenstva, môžu príslušné orgány hostitel'ského členského štátu žiadat' od poskytovatel'a služieb, aby poskytol príjemcovi služieb všetky alebo niektoré z týchto údajov:

a)	ak je poskytovatel' služieb registrovaný v registri alebo v podobnom verejnom registri, register, v ktorom je registrovaný, jeho registračné číslo alebo rovnocenný prostriedok identifikácie uvedený v tomto registri;

b)	ak príslušná činnost' podlieha v členskom štáte usadenia povoleniu, názov a adresa príslušného dozorného orgánu;

c)	všetky profesijné združenia alebo podobné organizácie, u ktorých je poskytovatel' služieb registrovaný;

d)	profesijný titul alebo, ak takýto titul neexistuje, formálna kvalifikácia poskytovatel'a služieb a členský štát, v ktorom bola udelená;

e)

ak poskytovatel' služieb vykonáva činnost', ktorá podlieha dani z pridanej hodnoty, identifikačné číslo DPH uvedené v článku 22 ods. 1 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (23);

f)	podrobné údaje o poistnom krytí alebo iných prostriedkoch osobnej alebo kolektívnej ochrany, pokial' ide o odbornú zodpovednost' podnikatel'a.

HLAVA III

SLOBODA USADIŤ SA

KAPITOLA I

Všeobecný systém uznávania dokladov o odbornej príprave

Článok 10

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa vzt'ahuje na všetky povolania, ktoré nie sú upravené v kapitolách II a III tejto hlavy a v nasledujúcich prípadoch, v ktorých žiadatel' z osobitných a výnimočných dôvodov nespĺňa podmienky uvedené v tých kapitolách:

a)	pre činnosti uvedené v prílohe IV, ak migrant nespĺňa požiadavky uvedené v článkoch 17, 18 a 19;

b)

pre lekárov so základnou odbornou prípravou, špecializovaných lekárov, sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivost', špecializovaných zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodné asistentky, farmaceutov a architektov, ak migrant nespĺňa požiadavky účinnej a zákonnej odbornej praxe uvedenej v článkoch 23, 27, 33, 37, 39, 43 a 49;

c)	pre architektov, ak má migrant doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý nie je uvedený v prílohe V bod 5.7;

d)

bez toho, aby boli dotknuté článok 21 ods. 1, články 23 a 27, pre lekárov, sestry, zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodné asistentky, farmaceutov a architektov, ktorí majú doklad o formálnej kvalifikácii ako špecialisti, ktorí musia prejst' odbornou prípravou, ktorá vedie k získaniu titulu uvedeného v prílohe V body 5.1.1, 5.2.2, 5.3.2, 5.4.2, 5.5.2, 5.6.2 a 5.7.1., a výlučne na účely uznania príslušnej špecializácie;

e)

pre sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivost' a špecializované sestry s formálnou kvalifikáciou ako špecialisti, ktoré majú doklad o formálnej kvalifikácii ako špecialisti, ktorí musia prejst' odbornou prípravou, ktorá vedie k získaniu titulu uvedeného v prílohe V bod 5.2.2, ak migrant žiada o uznanie v inom členskom štáte, kde príslušnú odbornú činnost' vykonávajú špecializované sestry bez odbornej prípravy pre sestry všeobecnej starostlivosti;

f)

pre špecializované sestry bez odbornej prípravy pre sestry všeobecnej starostlivosti, ak migrant žiada o uznanie v inom členskom štáte, kde príslušnú odbornú činnost' vykonávajú sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivost', špecializované sestry bez odbornej prípravy pre sestry všeobecnej starostlivosti, ktoré majú doklad o formálnej kvalifikácii ako špecialisti, ktorí musia prejst' odbornou prípravou, ktorá vedie k získaniu titulu uvedeného v prílohe V bod 5.2.2;

g)	pre migrantov, ktorí spĺňajú požiadavky uvedené v článku 3 ods. 3.

Článok 11

Úrovne kvalifikácie

Na účely uplatňovania článku 13, odborné kvalifikácie sú zoskupené do nižšie uvedených úrovní:

a)

osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ktoré vydal príslušný orgán v hostitel'skom členskom štáte, určený na základe legislatívnych, regulačných alebo správnych opatrení členského štátu, na základe: i) buď školiaceho kurzu, ktorý nie je súčast'ou osvedčenia alebo diplomu v zmysle písmen b), c), d) alebo e), alebo osobitnej skúšky bez predchádzajúcej odbornej prípravy, alebo výkonu povolania na plný úväzok v členskom štáte počas troch po sebe nasledujúcich rokoch alebo rovnocenné trvanie čiastočného úväzku počas predchádzajúcich 10 rokov; ii) alebo všeobecného základného alebo stredoškolského vzdelania, ktoré potvrdzuje, že držitel' získal všeobecné vedomosti.

b)

osvedčenie o úspešnom ukončení stredoškolského vzdelania, ktoré je: i) buď všeobecnej povahy, doplnené štúdiom alebo odbornou prípravou, inou než je uvedená v písmene c), a/alebo skúšobnou alebo odbornou praxou, ktorá sa okrem tohto štúdia vyžaduje; ii) alebo technickej alebo odbornej povahy, doplnené podl'a potreby štúdiom alebo odbornou prípravou, ako je uvedené v bode i), a/alebo skúšobnou alebo odbornou praxou, ktorá sa okrem tohto štúdia vyžaduje.

c)

diplom, ktorý potvrdzuje úspešné ukončenie: i) buď odbornej prípravy na úrovni vyššieho odborného vzdelania, inej než odbornej prípravy uvedenej pod písmenami d) a e), trvajúcej najmenej jeden rok alebo rovnocenného časového obdobia na čiastočnom základe, pričom platí všeobecné pravidlo, že prijatie na túto odbornú prípravu je podmienené úspešným zakončením stredoškolského vzdelania, požadovaného na prijatie na univerzitu alebo vyššie vzdelanie, alebo ukončením rovnocenného školského vzdelania na úrovni druhého cyklu strednej školy, ako aj odbornej prípravy, ktorú možno požadovat' okrem tejto odbornej prípravy po štúdiu na úrovni vyššieho odborného vzdelania; ii) alebo, v prípade regulovaného povolania, odbornej prípravy s osobitnou štruktúrou, uvedenej v prílohe II, rovnocennej úrovni odbornej prípravy uvedenej v bode i), ktorá poskytuje porovnatel'ný odborný štandard a ktorá pripravuje účastníkov odbornej prípravy na porovnatel'nú úroveň zodpovednosti a funkcií. Zoznam v prílohe II možno menit' a dopĺňat' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2, aby sa zohl'adnila odborná príprava, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v predchádzajúcej vete;

d)

diplom potvrdzujúci úspešné zakončenie odbornej prípravy na úrovni vyššieho odborného vzdelania trvajúcej najmenej tri roky a najviac štyri roky alebo rovnocenného časového obdobia na čiastočnom základe na univerzite alebo v inštitúcii vyššieho vzdelávania alebo v inej inštitúcii, ktorá poskytuje tú istú úroveň odbornej prípravy, ako aj odbornej prípravy, ktorú možno požadovat' okrem tejto odbornej prípravy po štúdiu na úrovni vyššieho odborného vzdelania;

e)

diplom, ktorý potvrdzuje, že držitel' úspešne ukončil vyššie odborné vzdelanie trvajúce najmenej štyri roky alebo rovnocenné časové obdobie na čiastočnom základe na univerzite alebo inštitúcii vyššieho vzdelávania alebo inej inštitúcii rovnocennej úrovne, a v prípade potreby, že úspešne ukončil odbornú prípravu požadovanú po štúdiu na úrovni vyššieho odborného vzdelania.

Článok 12

Rovnaké zaobchádzanie s kvalifikáciou

Každý doklad o formálnej kvalifikácii alebo každá skupina dokladov o formálnej kvalifikácii, ktoré vydal príslušný orgán členského štátu, ktorým sa potvrdzuje úspešné ukončenie odbornej prípravy v Spoločenstve, u ktorej tento členský štát uznal, že má rovnocennú úroveň a že poskytuje svojmu držitel'ovi tie isté práva na prístup k povolaniu alebo na výkon povolania, alebo že pripravuje na výkon tohto povolania, sa bude považovat' za doklad o formálnej kvalifikácii typu upraveného článkom 11, vrátane príslušnej úrovne.

S akoukol'vek odbornou kvalifikáciou, ktorá síce nespĺňa požiadavky uvedené v legislatívnych, regulačných alebo správnych opatreniach, platných v domovskom členskom štáte pre prístup k povolaniu alebo pre výkon povolania, ktorá dáva na základe týchto ustanovení svojmu držitel'ovi nadobudnuté práva, sa taktiež zaobchádza ako s takým dokladom o formálnej kvalifikácii za rovnakých podmienok, ako sú uvedené v prvom pododseku. Toto sa vzt'ahuje predovšetkým, ak domovský členský štát zvýši úroveň odbornej prípravy požadovanej pre prijatie do povolania a pre výkon povolania a v prípade, ak osoba, ktorá absolvovala predchádzajúcu odbornú prípravu, ktorá nezodpovedá požiadavkám novej kvalifikácie, má zo získaných práv úžitok na základe vnútroštátnej legislatívy, regulačných alebo správnych ustanovení; v takom prípade je táto predchádzajúca odborná príprava považovaná hostitel'ským členským štátom na účely uplatnenia článku 13 za úroveň zodpovedajúcu novej odbornej príprave.

Článok 13

Podmienky uznávania

1.   Ak je prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania v hostitel'skom členskom štáte podmienený držaním osobitnej odbornej kvalifikácie, príslušný orgán tohto členského štátu povolí prístup k tomuto povolaniu alebo výkon tohto povolania za tých istých podmienok, aké sa vzt'ahujú na jeho štátnych príslušníkov, a to žiadatel'om, ktorí sú držitel'mi osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo dokladu o formálnej kvalifikácii, ktorý vyžaduje iný členský štát na získanie prístupu a výkon tohto povolania na svojom území.

Osvedčenia o odbornej spôsobilosti a doklady o formálnej kvalifikácii spĺňajú tieto podmienky:

a)	vydal ich príslušný orgán členského štátu, určený podl'a legislatívnych, regulačných alebo správnych opatrení tohto členského štátu;

b)	potvrdzujú úroveň odbornej kvalifikácie na úrovni, ktorá je aspoň rovnocenná úrovni bezprostredne predchádzajúcej tej úrovni, ktorá sa požaduje v hostitel'skom členskom štáte, ako je uvedené v článku 11.

2.   Prístup k povolaniu a výkon povolania uvedený v odseku 1 sa umožní aj žiadatel'om, ktorí vykonávali povolanie uvedené v tom odseku na plný úväzok počas dvoch rokov v priebehu predchádzajúcich 10 rokov v inom členskom štáte, ktorý toto povolanie nereguluje, za predpokladu, že sú držitel'mi jedného alebo viacerých osvedčení o odbornej spôsobilosti alebo dokladu o formálnej kvalifikácii.

Osvedčenia o odbornej spôsobilosti a doklady o formálnej kvalifikácii spĺňajú tieto podmienky:

a)	sú vydané príslušným orgánom členského štátu určeným podl'a legislatívnych, regulačných alebo správnych opatrení tohto členského štátu;

b)	potvrdzujú úroveň odbornej kvalifikácie na úrovni, ktorá je aspoň rovnocenná úrovni bezprostredne predchádzajúcej tej úrovni, ktorá sa požaduje v hostitel'skom členskom štáte, ako je uvedené v článku 11;

c)	potvrdzujú, že ich držitel' je pripravený na výkon príslušného povolania.

Dvojročná odborná prax uvedená v prvom pododseku sa však nesmie vyžadovat', ak doklad o formálnej kvalifikácii, ktorého je žiadatel' držitel'om, potvrdzuje regulované vzdelávanie a odbornú prípravu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. e) na úrovni kvalifikácií uvedených v článku 11 písm. b), c), d) alebo e). Regulované vzdelávanie a odborná príprava uvedená v prílohe III sa považuje za takéto regulované vzdelávanie a odbornú prípravu na úrovni uvedenej v článku 11 písm. c). Zoznam v prílohe III možno menit' a dopĺňat' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2, aby sa zohl'adnilo regulované vzdelávanie a odborná príprava, ktoré poskytujú porovnatel'ný odborný štandard a ktoré pripravujú účastníkov na porovnatel'nú úroveň zodpovedností a funkcií.

3.   Odchylne od odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b), hostitel'ský členský štát umožní prístup a výkon regulovaného povolania, ak je na jeho území prístup k tomuto povolaniu podmienený kvalifikáciou, ktorou sa osvedčuje úspešné ukončenie vyššieho alebo univerzitného vzdelania trvajúceho štyri roky, a ak má žiadatel' kvalifikáciu uvedenú v článku 11 písm. c).

Článok 14

Kompenzačné opatrenia

1.   Článok 13 nebráni hostitel'skému členskému štátu, aby požadoval od žiadatel'a ukončenie adaptačného obdobia až tri roky, alebo aby zložil skúšku spôsobilosti, ak:

a)	odborná príprava, o ktorej žiadatel' poskytol doklad podl'a podmienok článku 13 ods. 1 alebo 2, trvá najmenej o rok menej než odborná príprava, ktorú požaduje hostitel'ský členský štát;

b)	odborná príprava, ktorú žiadatel' absolvoval, obsahuje podstatne iné veci ako tie, ktoré pokrýva doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý vyžaduje hostitel'ský členský štát;

c)

regulované povolanie v hostitel'skom členskom štáte obsahuje jednu alebo viac regulovaných odborných činností, ktoré v zodpovedajúcom povolaní v žiadatel'ovom domovskom členskom štáte v zmysle článku 4 ods. 2 neexistujú, a rozdiel spočíva v osobitnej odbornej príprave, ktorá sa požaduje v hostitel'skom členskom štáte a ktorá obsahuje podstatne iné veci, ako tie, ktoré sú pokryté žiadatel'ovým osvedčením o odbornej spôsobilosti alebo dokladom o vzdelaní.

2.   Ak hostitel'ský členský štát využije možnost' uvedenú v odseku 1, musí žiadatel'ovi ponúknut' možnost' vybrat' si medzi adaptačným obdobím a skúškou spôsobilosti.

Ak členský štát uváži, že vzhl'adom na dané povolanie je potrebné odchýlit' sa od požiadavky uvedenej v predchádzajúcom pododseku, teda aby sa žiadatel'ovi ponúkla možnost' vybrat' si medzi adaptačným obdobím a skúškou spôsobilosti, informuje o tom vopred členské štáty a Komisiu a predloží dostatočné odôvodnenie tejto odchýlky.

Ak Komisia po prijatí všetkých potrebných informácií uváži, že odchýlka uvedená v druhom pododseku je nevhodná alebo nie je v súlade s právom Spoločenstva, do troch mesiacov vyzve príslušný členský štát, aby upustil od tohto plánovaného opatrenia. Ak Komisia vo vyššie uvedenej lehote neodpovie, odchýlku možno uplatnit'.

3.   Odchylne od zásady práva žiadatel'a na výber, ako je uvedená v odseku 2, pre povolania, ktorých výkon vyžaduje precíznu znalost' vnútroštátneho práva a vzhl'adom na ktoré je poskytovanie poradenstva a/alebo pomoci týkajúcej sa vnútroštátneho práva podstatným a trvalým aspektom odbornej činnosti, hostitel'ský členský štát môže stanovit' buď adaptačné obdobie, alebo skúšku spôsobilosti.

Toto sa vzt'ahuje na prípady uvedené v článku 10 písm. b) a c), v článku 10 písm. d), týkajúce sa lekárov a zubných lekárov, v článku 10 písm. f), ak migrant žiada o uznanie v inom členskom štáte, kde príslušné odborné činnosti vykonávajú sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivost' alebo špecializované sestry, ktoré majú doklad o formálnej kvalifikácii ako špecialisti, ktorí musia prejst' odbornou prípravou, ktorá vedie k získaniu titulov uvedených v prílohe V bod 5.2.2 a v článku 10 písm. g).

V prípadoch upravených v článku 10 písm. a) môže hostitel'ský členský štát požadovat' adaptačné obdobie alebo skúšku spôsobilosti, ak migrant plánuje výkon odbornej činnosti ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, čo si vyžaduje znalosti a uplatňovanie platných osobitných vnútroštátnych predpisov, za predpokladu, že znalost' a uplatňovanie týchto predpisov požadujú príslušné orgány hostitel'ského členského štátu na prístup k týmto činnostiam od svojich vlastných štátnych príslušníkov.

4.   Na účely uplatňovania odseku 1 písm.b) a c) „podstatne iné veci“ sú veci, ktorých znalost' je podstatná pre výkon povolania a s ohl'adom na ktorú odborná príprava, ktorou migrant prešiel, vykazuje, pokial' ide o trvanie alebo obsah, značné rozdiely oproti odbornej príprave, ktorú vyžaduje hostitel'ský členský štát.

5.   Odsek 1 sa uplatňuje s náležitým zohl'adnením zásady proporcionality. Najmä ak má hostitel'ský členský štát v úmysle vyžadovat' od žiadatel'a ukončenie adaptačného obdobia alebo zloženie skúšky spôsobilosti, musí sa najprv uistit', či znalosti, ktoré žiadatel' získal v priebehu svojej odbornej praxe v členskom alebo v tretej krajine, sú takej povahy, aby úplne alebo čiastočne pokryli podstatný rozdiel uvedený v odseku 4.

Článok 15

Upustenie od kompenzačných opatrení na základe spoločných platforiem

1.   Na účely tohto článku „spoločné platformy“ sú definované ako sústava kritérií odbornej kvalifikácie, ktoré sú vhodné na kompenzovanie podstatných rozdielov, ktoré sa identifikovali medzi požiadavkami na odbornú prípravu pre dané povolanie, existujúcimi v rôznych členských štátoch. Tieto podstatné rozdiely sa identifikujú porovnaním trvania a obsahu odbornej prípravy v najmenej dvoch tretinách členských štátov, vrátane všetkých členských štátov, ktoré toto povolanie regulujú. Rozdiely v obsahu odbornej prípravy môžu vyplývat' z podstatných rozdielov v rozsahu odborných činností.

2.   Spoločné platformy, ako sú definované v odseku 1, môžu predložit' Komisii členské štáty alebo profesijné združenia alebo organizácie, ktoré sú reprezentatívne na vnútroštátnej a európskej úrovni. Ak Komisia po porade s členskými štátmi dôjde k názoru, že návrh spoločnej platformy ul'ahčuje vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie, môže predložit' návrhy opatrení určených na prijatie podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2.

3.   Ak žiadatel'ova odborná kvalifikácia spĺňa kritériá stanovené v opatrení prijatom podl'a odseku 2, hostitel'ský členský štát sa vzdá uplatnenia kompenzačných opatrení podl'a článku 14.

4.   Odseky 1 až 3 neovplyvňujú právo členského štátu rozhodovat' o tom, aká odborná kvalifikácia sa vyžaduje na výkon povolaní na ich území, ani o obsahu a organizácii svojho systému vzdelávania a odbornej prípravy.

5.   Ak je členský štát toho názoru, že kritériá stanovené v opatrení prijatom podl'a odseku 2 už neposkytujú primerané záruky, pokial' ide o odbornú kvalifikáciu, informuje o tom Komisiu. Ak je to vhodné, Komisia potom predloží návrh opatrenia podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2.

6.   Komisia do 20. októbra 2010 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o účinku tohto článku a v prípade potreby predloží vhodné návrhy na jeho zmeny a doplnenia.

KAPITOLA II

Uznávanie odbornej praxe

Článok 16

Požiadavky týkajúce sa odbornej praxe

Ak je v členskom štáte prístup k niektorej z činností uvedených v prílohe IV alebo výkon týchto činností podmienený všeobecnými, obchodnými alebo odbornými vedomost'ami a schopnost'ami, členský štát uzná predchádzajúci výkon činnosti v inom členskom štáte za dostatočný dôkaz týchto vedomostí a schopností. Uvedená činnost' sa musela vykonávat' podl'a článkov 17, 18 a 19.

Článok 17

Činnosti uvedené v zozname I prílohy IV

1.   Pre činnosti v zozname I prílohy IV sa príslušná činnost' musela predtým vykonávat':

a)	počas šiestich po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, alebo

b)

počas troch po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, ak žiadatel' preukáže, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', trvajúcou najmenej tri roky, čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné; alebo

c)

počas štyroch po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, ak žiadatel' môže preukázat', že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', trvajúcou najmenej dva roky, čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné, alebo

d)	počas troch po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak žiadatel' môže preukázat', že vykonával príslušnú činnost' ako zamestnanec najmenej pät' rokov, alebo

e)

počas piatich po sebe nasledujúcich rokoch vo vedúcej pozícii, z čoho najmenej tri roky mal technické povinnosti a zodpovednost' za najmenej jedno oddelenie spoločnosti, ak žiadatel' môže preukázat', že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', trvajúcou najmenej tri roky, čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné.

2.   V prípadoch podl'a písmen a) a d) sa činnost' nesmela skončit' viac než 10 rokov pred dňom, kedy príslušná osoba predložila príslušnému orgánu úplnú žiadost' podl'a článku 56.

3.   Odsek 1 písm. e) sa neuplatňuje na činnosti v skupine Ex 855 nomenklatúry ISIC.

Článok 18

Činnosti uvedené v zozname II prílohy IV

1.   Pre činnosti v zozname II prílohy IV sa príslušná činnost' musela predtým vykonávat':

a)	počas piatich po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, alebo

b)

počas troch po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, ak žiadatel' preukáže, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', trvajúcou najmenej tri roky, čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné, alebo

c)

počas štyroch po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, ak žiadatel' môže preukázat', že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', trvajúcou najmenej dva roky, čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné, alebo

d)	počas troch po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, ak žiadatel' môže preukázat', že vykonával príslušnú činnost' ako zamestnanec najmenej pät' rokov, alebo

e)

počas piatich po sebe nasledujúcich rokoch ako zamestnanec, ak žiadatel' môže preukázat', že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', trvajúcou najmenej tri roky, čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné, alebo

f)

počas šiestich po sebe nasledujúcich rokoch ako zamestnanec, ak žiadatel' môže preukázat', že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', trvajúcou najmenej dva roky, čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné.

2.   V prípadoch podl'a písmen a) a d) sa činnost' nesmela skončit' viac než 10 rokov pred dňom, kedy príslušná osoba predložila príslušnému orgánu úplnú žiadost' podl'a článku 56.

Článok 19

Činnosti uvedené v zozname III prílohy IV

1.   Pre činnosti v zozname III prílohy IV sa príslušná činnost' musela predtým vykonávat':

a)	počas troch po sebe nasledujúcich rokoch, buď ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, alebo

b)

počas dvoch po sebe nasledujúcich rokoch ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, ak žiadatel' môže preukázat', že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné, alebo

c)	počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako riaditel' podniku, ak žiadatel' môže preukázat', že vykonával príslušnú činnost' ako zamestnanec najmenej tri roky, alebo

d)	počas troch po sebe nasledujúcich rokov ako zamestnanec, ak žiadatel' môže preukázat', že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou pre príslušnú činnost', čo doloží osvedčením, ktoré členský štát uznáva alebo ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako plne platné.

2.   V prípadoch podl'a písmen a) a c) sa činnost' nesmela skončit' viac než 10 rokov pred dňom, kedy príslušná osoba predložila príslušnému orgánu úplnú žiadost' podl'a článku 56.

Článok 20

Zmeny a doplnenia zoznamov činností v prílohe IV

Zoznamy činností v prílohe IV, ktoré podliehajú uznaniu odbornej praxe podl'a článku 16 možno menit' a dopĺňat' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely aktualizácie alebo vyjasnenia nomenklatúry, za predpokladu, že tieto zmeny a doplnenia nemenia činnosti týkajúce sa jednotlivých kategórií.

KAPITOLA III

Uznávanie na základe koordinácie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 21

Zásada automatického uznávania

1.   Každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, farmaceuta a architekta, uvedený v prílohe V body 5.1.1, 5.1.2, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.6.2 a 5.7.1 v tomto poradí, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu podl'a článkov 24, 25, 31, 34, 35, 38, 44 a 46 v tomto poradí, a na účely prístupu k odborným činnostiam a výkonu týchto odborných činností, uznáva takýto doklad na svojom území ako rovnocenný s dokladom o formálnej kvalifikácii, ktorý sám vydáva.

Tento doklad o formálnej kvalifikácii musí byt' vydaný príslušnými orgánmi členského štátu a v prípade potreby doplnený osvedčeniami uvedenými v prílohe V body 5.1.1, 5.1.2, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.6.2 a 5.7.1 v tomto poradí.

Ustanovenia prvého a druhého pododseku neovplyvňujú nadobudnuté práva uvedené v článkoch 23, 27, 33, 37, 39 a 49.

2.   Každý členský štát uznáva na účely výkonu všeobecnej lekárskej praxe v rámci svojho vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia doklad o formálnej kvalifikácii uvedený v prílohe V bod 5.1.4, vydaný štátnemu príslušníkovi členského štátu iným členským štátom v súlade s minimálnymi požiadavkami na odbornú prípravu uvedenými v článku 28.

Ustanovenia predchádzajúceho pododseku neovplyvňujú nadobudnuté práva uvedené v článku 30.

3.   Každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii pôrodnej asistentky, vydaný štátnemu príslušníkovi členského štátu iným členským štátom, uvedený v prílohe V bod 5.5.2, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článku 40 a ktorý spĺňa kritériá uvedené v článku 41, a na účely prístupu k odborným činnostiam a výkonu týchto odborných činností, uznáva takýto doklad na svojom území ako rovnocenný s dokladom o formálnej kvalifikácii, ktorý sám vydáva. Týmto ustanovením nie sú dotknuté nadobudnuté práva uvedené v článkoch 23 a 43.

4.   Členské štáty nemusia uznat' ako rovnocenný doklad o formálnej kvalifikácii uvedený v prílohe V bod 5.6.2 na účely vybudovania nových verejne prístupných lekární. Na účely tohto odseku sa za nové lekárne považujú aj lekárne, ktoré sú otvorené menej než tri roky.

5.   Doklad o formálnej kvalifikácii architekta uvedený v prílohe V bod 5.7.1, ktorý podlieha automatickému uznávaniu podl'a odseku 1, preukazuje ukončenie kurzu odbornej prípravy, ktorý začal najneskôr počas akademického referenčného roka uvedeného v tejto prílohe.

6.   Každý členský štát umožní prístup k odborným činnostiam a výkon odborných činností lekárom, sestrám zodpovedným za všeobecnú starostlivost', zubným lekárom, veterinárnym lekárom, pôrodným asistentkám a farmaceutom na základe dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného v prílohe V body 5.1.1, 5.1.2, 5.1.4, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.5.2 a 5.6.2 v tomto poradí, ktorý potvrdzuje, že príslušná osoba získala počas odbornej prípravy znalosti a zručnosti uvedené v článkoch 24 ods. 3, 31 ods. 6, 34 ods. 3, 38 ods. 3, 40 ods. 3 a 44 ods. 3.

Znalosti a zručnosti uvedené v článkoch 24 ods. 3, 31 ods. 6, 34 ods. 3, 38 ods. 3, 40 ods. 3 a 44 ods. 3 možno menit' a dopĺňat' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely ich prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Takéto aktualizácie nepredstavujú v žiadnom členskom štáte zmeny a doplnenia existujúcich legislatívnych zásad, pokial' ide o štruktúru povolaní v súvislosti s odbornou prípravou a podmienkami prístupu fyzických osôb.

7.   Každý členský štát informuje Komisiu o legislatívnych, regulačných alebo správnych opatreniach, ktoré prijal v súvislosti s vydávaním dokladov o formálnej kvalifikácii v oblasti upravenej v tejto kapitole. Okrem toho, v prípade dokladov o formálnej kvalifikácii v oblasti uvedenej v oddiele 8 je toto oznámenie adresované aj ostatným členským štátom.

Komisia uverejňuje všetky príslušné správy v Úradnom vestníku Európskej únie, s uvedením titulov, ktoré prijali členské štáty ako doklad o formálnej kvalifikácii, v prípade potreby s uvedením organizácie, ktorá vydáva doklady o formálnej kvalifikácii, osvedčenia, ktoré k nim patria, a zodpovedajúci profesijný titul uvedený v prílohe V body 5.1.1, 5.1.2, 5.1.4, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.5.2, 5.6.2 a 5.7.1 v tomto poradí.

Článok 22

Spoločné ustanovenia o odbornej príprave

So zretel'om na odbornú prípravu uvedenú v článkoch 24, 25, 28, 31, 34, 35, 38, 40, 44 a 46:

a)	Členské štáty môžu povolit' odbornú prípravu na čiastočný úväzok za podmienok, ktoré stanovia príslušné orgány; tieto orgány zabezpečia, aby celková dĺžka, úroveň a kvalita tejto odbornej prípravy nebola nižšia než v prípade súvislej dennej odbornej prípravy;

b)	celoživotné vzdelávanie a odborná príprava zabezpečuje, v súlade s postupmi osobitnými pre každý členský štát, že osoby, ktoré ukončili štúdium, sú schopné držat' krok s odborným vývojom v rozsahu potrebnom na udržanie bezpečnej a účinnej praxe.

Článok 23

Nadobudnuté práva

1.   Bez toho, aby boli dotknuté nadobudnuté práva osobitné pre každé povolanie, v prípade, keď doklad o formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky a farmaceuta, ktorého držitel'om je štátny príslušník členského štátu, nespĺňa všetky požiadavky na odbornú prípravu, uvedené v článkoch 24, 25, 31, 34, 35, 38, 40 a 44, každý členský štát uznáva ako dostatočný dôkaz doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte, ak tento doklad potvrdzuje úspešné ukončenie odbornej prípravy, ktorá začala pred dátumami uvedenými v prílohe V, body 5.1.1, 5.1.2, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.5.2 a 5.6.2 a je doplnený osvedčením, ktoré uvádza, že jeho držitel' sa skutočne a právoplatne venoval príslušným činnostiam najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia.

2.   Tie isté ustanovenia sa použijú na doklad o formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky a farmaceuta, vydaný na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky, ktorý nespĺňa všetky minimálne požiadavky na odbornú prípravu, uvedené v článkoch 24, 25, 31, 34, 35, 38, 40 a 44, ak tento doklad potvrdzuje úspešné ukončenie odbornej prípravy, ktorá začala pred:

a)	3. októbrom 1990 pre lekárov so základnou odbornou prípravou, sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivost', zubných lekárov so základnou odbornou prípravou, špecializovaných zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodné asistentky a farmaceutov, a

b)	3. aprílom 1992 pre špecializovaných lekárov.

Doklad o formálnej kvalifikácii uvedený v prvom pododseku poskytuje svojmu držitel'ovi právo na výkon odborných činností na území Nemecka za tých istých podmienok ako doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý vydávajú príslušné nemecké orgány uvedené v prílohe V body 5.1.1, 5.1.2, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.5.2 a 5.6.2.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 37 ods. 1, každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky a farmaceuta a architekta, ktorého držitel'om sú štátni príslušníci členských štátov a bol vydaný v bývalom Československu, alebo ktorého odborná príprava začala, pre Českú republiku a Slovensko, pred 1. januárom 1993, ak orgány niektorého z týchto členských štátov potvrdia, že takýto doklad o formálnej kvalifikácii je na ich území rovnako platný ako doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý tieto orgány vydávajú, a pokial' ide o architektov, doklad o formálnej kvalifikácii uvedený pre tieto členské štáty v prílohe VI bod 6, a pokial' ide o prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky a farmaceuta, s ohl'adom na činnosti uvedené v článku 45 ods. 2, a architektov, pokial' ide o činnosti uvedené v článku 48, a umožnia výkon týchto činností.

Takéto potvrdenie musí byt' doplnené osvedčením, ktoré vydali tie isté orgány, v ktorom sa uvádza, že príslušná osoba sa na ich území skutočne a zákonne venovala príslušným činnostiam najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním takéhoto osvedčenia.

4.   Každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky, farmaceuta a architekta, ktorého držitel'mi sú štátni príslušníci členských štátov a bol vydaný v bývalom Sovietskom zväze, alebo ktorého odborná príprava začala:

a)	pre Estónsko: pred 20. augustom 1991;

b)	pre Lotyšsko: pred 21. augustom 1991;

c)	pre Litvu: pred 11. marcom 1990,

ak orgány ktoréhokol'vek z týchto členských štátov osvedčia, že takýto doklad o formálnej kvalifikácii je na ich území rovnako platný ako doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý tieto orgány vydávajú, a pokial' ide o architektov, doklad o formálnej kvalifikácii uvedený pre tieto členské štáty v prílohe VI bod 6, pokial' ide o prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky, farmaceuta s ohl'adom na činnosti uvedené v článku 45 ods. 2, a architektov, s ohl'adom na činnosti uvedené v článku 48, a umožnia výkon týchto činností.

Takéto potvrdenie musí byt' doplnené osvedčením, ktoré vydali tie isté orgány, v ktorom sa uvádza, že príslušná osoba sa na ich území skutočne a zákonne venovala príslušným činnostiam najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia.

Pokial' ide o doklad o formálnej kvalifikácii veterinárneho lekára, ktorý vydal bývalý Sovietsky zväz alebo s ohl'adom na ktorý začala odborná príprava pre Estónsko pred 20. augustom 1991, osvedčenie uvedené v predchádzajúcom pododseku musí byt' doplnené osvedčením, ktoré vydali estónske orgány, v ktorom sa uvádza, že príslušná osoba sa na ich území skutočne a zákonne venovala príslušným činnostiam najmenej pät' po sebe nasledujúcich rokov počas siedmich rokov pred vydaním tohto osvedčenia.

5.   Každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky, farmaceuta a architekta, ktorého držitel'om je štátny príslušník členského štátu a bol vydaný v bývalej Juhoslávii, alebo ktorého odborná príprava začala pre Slovinsko pred 25. júnom 1991, ak orgány oboch týchto členských štátov osvedčia, že takýto doklad o formálnej kvalifikácii je na ich území rovnako platný ako doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý tieto orgány vydávajú, a pokial' ide o architektov, doklad o formálnej kvalifikácii uvedený pre tieto členské štáty v prílohe VI bod 6, a pokial' ide o prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky a farmaceuta, s ohl'adom na činnosti uvedené v článku 45 ods. 2, a ako architekt, s ohl'adom na činnosti uvedené v článku 48, a umožnia výkon týchto činností.

Takéto potvrdenie musí byt' doplnené osvedčením vydaným tými istými orgánmi, v ktorom sa uvádza, že príslušná osoba na ich území skutočne a zákonne vykonávala príslušné činnosti najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia.

6.   Každý členský štát uznáva za dostatočný dôkaz pre štátnych príslušníkov členského štátu, ktorých doklad o formálnej kvalifikácii lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost', zubného lekára, veterinárneho lekára, pôrodnej asistentky a farmaceuta nezodpovedá titulom uvedeným pre tento členský štát v prílohe V body 5.1.1, 5.1.2, 5.1.3, 5.1.4, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.5.2 a 5.6.2, doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý vydal tento členský štát, spolu s potvrdením, ktoré vydali príslušné orgány alebo organizácie.

V potvrdení uvedenom v prvom pododseku je uvedené, že tento doklad o formálnej kvalifikácii potvrdzuje úplné ukončenie odbornej prípravy podl'a článkov 24, 25, 28, 31, 34, 35, 38, 40 a 44 v tomto poradí a členský štát, ktorý ho vydal, s ním zaobchádza rovnako ako s kvalifikáciami, ktorých tituly sú uvedené v prílohe V body 5.1.1., 5.1.2, 5.1.3, 5.1.4, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.5.2 a 5.6.2.

Oddiel 2

Lekári

Článok 24

Základná lekárska odborná príprava

1.   Prijatie na základnú lekársku odbornú prípravu je podmienené držaním diplomu alebo osvedčenia, ktoré poskytujú prístup na príslušné štúdium na univerzite.

2.   Základná lekárska odborná príprava pozostáva najmenej zo šest'ročného štúdia alebo 5 500 hodín teoretickej a praktickej odbornej prípravy, ktorú poskytuje univerzita alebo nad ktorou má univerzita dozor.

Pre osoby, ktoré začali štúdium pred 1. januárom 1972, môže kurz odbornej prípravy uvedený v prvom pododseku obsahovat' šest' mesiacov dennej praktickej odbornej prípravy na úrovni univerzity pod dozorom príslušných orgánov.

3.   Základná lekárska odborná príprava poskytuje záruku, že príslušná osoba získala tieto znalosti a zručnosti:

a)	primerané znalosti vied, o ktoré sa medicína opiera a dobré porozumenie vedeckých metód, vrátane zásad merania biologických funkcií, vyhodnocovania vedecky zistených skutočností a analyzovania údajov;

b)	dostatočné porozumenie štruktúry, funkcií a správania zdravých a chorých osôb, ako aj vzt'ahov medzi zdravotným stavom a fyzickým a sociálnym prostredím človeka;

c)	primerané znalosti klinických disciplín a praktík, poskytujúce súvislý obraz mentálnych a fyzických chorôb, medicíny z hl'adiska profylaxie, diagnostiky a terapie a l'udskej reprodukcie;

d)	vhodné klinické skúsenosti v nemocniciach pod príslušným dozorom.

Článok 25

Lekárska odborná príprava špecialistov

1.   Prijatie k lekárskej odbornej príprave špecialistov je podmienené ukončením a nostrifikáciou šest'ročného štúdia ako časti programu odbornej prípravy uvedeného v článku 24, počas ktorého účastník odbornej prípravy získal príslušné znalosti základnej medicíny.

2.   Lekárska odborná príprava špecialistov obsahuje teoretickú a praktickú odbornú prípravu na univerzite alebo vo fakultnej nemocnici, alebo tam, kde je to vhodné, v zariadení lekárskej starostlivosti, ktoré na tento účel schválili príslušné orgány alebo organizácie.

Členské štáty zabezpečia, aby kurzy lekárskej odbornej prípravy špecialistov podl'a prílohy V bod 5.1.3 netrvali kratšie, než je uvedené v tomto bode. Odborná príprava sa poskytuje pod dozorom príslušných orgánov alebo organizácií. Zahŕňa osobnú účast' účastníkov odbornej prípravy, špecializovaných lekárov, na činnosti a zodpovednosti, súvisiacich s príslušnými službami.

3.   Odborná príprava sa poskytuje ako denná v osobitných zariadeniach, ktoré uznali príslušné orgány. Jeho súčast'ou je účast' na plnom spektre lekárskych činností oddelenia, v ktorom sa odborná príprava poskytuje, vrátane pohotovostnej služby, takým spôsobom, aby účastník odbornej prípravy, špecialista, venoval všetku svoju odbornú činnost' praktickej a teoretickej odbornej príprave počas celého pracovného týždňa a počas roka, podl'a postupov stanovených príslušnými orgánmi. Tieto miesta sú na tomto základe primerane odmeňované.

4.   Členské štáty podmienia vydávanie dokladov o lekárskej odbornej príprave špecialistov držaním dokladu o základnej lekárskej odbornej príprave, uvedeného v prílohe V bod 5.1.1.

5.   Minimálne trvanie odbornej prípravy uvedenej v prílohe V bod 5.1.3 možno zmenit' a doplnit' v súlade s postupom podl'a článku 58 ods. 2 na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Článok 26

Typy lekárskej odbornej prípravy špecialistov

Dokladom o formálnej kvalifikácii špecializovaného lekára podl'a článku 21 je doklad vydaný príslušnými orgánmi alebo inštitúciami uvedenými v prílohe V bod 5.1.2, ako to zodpovedá pre príslušnú odbornú prípravu špecialistov titulom, ktoré sa používajú v rôznych členských štátoch, ktoré sú uvedené v prílohe V bod 5.1.3.

O zaradenie nových lekárskych špecializácií spoločných aspoň dvom pätinám členských štátov do prílohy V bod 5.1.3 možno rozhodnút' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely aktualizácie tejto smernice v súlade so zmenami vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 27

Osobitné nadobudnuté práva špecializovaných lekárov

1.   Hostitel'ský členský štát môže vyžadovat' od špecializovaných lekárov, ktorých lekárska odborná príprava špecialistov na čiastočný úväzok bola upravená legislatívnymi, regulačnými alebo správnymi opatreniami platnými k 20. júnu 1975, ktorí začali svoju odbornú prípravu špecialistov najneskôr 31. decembra 1983, aby bol ich doklad o formálnej kvalifikácii doplnený osvedčením o tom, že jeho držitel' skutočne a zákonne vykonával príslušné činnosti aspoň tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia.

2.   Každý členský štát uznáva kvalifikáciu špecializovaných lekárov, ktorá bol priznaná v Španielsku lekárom, ktorí skončili svoju odbornú prípravu špecialistov pred 1. januárom 1995, a to aj vtedy, keď táto odborná príprava nespĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článku 25, nakol'ko je táto kvalifikácia doplnená osvedčením vydaným príslušnými španielskymi orgánmi, potvrdzujúcim, že príslušná osoba zložila skúšku osobitnej odbornej spôsobilosti, ktorá sa konala v súvislosti s výnimočnými opatreniami, stanovenými v král'ovskej vyhláške 1497/99 na účely zabezpečenia toho, aby príslušná osoba mala úroveň znalostí a zručností porovnatel'nú s úrovňou lekárov, ktorí majú kvalifikáciu ako špecializovaný lekár, definovaný pre Španielsko v prílohe V body 5.1.2 a 5.1.3.

3.   Každý členský štát, ktorý zrušil svoje legislatívne, regulačné alebo správne opatrenia, týkajúce sa udelenia dokladu o formálnej kvalifikácii ako špecializovaný lekár uvedené v prílohe V bod 5.1.2 a bod 5.1.3, a ktorý prijal opatrenia súvisiace s nadobudnutými právami na prospech svojich štátnych príslušníkov, poskytne štátnym príslušníkom ostatných členských štátov právo využívat' tieto opatrenia, nakol'ko tento doklad o formálnej kvalifikácii bol vydaný pred dňom, kedy hostitel'ský členský štát prestal vydávat' doklad o formálnej kvalifikácii pre príslušnú špecializáciu.

Dátumy, kedy boli tieto ustanovenia zrušené, sú uvedené v prílohe V bod 5.1.3.

Článok 28

Osobitná odborná príprava vo všeobecnej lekárskej praxi

1.   Prístup k osobitnej odbornej príprave vo všeobecnej lekárskej praxi je podmienený ukončením a nostrifikáciou šiestich ročníkov štúdia v rámci programu odbornej prípravy uvedeného v článku 24.

2.   Osobitná odborná príprava vo všeobecnej lekárskej praxi, ktorá vedie k udeleniu dokladu o formálnej kvalifikácii vydaného pred 1. januárom 2006, je denná a trvá najmenej dva roky. V prípade, ak je doklad o formálnej kvalifikácii vydaný po tomto dni, táto odborná príprava je denná a trvá najmenej tri roky.

Ak program odbornej prípravy uvedený v článku 24 obsahuje praktickú odbornú prípravu, poskytovanú schválenou nemocnicou disponujúcou príslušným vybavením a službami pre všeobecnú medicínu, alebo poskytované ako súčast' schválenej všeobecnej lekárskej praxe alebo schváleného strediska, v ktorom lekári poskytujú primárnu lekársku starostlivost', túto praktickú odbornú prípravu možno maximálne v rozsahu jedného roka započítat' do trvania uvedeného v prvom pododseku pre osvedčenia o odbornej príprave vydané od 1. januára 2006 vrátane.

Možnost' uvedenú v druhom pododseku majú iba členské štáty, v ktorých osobitná odborná príprava vo všeobecnej lekárskej praxi trvala k 1. januáru 2001 dva roky.

3.   Osobitná odborná príprava vo všeobecnej lekárskej praxi sa vykonáva ako denná, pod dozorom príslušných orgánov alebo organizácií. Táto odborná príprava je viac praktická než teoretická.

Praktická odborná príprava sa poskytuje na jednej strane najmenej šest' mesiacov v schválenej nemocnici disponujúcej vhodným vybavením a službami, a na druhej strane najmenej šest' mesiacov ako súčast' všeobecnej lekárskej praxe alebo vo schválenom stredisku, v ktorom lekári poskytujú primárnu zdravotnú starostlivost'.

Praktická odborná príprava sa uskutočňuje v spojení s inými zdravotníckymi zariadeniami alebo štruktúrami zaoberajúcimi sa všeobecnou medicínou. Bez toho, aby boli dotknuté minimálne lehoty stanovené v druhom pododseku, možno však túto praktickú odbornú prípravu poskytovat' v období nepresahujúcom šest' mesiacov v iných schválených zariadeniach alebo zdravotníckych štruktúrach zaoberajúcich sa všeobecnou medicínou.

Táto odborná príprava vyžaduje osobnú účast' účastníka odbornej prípravy na odborných činnostiach a zodpovednosti osôb, s ktorými pracuje.

4.   Členské štáty podmieňujú vydanie dokladu o formálnej kvalifikácii v oblasti všeobecnej lekárskej praxe držaním dokladu o formálnej kvalifikácii v základnej lekárskej odbornej príprave, uvedeným v prílohe V bod 5.1.1.

5.   Členské štáty môžu vydat' doklad o formálnej kvalifikácii uvedený v prílohe V bod 5.1.4 lekárovi, ktorý neukončil odbornú prípravu uvedenú v tomto článku, ale ktorý ukončil inú doplnkovú odbornú prípravu, čo doloží dokladom o formálnej kvalifikácii, vydaným príslušnými orgánmi v členskom štáte. Tieto orgány však nesmú vydat' doklad o formálnej kvalifikácii, ak tento doklad nepotvrdzuje znalosti na úrovni kvalitatívne rovnocenné znalostiam získaným odbornou prípravou uvedenou v tomto článku.

Členské štáty okrem iného určia, do akého rozsahu môže doplnková odborná príprava a odborné skúsenosti, ktoré už žiadatel' získal, nahradit' odbornú prípravu, uvedenú v tomto článku.

Členské štáty môžu vydat' doklad o formálnej kvalifikácii uvedený v prílohe V bod 5.1.4 len vtedy, keď žiadatel' získal najmenej šest' mesiacov skúseností v oblasti všeobecnej medicíny vo všeobecnej lekárskej praxi alebo v stredisku, v ktorom lekári poskytujú primárnu zdravotnú starostlivost' typov uvedených v odseku 3 tohto článku.

Článok 29

Výkon odborných činností praktického lekára

Každý členský štát na základe ustanovení súvisiacich s nadobudnutými právami podmieni výkon činností praktického lekára v rámci svojho vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia držaním dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeným v prílohe V bod 5.1.4.

Členské štáty môžu vyňat' z tejto podmienky osoby, ktoré práve prechádzajú osobitnou odbornou prípravou v oblasti všeobecnej medicíny.

Článok 30

Osobitné nadobudnuté práva praktických lekárov

1.   Každý členský štát určuje nadobudnuté práva. Ako nadobudnuté právo však poskytuje právo na výkon činností praktického lekára v rámci svojho vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia bez dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného v prílohe V bod 5.1.4. všetkým lekárom, ktorí mali toto právo k referenčnému dňu stanovenému v tomto bode na základe ustanovení uplatnitel'ných na lekárske povolanie, ktorým sa poskytuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou, ktorí majú k tomuto dňu na území tohto štátu právo usadit' sa, na ktoré sa uplatňovali ustanovenia článku 21 alebo článku 23.

Príslušné orgány každého členského štátu na požiadanie vydajú osvedčenie potvrdzujúce držitel'ovo právo na výkon činností praktického lekára v rámci vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia tohto štátu lekárom, ktorí majú nadobudnuté práva podl'a prvého pododseku, a to bez dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného v prílohe V bod 5.1.4.

2.   Každý členský štát uznáva osvedčenia uvedené v druhom pododseku odseku 1, ktoré vydal štátnemu príslušníkovi členského štátu iný členský štát, a priznáva takýmto osvedčeniam na svojom území rovnaký účinok ako dokladom o formálnej kvalifikácii, ktoré vydáva sám a ktoré umožňujú výkon činností praktického lekára v rámci vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia tohto štátu.

Oddiel 3

Sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivost'

Článok 31

Odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost'

1.   Pripustenie sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost' k odbornej príprave je podmienené ukončením desat'ročného všeobecného vzdelania potvrdeným diplomom, osvedčením alebo iným dokladom, ktorý vydali príslušné orgány v členskom štáte alebo osvedčením potvrdzujúcim úspešné zloženie prijímacej skúšky do školy ošetrovateliek na rovnocennej úrovni.

2.   Odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost' sa poskytuje ako denná a jej súčast'ou je najmenej program uvedený v prílohe V bod 5.2.1.

Obsah uvedený v prílohe V bod 5.2.1. možno zmenit' a doplnit' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Súčast'ou týchto aktualizácií v žiadnom členskom štáte nesmú byt' zmeny ani doplnenia existujúcich legislatívnych zásad, pokial' ide o štruktúru povolaní v súvislosti s odbornou prípravou a podmienkami prístupu fyzických osôb.

3.   Odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost' predstavuje najmenej tri roky štúdia alebo 4 600 hodín teoretickej a klinickej odbornej prípravy, z čoho teoretická odborná príprava predstavuje najmenej jednu tretinu a klinická odborná príprava najmenej jednu polovicu odbornej prípravy. Členské štáty môžu udelit' čiastočné výnimky osobám, ktoré získali čast' odbornej prípravy v kurzoch, ktoré sú najmenej na rovnocennej úrovni.

Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie poskytujúce odbornú prípravu sestier boli zodpovedné za koordinovanie teoretickej a klinickej odbornej prípravy po celý čas trvania študijného programu.

4.   Teoretická odborná príprava je súčast'ou odbornej prípravy sestier, z ktorej sestry, účastníčky odbornej prípravy, získajú odborné znalosti, porozumenie a zručnosti potrebné na organizovanie, poskytovanie a vyhodnocovanie celkovej zdravotnej starostlivosti. Odbornú prípravu poskytujú učitelia ošetrovatel'skej starostlivosti a iné oprávnené osoby v školách pre ošetrovatel'ky a v iných školiacich pracoviskách, ktoré vybrala školiaca inštitúcia.

5.   Klinická odborná príprava je tá čast' odbornej prípravy sestier, v ktorej sa sestry, účastníčky odbornej prípravy, naučia ako súčast' skupiny a v priamom kontakte so zdravým alebo chorým jedincom alebo so zdravou alebo chorou komunitou organizovat', poskytovat' a vyhodnocovat' požadovanú úplnú ošetrovatel'skú starostlivost' na základe získaných znalostí a zručností. Sestra, účastníčka odbornej prípravy, sa musí naučit' nielen pracovat' v skupine, ale musí vediet' aj skupinu viest' a organizovat' celkovú ošetrovatel'skú starostlivost', vrátane zdravotníckej osvety pre jednotlivcov a malé skupiny, v rámci zdravotníckeho ústavu alebo v komunite.

Táto odborná príprava sa vykonáva v nemocniciach a v iných zdravotníckych zariadeniach a v komunitách pod dohl'adom učitel'ov — sestier, v spolupráci s inými kvalifikovanými sestrami a s pomocou týchto sestier. Vyučovacieho procesu sa môže zúčastnit' aj iný kvalifikovaný personál.

Sestry, účastníčky odbornej prípravy, sa zúčastňujú na činnostiach príslušného oddelenia, nakol'ko sú tieto činnosti primerané pre ich odbornú prípravu a umožňujú im naučit' sa preberat' zodpovednost', ktorú so sebou prináša ošetrovatel'ská starostlivost'.

6.   Odborná príprava pre sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivost' poskytuje záruku, že príslušná osoba získala tieto znalosti a zručnosti:

a)	primeraná znalost' vied, na ktorých je všeobecná ošetrovatel'ská starostlivost' založená, vrátane dostatočného porozumenia štruktúry, fyziologických funkcií a správania zdravých a chorých osôb a vzt'ahov medzi zdravotným stavom a fyzickým a sociálnym prostredím pre človeka;

b)	dostatočná znalost' povahy a etiky povolania a všeobecných zásad zdravia a ošetrovatel'skej starostlivosti;

c)

primerané klinické skúsenosti; je potrebné, aby sa takéto skúsenosti, ktoré by sa mali vybrat' pre ich školiacu hodnotu, získavali pod dohl'adom kvalifikovaného personálu sestier a na miestach personálne a technicky vybavených primerane na to, aby mohli poskytovat' pacientovi ošetrovatel'skú starostlivost';

d)	schopnost' zúčastňovat' sa na praktickej odbornej príprave zdravotníckeho personálu a skúsenosti s prácou s týmto personálom;

e)	skúsenosti s prácou s členmi iných povolaní v zdravotníctve.

Článok 32

Výkon odborných činností sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost'

Na účely tejto smernice sú odborné činnosti sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost' tie činnosti, ktoré sa vykonávajú odborne a ktoré sú uvedené v prílohe V bod 5.2.2.

Článok 33

Nadobudnuté osobitné práva sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost'

1.   Ak sa na sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivost' uplatňujú všeobecné pravidlá o nadobudnutých právach, činnosti uvedené v článku 23 musia zahrňovat' plnú zodpovednost' za plánovanie, organizáciu a správu ošetrovatel'skej starostlivosti poskytovanej pacientovi.

2.   Pokial' ide o pol'skú kvalifikáciu sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost', uplatňujú sa len nasledujúce ustanovenia o nadobudnutých právach. V prípade štátnych príslušníkov členských štátov, ktorých doklad o formálnej kvalifikácii ako sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivost' bol vydaný, alebo ktorých odborná príprava začala v Pol'sku pred 1. májom 2004, a ktorí nespĺňajú minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článku 31, členské štáty uznávajú nasledujúci doklad o formálnej kvalifikácii ako sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivost' za dostatočný dôkaz, ak je doplnený osvedčením uvádzajúcim, že štátni príslušníci týchto členských štátov sa účinne a zákonne venovali činnostiam sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivost' v Pol'sku počas nižšie uvedeného obdobia:

a)	doklad o formálnej kvalifikácii ako sestra na úrovni akademického titulu (dyplom licencjata pielęgniarstwa) — najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred dňom vydania osvedčenia;

b)	doklad o formálnej kvalifikácii ako sestra, potvrdzujúci ukončenie nadstavbového stredoškolského vzdelania, získaného na strednej zdravotníckej škole (dyplom pielęgniarki albo pielęgniarki dyplomowanej) — najmenej pät' po sebe nasledujúcich rokov počas siedmich rokov pred dňom vydania osvedčenia.

Uvedené činnosti musia zahrňovat' plnú zodpovednost' za plánovanie, organizáciu a správu ošetrovatel'skej starostlivosti poskytovanej pacientovi.

3.   Členské štáty uznávajú doklad o formálnej kvalifikácii sestry vydaný v Pol'sku sestrám, ktoré ukončili odbornú prípravu pred 1. májom 2004, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článku 31, potvrdený bakalárskym diplomom získaným na základe osobitného rozširujúceho programu uvedeného v článku 11 zákona o zmenách a doplnkoch zákona o povolaní sestry a pôrodnej asistentky a niektorých iných právnych aktov zo dňa 20. apríla 2004 (Úradný vestník Pol'skej republiky z 30. apríla 2004, č. 92, položka 885) a nariadenia ministra zdravotníctva z 11. mája 2004 o podrobných podmienkach poskytovania štúdia sestrám a pôrodným asistentkám, ktoré majú maturitné vysvedčenie zo strednej školy a ukončili lekárske lýceum a strednú zdravotnícku školu v odbore sestra a pôrodná asistentka (Úradný vestník Pol'skej republiky z 13. mája 2004, č. 110, položka 1170), na účely overenia, že príslušná osoba má znalosti a kvalifikáciu na úrovni porovnatel'nej so sestrami s kvalifikáciou, ktorá je v prípade Pol'ska definovaná v prílohe V bod 5.2.2.

Oddiel 4

Zubní lekári

Článok 34

Základná odborná príprava zubného lekára

1.   Pripustenie k základnej odbornej príprave zubného lekára predpokladá držanie diplomu alebo osvedčenia, ktoré umožňuje pre príslušné štúdium prístup na univerzitu alebo na vyššiu inštitúciu, ktorej úroveň sa v členskom štáte uznáva za rovnocennú.

2.   Základná odborná príprava zubného lekára zahŕňa celkom najmenej pät' rokov denného teoretického a praktického štúdia, ktorého súčast'ou je najmenej program uvedený v prílohe V bod 5.3.1, poskytovaný na univerzite, na vyššej inštitúcii, ktorej úroveň sa uznáva za rovnocennú alebo pod dozorom univerzity.

Obsah uvedený v prílohe V bod 5.3.1. možno zmenit' a doplnit' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Súčast'ou týchto aktualizácií v žiadnom členskom štáte nesmú byt' zmeny ani doplnenia existujúcich legislatívnych zásad, pokial' ide o systém povolaní v súvislosti s odbornou prípravou a podmienkami prístupu fyzických osôb.

3.   Základná odborná príprava zubného lekára poskytuje záruku, že príslušná osoba získala tieto znalosti a zručnosti:

a)	primerané znalosti vied, na ktorých je zubné lekárstvo založené, a dobré porozumenie vedeckých metód, vrátane zásad merania biologických funkcií, vyhodnocovania vedecky zistených skutočností a analyzovania údajov;

b)	primerané znalosti konštitúcie, fyziológie a správania zdravých a chorých osôb, ako aj vplyv prírodného a sociálneho prostredia na zdravotný stav človeka, pokial' tieto faktory ovplyvňujú zubné lekárstvo;

c)	primerané znalosti štruktúry a funkcie zubov, úst, čel'ustí a súvisiacich tkanív, zdravých aj chorých, ich vzt'ah ku všeobecnému zdravotnému stavu a k fyzickému a sociálnemu blahobytu pacienta;

d)	primerané znalosti klinických disciplín a metód, poskytujúcich zubárovi súvislý obraz anomálií, poranení a chorôb zubov, úst, čel'ustí a súvisiacich tkanív a preventívneho, diagnostického a terapeutického zubného lekárstva;

e)	vhodné klinické skúsenosti pod príslušným dozorom.

Táto odborná príprava poskytne účastníkovi zručnosti potrebné na výkon činností, zahrňujúcich prevenciu, diagnostiku a liečenie anomálií a chorôb zubov, úst, čel'uste, sánky a súvisiacich tkanív.

Článok 35

Odborná príprava špecializovaného zubného lekára

1.   Prístup k odbornej príprave špecializovaného zubného lekára vyžaduje ukončenie a nostrifikáciu piatich rokov teoretickej a praktickej odbornej prípravy v rámci odbornej prípravy uvedenej v článku 34, alebo držanie dokladov uvedených v článkoch 23 a 37.

2.   Odborná príprava špecializovaného zubného lekára obsahuje teoretickú a praktickú odbornú prípravu v univerzitnom stredisku, v stredisku výuky a výskumu liečby, alebo, kde je to vhodné, v zdravotníckom zariadení schválenom na tento účel príslušnými orgánmi alebo organizáciami.

Denné kurzy špecializovaného zubného lekárstva trvajú najmenej tri roky a sú pod dozorom príslušných orgánov alebo organizácií. Ich súčast'ou je osobná účast' na odbornej príprave zubných lekárov zameranej na ich špecializáciu v príslušnej činnosti a na zodpovednosti príslušného zariadenia.

Minimálne trvanie odbornej prípravy uvedené v druhom pododseku možno zmenit' a doplnit' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

3.   Členské štáty podmienia vydávanie dokladov o odbornej príprave špecializovaného zubného lekára držaním dokladu o základnej odbornej príprave zubného lekára uvedeného v prílohe V bod 5.3.2.

Článok 36

Výkon odborných činností zubného lekára

1.   Na účely tejto smernice odborné činnosti zubného lekára sú činnosti definované v odseku 3 a vykonávané na základe odbornej kvalifikácie uvedenej v prílohe V bod 5.3.2.

2.   Povolanie zubného lekára je založené na odbornej príprave zubného lekára uvedenej v článku 34. Je to osobitné povolanie odlišné od ostatných všeobecných alebo špecializovaných lekárskych povolaní. Výkon činností zubného lekára vyžaduje držanie dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného v prílohe V bod 5.3.2. S držitel'mi tohto dokladu o formálnej kvalifikácii sa zaobchádza rovnako ako s osobami, na ktoré sa uplatňujú články 23 alebo 37.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby zubní lekári mohli vo všeobecnosti získat' prístup k činnostiam prevencie, diagnostikovania a liečby anomálií a chorôb ovplyvňujúcich zuby, ústa, čel'ust', sánku a súvisiace tkanivá, a aby mohli tieto činnosti vykonávat' s náležitým zohl'adnením regulačných ustanovení a pravidiel profesionálnej etiky, v referenčných dňoch uvedených v prílohe V bod 5.3.2.

Článok 37

Osobitné nadobudnuté práva zubných lekárov

1.   Každý členský štát uznáva na účely výkonu odborných činností zubných lekárov na základe kvalifikácie uvedenej v prílohe V bod 5.3.2. doklad o formálnej kvalifikácii lekára, vydaný v Taliansku, Španielsku, Rakúsku, v Českej republike a na Slovensku, osôb, ktoré začali lekársku odbornú prípravu v alebo pred referenčným dátumom uvedeným pre príslušný členský štát v prílohe, doplnený osvedčením, ktoré vydali príslušné orgány tohto členského štátu.

V osvedčení musí byt' uvedené, že boli splnené tieto dve podmienky:

a)	príslušné osoby účinne, zákonne a zásadne vykonávali v tomto členskom štáte činnosti uvedené v článku 36 najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia;

b)	že táto osoba má právo vykonávat' tieto činnosti za tých istých podmienok ako držitelia dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného pre tento členský štát v prílohe V bod 5.3.2.

Na osoby, ktoré úspešne ukončili aspoň tri roky štúdia, ktoré príslušné orgány členského štátu potvrdili ako rovnocenné odbornej príprave uvedenej v článku 34, sa nevzt'ahuje podmienka troch rokov praktických skúseností uvedená v písm. a) druhého pododseku.

Pokial' ide o Českú republiku a Slovensko, dokladu o formálnej kvalifikácii získaný v bývalom Československu sa prizná tá istá úroveň uznania ako českému a slovenskému dokladu o formálnej kvalifikácii, a to za tých istých podmienok, ako je to stanovené v predchádzajúcich pododsekoch.

2.   Každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii ako lekár, vydaný v Taliansku osobám, ktoré začali svoju univerzitnú lekársku odbornú prípravu po 28. januári 1980, a nie neskôr než 31. decembra 1984, doplnený osvedčením, ktoré vydali príslušné talianske orgány.

V osvedčení musí byt' uvedené, že boli splnené tieto tri podmienky:

a)	príslušná osoba zložila príslušnú skúšku odbornej spôsobilosti, ktorú organizovali príslušné talianske orgány na účely potvrdenia, že táto osoba má znalosti a zručnosti porovnatel'né s držitel'mi dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného pre Taliansko v prílohe V bod 5.3.2;

b)	príslušná osoba účinne, zákonne a zásadne vykonáva v Taliansku činnosti uvedené v článku 36 najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia;

c)	príslušná osoba má právo vykonávat' alebo účinne, zákonne a zásadne vykonáva činnosti uvedené v článku 36, za tých istých podmienok ako držitelia dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného pre Taliansko v prílohe V bod 5.3.2.

Na osoby, ktoré úspešne ukončili aspoň tri roky štúdia, o ktorom príslušné orgány príslušného členského štátu potvrdili, že je rovnocenné odbornej príprave uvedenej v článku 34, sa nevzt'ahuje podmienka troch rokov praktických skúseností uvedená v písm. a) druhého pododseku .

S osobami, ktoré začali univerzitnú odbornú prípravu po 31. decembri 1984, sa zaobchádza rovnako ako s vyššie uvedenými osobami, za predpokladu, že vyššie uvedené tri roky štúdia začali pred 31. decembrom 1994.

Oddiel 5

Veterinárni lekári

Článok 38

Odborná príprava veterinárnych lekárov

1.   Odborná príprava veterinárnych lekárov pozostáva celkom najmenej z piatich rokov denného teoretického a praktického štúdia na univerzite alebo vo vyššej inštitúcii, poskytujúcej odbornú prípravu, ktorej úroveň sa uznáva za rovnocennú, alebo pod dozorom univerzity. Táto odborná príprava pokrýva najmenej študijný program uvedený v prílohe V bod 5.4.1.

Obsah uvedený v prílohe V bod 5.4.1. možno zmenit' a doplnit' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Súčast'ou týchto aktualizácií v žiadnom členskom štáte nesmú byt' zmeny ani doplnenia existujúcich legislatívnych zásad, pokial' ide o štruktúru povolaní v súvislosti s odbornou prípravou a podmienkami prístupu fyzických osôb.

2.   Prístup k odbornej príprave veterinárnych lekárov je podmienený držaním diplomu alebo osvedčenia oprávňujúceho držitel'a v súvislosti s príslušným štúdiom na prijatie na univerzitné zariadenia alebo do inštitúcií vyššieho vzdelávania, ktorého úroveň uznáva členský štát na účely príslušného štúdia za rovnocennú.

3.   Odborná príprava veterinárneho lekára poskytuje záruku, že príslušná osoba získala tieto znalosti a zručnosti:

a)	primerané znalosti vied, o ktoré sa opiera činnost' veterinárneho lekára;

b)	primerané znalosti štruktúry a funkcií zdravých zvierat, zaobchádzania s nimi, reprodukcie a hygieny vo všeobecnosti, ako aj ich kŕmenia, vrátane technológie použitej pri výrobe a skladovaní krmív, zodpovedajúcich ich potrebám;

c)	primerané znalosti správania zvierat a ochrany zvierat;

d)	primerané znalosti príčin, povahy, priebehu, účinku, diagnostiky a liečenia chorôb zvierat, či už uvažované individuálne alebo skupinovo, vrátane osobitných znalostí chorôb prenosných na človeka;

e)	primerané znalosti preventívnej medicíny;

f)	primerané znalosti hygieny a technológie použitej pri produkcii, výrobe a dávania do obehu krmív zvierat a potravín živočíšneho pôvodu, určených pre l'udskú spotrebu;

g)	primerané znalosti zákonov, predpisov a administratívnych opatrení, týkajúcich sa vyššie uvedených oblastí;

h)	primerané klinické a iné praktické skúsenosti pod príslušným dozorom.

Článok 39

Osobitné nadobudnuté práva veterinárnych lekárov

Bez toho, aby bol dotknutý článok 23 ods. 4, pokial' ide o štátnych príslušníkov členských štátov, ktorých doklad o formálnej kvalifikácii ako veterinárny lekár bol vydaný, alebo ktorých odborná príprava začala v Estónsku pred 1. májom 2004, členské štáty uznávajú tento doklad o formálnej kvalifikácii ako veterinárny lekár, ak je doplnený osvedčením uvádzajúcim, že príslušná osoba sa účinne a zákonne venovala príslušným činnostiam v Estónsku najmenej pät' po sebe nasledujúcich rokov počas siedmich rokov pred vydaním tohto potvrdenia.

Oddiel 6

Pôrodné asistentky

Článok 40

Odborná príprava pôrodných asistentiek

1.   Odborná príprava pôrodných asistentiek pozostáva celkom najmenej z:

a)	osobitnej dennej odbornej prípravy pôrodnej asistentky, pozostávajúcej z najmenej troch rokov teoretického a praktického štúdia (smer I) pokrývajúceho aspoň program uvedený v prílohe V bod 5.5.1, alebo

b)	osobitnej dennej odbornej prípravy pôrodnej asistentky, trvajúcej 18 mesiacov (smer II), pokrývajúcej aspoň program uvedený v prílohe V bod 5.5.1, ktorá nebola predmetom rovnocennej odbornej prípravy sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivost'.

Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie poskytujúce odbornú prípravu pôrodných asistentiek boli zodpovedné za koordinovanie teórie a praxe počas programu štúdia.

Obsah uvedený v prílohe V bod 5.5.1. možno zmenit' a doplnit' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Súčast'ou týchto aktualizácií v žiadnom členskom štáte nesmú byt' zmeny ani doplnenia existujúcich legislatívnych zásad, pokial' ide o štruktúru povolaní v súvislosti s odbornou prípravou a podmienkami prístupu fyzických osôb.

2.   Prístup k odbornej príprave pôrodnej asistentky je podmienený jednou z týchto podmienok:

a)	ukončenie najmenej prvých desiatich rokov všeobecného školského vzdelania pre smer I, alebo

b)	získanie dokladu o formálnej kvalifikácii ako sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivost', uvedeného v prílohe V bod 5.2.2 pre smer II.

3.   Odborná príprava pôrodnej asistentky poskytuje záruku, že príslušná osoba získala tieto znalosti a zručnosti:

a)	primerané znalostí vied, o ktoré sa opiera činnost' pôrodnej asistentky, najmä pôrodníctva a gynekológie;

b)	primerané znalosti etiky povolania a právnych predpisov;

c)	podrobné znalosti biologických funkcií, anatómie a fyziológie v oblasti pôrodníctva a novorodencov, ako aj znalosti vzt'ahov medzi zdravotným stavom a fyzickým a sociálnym prostredím človeka, ako aj správania človeka;

d)	primerané klinické skúsenosti získané vo schválených inštitúciách pod dozorom personálu kvalifikovaného v oblasti pôrodnej asistencie a pôrodníctva;

e)	primerané porozumenie odbornej príprave zdravotníckeho personálu a skúsenosti s prácou s týmto personálom.

Článok 41

Postupy uznávania dokladu o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka

1.   Doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka uvedený v prílohe V bod 5.5.2 podlieha automatickému uznávaniu podl'a článku 21, pokial' je splnené jedno z týchto kritérií:

a)

Najmenej trojročná denná odborná príprava pôrodnej asistentky: i) buď je podmienená držaním diplomu, osvedčenia alebo iného dokladu o kvalifikácii umožňujúceho prístup na univerzitu alebo na inštitúciu vyššieho vzdelávania, alebo inak zaručujúcim rovnocennú úroveň znalostí, alebo ii) s následnými dvomi rokmi odbornej praxe, pre ktorú bolo osvedčenie podl'a odseku 2 vydané.

b)	Najmenej dvojročná denná odborná príprava pôrodnej asistentky alebo odborná príprava trvajúca najmenej 3 600 hodín, podmienená držaním dokladu o formálnej kvalifikácii ako sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivost' uvedeného v prílohe V bod 5.2.2.

c)

Najmenej 18 mesiacov alebo 3 000 hodín odbornej prípravy pôrodnej asistentky, podmienené držaním dokladu o formálnej kvalifikácii ako sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivost' uvedeného v prílohe V bod 5.2.2, s následným jedným rokom odbornej praxe, pre ktorú bolo osvedčenie podl'a odseku 2 vydané.

2.   Osvedčenie uvedené v odseku 1 vydajú príslušné orgány domovského členského štátu. Potvrdzuje sa ním, že jeho držitel' po tom, ako získal doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka, uspokojivo vykonával všetky činnosti pôrodnej asistentky počas zodpovedajúceho obdobia v nemocnici alebo v zariadení zdravotnej starostlivosti, schválenom na tento účel.

Článok 42

Výkon odborných činností pôrodnej asistentky

1.   Ustanovenia tohto oddielu sa uplatňujú na činnosti pôrodných asistentiek, ako ich definoval každý členský štát, bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, a ktoré sa vykonávajú na základe profesijného titulu uvedeného v prílohe V bod 5.5.2.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby pôrodné asistentky mohli získat' prístup a aby mohli vykonávat' aspoň tieto činnosti:

a)	poskytovanie informácií a poradenstva v oblasti správneho plánovania rodiny;

b)	diagnostika tehotenstva a monitorovanie normálneho tehotenstva; výkon vyšetrení potrebných na monitorovanie vývoja normálneho tehotenstva;

c)	predpisovanie alebo odporúčanie vyšetrení potrebných na čo najskoršie diagnostikovanie rizikového tehotenstva;

d)	poskytovanie programov prípravy na rodičovstvo a úplná príprava na narodenie diet'at'a, vrátane poradenstva v oblasti hygieny a výživy;

e)	starostlivost' o matky pri práci a pomoc týmto matkám, vrátane monitorovania podmienok plodu v maternici pomocou vhodných klinických a technických prostriedkov;

f)	vedenie spontánneho pôrodu, vrátane prípadov vyžadujúcich epiziotómiu a v súrnych prípadoch vrátane pôrodov v panvovej polohe;

g)

rozpoznávanie varovných signálov nenormálnych situácií matky alebo diet'at'a, ktoré si vyžadujú zásah lekára, a v prípade potreby pomoc tomuto lekárovi; podniknutie potrebných núdzových opatrení, ak nie je prítomný lekár, najmä ručné odstránenie placenty, s možným následným ručným vyšetrením maternice;

h)	vyšetrenie novorodenca a starostlivost' o neho; vyvinutie potrebnej iniciatívy v prípade potreby a výkon bezprostrednej resuscitácie v prípade potreby;

i)	starostlivost' a sledovanie vývoja matky v popôrodnom období, poskytovanie všetkých potrebných rád matke v oblasti starostlivosti o diet'a, ktoré umožnia zabezpečit' optimálny vývoj novorodenca;

j)	výkon liečby predpísanej lekárom;

k)	spisovanie potrebných písomných správ.

Článok 43

Osobitné nadobudnuté práva pôrodných asistentiek

1.   Každý členský štát v prípade štátneho príslušníka členského štátu, ktorého doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka spĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu, stanovené v článku 40, ale nie je na základe článku 41 uznaný, ak nie je doplnený osvedčením o odbornej praxi uvedeným v článku 41 ods. 2, uznáva za dostatočný dôkaz doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý vydal tento členský štát pred referenčným dňom uvedeným v prílohe V bod 5.5.2, doplnený osvedčením uvádzajúcim, že tento štátny príslušník účinne a zákonne vykonával príslušnú činnost' najmenej počas dvoch po sebe nasledujúcich rokoch počas piatich rokov predchádzajúcich vydaniu tohto osvedčenia.

2.   Podmienky uvedené v odseku 1 sa uplatňujú na štátnych príslušníkov členských štátov, ktorých doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka potvrdzuje ukončenie odbornej prípravy absolvovanej na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky a spĺňa všetky minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článku 40, ale ak doklad o formálnej kvalifikácii nie je na základe článku 41 uznaný, pokial' nie je doplnený osvedčením o odbornej praxi uvedeným v článku 41 ods. 2, kde sa potvrdzuje kurz odbornej prípravy, ktorý začal pred 3. októbrom 1990.

3.   Pokial' ide o pol'ský doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka, uplatňujú sa len nasledujúce ustanovenia o nadobudnutých právach.

V prípade štátneho príslušníka členského štátu, ktorého doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka bol vydaný v Pol'sku pred 1. májom 2004, ktorý nespĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článku 40, členské štáty uznávajú nasledujúci doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka, ak je doplnený osvedčením uvádzajúcim, že štátny príslušník tohto členského štátu sa účinne a zákonne venoval činnostiam pôrodnej asistentky počas nižšie uvedeného obdobia:

a)	doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka na úrovni akademického titulu (dyplom licencjata położnictwa): najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania osvedčenia;

b)	doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka potvdrzujúci ukončenie nadstavbového stredoškolského vzdelania získaného na strednej zdravotníckej škole (dyplom położnej): najmenej pät' po sebe nasledujúcich rokov počas siedmich rokov predchádzajúcich dňu vydania osvedčenia.

4.   Členské štáty uznávajú doklad o formálnej kvalifikácii ako pôrodná asistentka vydaný v Pol'sku pôrodnej asistentke, ktorá skončila odbornú prípravu pred 1. májom 2004, ktorá nespĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článku 40, potvrdený bakalárskym diplomom získaným na základe osobitného rozširujúceho programu uvedeného v článku 11 zákona o zmenách a doplneniach zákona o povolaní sestry a pôrodnej asistentky a niektorých iných právnych aktov z 20. apríla 2004 (Úradný vestník Pol'skej republiky z 30. apríla 2004, č. 92, položka 885) a nariadenia ministra zdravotníctva z 11. mája 2004 o podrobných podmienkach poskytovania štúdia sestrám a pôrodným asistentkám, ktoré majú maturitné vysvedčenie zo strednej školy a skončili lekárske lýceum a strednú zdravotnícku školu v odbore sestra a pôrodná asistentka (Úradný vestník Pol'skej republiky z 13. mája 2004, č. 110, položka 1170) na účely overenia, že príslušná osoba má znalosti a kvalifikáciu na úrovni porovnatel'nej s pôrodnými asistentkami s kvalifikáciou, ktoré sú v prípade Pol'ska definované v prílohe V bod 5.5.2.

Oddiel 7

Farmaceut

Článok 44

Odborná príprava farmaceuta

1.   Prístup ku kurzu odbornej prípravy farmaceuta je podmienený držaním diplomu alebo osvedčenia, ktoré umožňuje pre príslušné štúdium v členskom štáte prístup na univerzitu alebo na vyššiu inštitúciu, ktorej úroveň sa v členskom štáte uznáva za rovnocennú.

2.   Doklad o formálnej kvalifikácii ako farmaceut potvrdzuje odbornú prípravu trvajúcu najmenej pät' rokov, vrátane najmenej:

a)	piatich rokov dennej teoretickej a praktickej odbornej prípravy na univerzite alebo na vyššej inštitúcii, ktorej úroveň sa v členskom štáte uznáva za rovnocennú, alebo pod dozorom univerzity;

b)	šest'mesačnej odbornej prípravy v oblasti farmácie, otvorenej pre verejnost' alebo v nemocnici, pod dozorom farmaceutického oddelenia tejto nemocnice.

Cyklus odbornej prípravy obsahuje najmenej program uvedený v prílohe V bod 5.6.1. Obsah uvedený v prílohe V bod 5.6.1. možno zmenit' a doplnit' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Súčast'ou týchto aktualizácií v žiadnom členskom štáte nesmú byt' zmeny ani doplnenia existujúcich legislatívnych zásad, pokial' ide o štruktúru povolaní v súvislosti s odbornou prípravou a podmienkami prístupu fyzických osôb.

3.   Základná odborná príprava farmaceuta poskytuje záruku, že príslušná osoba získala tieto znalosti a zručnosti:

a)	primerané znalosti liečiv a látok používaných pri výrobe liečiv;

b)	primerané znalosti farmaceutickej technológie a fyzikálnych, chemických, biologických a mikrobiologických skúšok liečiv;

c)	primerané znalosti metabolizmu a účinkov liečiv, primerané znalosti pôsobenia toxických látok a používania liečiv;

d)	primerané znalosti umožňujúce vyhodnotit' vedecké údaje týkajúce sa liečiv, umožňujúce schopnost' poskytnút' primerané informácie na základe znalostí;

e)	primerané znalosti zákonných a iných požiadaviek spojených s výkonom farmácie.

Článok 45

Výkon odborných činností farmaceuta

1.   Na účely tejto smernice činnosti farmaceuta sú činnosti, prístup ku ktorým a výkon ktorých je v jednom členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch podmienený odbornou kvalifikáciou, a ktorý je umožnený pre držitel'ov dokladu o formálnej kvalifikácii typov uvedených v prílohe V bod 5.6.2.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby držitelia dokladu o formálnej kvalifikácii ako farmaceut na univerzitnej úrovni alebo na úrovni, ktorá sa považuje za rovnocennú, ktorý spĺňa ustanovenia článku 44, mohli získat' prístup a mohli vykonávat' aspoň nasledujúce činnosti, v prípade potreby s podmienkou doplnkových odborných skúseností:

a)	príprava farmaceutických foriem liečiv;

b)	výroba a skúšanie liečiv;

c)	skúšanie liečiv v laboratóriu na skúšanie liečiv;

d)	skladovanie, uchovávanie a distribúcia liečiv vo vel'koobchodnej fáze;

e)	príprava, skúšanie, skladovanie a dodávanie liečiv do lekární otvorených pre verejnost';

f)	príprava, skúšanie, skladovanie a podávania liečiv v nemocniciach;

g)	poskytovanie informácií a poradenstva v oblasti liečiv.

3.   Ak členský štát podmieni poskytnutie prístupu alebo umožnenie výkonu niektorej z činností farmaceuta okrem držania dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného v prílohe V bod 5.6.2 aj doplnkovými odbornými skúsenost'ami, potom tento členský štát uznáva v tomto ohl'ade za dostatočný dôkaz osvedčenie vydané príslušnými orgánmi v domovskom členskom štáte, v ktorom sa uvádza, že príslušná osoba vykonávala tieto činnosti obdobne dlho v domovskom členskom štáte.

4.   Uznanie uvedené v odseku 3 sa neuplatňuje, pokial' ide o dvojročné obdobie odbornej praxe, ktoré vyžaduje Luxemburské vel'kovojvodstvo ako podmienku získania koncesie na verejnú štátnu lekáreň.

5.   Ak mal členský štát 16. septembra 1985 zavedené sút'ažné skúšky, určené na výber medzi držitel'mi uvedenými v odseku 2, osoby, ktoré mali právo stat' sa majitel'mi nových lekárni, o ktorých vytvorení sa rozhodlo v rámci vnútroštátneho systému zemepisného rozdelenia, členský štát môže odchylne od odseku 1 s týmito skúškami pokračovat', a od štátnych príslušníkov členských štátov, ktorí majú doklad o formálnej kvalifikácii ako farmaceut uvedený v prílohe V bod 5.6.2 alebo ktorí využívajú ustanovenia článku 23, môže vyžadovat', aby sa na týchto skúškach zúčastnili.

Oddiel 8

Architekt

Článok 46

Odborná príprava architektov

1.   Odborná príprava architekta pozostáva najmenej zo štyroch rokov denného štúdia alebo zo šiestich rokov štúdia, z čoho najmenej tri roky sú vo forme denného štúdia na univerzite alebo v porovnatel'nej školiacej inštitúcii. Táto odborná príprava musí viest' k úspešnému zloženiu skúšky na univerzitnej úrovni.

Odborná príprava, ktorá musí byt' na univerzitnej úrovni a ktorej zásadnú čast' tvorí architektúra, musí udržiavat' rovnováhu medzi teoretickými a praktickými hl'adiskami odbornej prípravy architektov a musí zaručit' získanie týchto znalostí a zručností:

a)	schopnost' vytvárat' architektonické projekty, ktoré uspokoja aj estetické aj technické požiadavky;

b)	zodpovedajúce vedomosti o histórii a teórii architektúry a príbuzných umení, technológiách a humanitných vedách;

c)	vedomosti o výtvarnom umení ako vplyve na kvalitu architektonického projektu;

d)	primerané vedomosti o urbanistickom projektovaní, plánovaní a zručnostiach v procese plánovania;

e)	chápanie vzt'ahu medzi l'uďmi a budovami a medzi budovami a ich prostredím a potreby dávat' do vzt'ahu budovy a priestory medzi nimi s l'udskými potrebami a rozsahom;

f)	chápanie povolania a úlohy architekta v spoločnosti, najmä pri príprave dokumentácií, ktoré berú do úvahy sociálne faktory;

g)	chápanie metód prieskumu a prípravy projektovej dokumentácie;

h)	chápanie konštrukčného projektovania, konštrukčných a technických problémov spojených so stavebným projektom;

i)	primerané vedomosti o fyzikálnych problémoch, technológiách a o funkcii stavieb, aby boli zabezpečené komfortnými vnútornými podmienkami a klimatickou ochranou;

j)	potrebné zručnosti pri projektovaní, aby sa splnili požiadavky užívatel'ov stavieb v rámci obmedzení, ktoré sú určené cenovými faktormi a požiadavkami na stavby;

k)	primerané vedomosti o priemysle, organizáciách, predpisoch a procedúrach spojených so zavádzaním konceptov projektov do stavieb s integrovaním plánov do všeobecného plánovania.

2.   Znalosti a zručnosti uvedené v odseku 1 možno zmenit' a doplnit' podl'a postupu uvedeného v článku 58 ods. 2 na účely jeho prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Súčast'ou týchto aktualizácií v žiadnom členskom štáte nesmú byt' zmeny ani doplnenia existujúcich legislatívnych zásad, pokial' ide o štruktúru povolaní v súvislosti s odbornou prípravou a podmienkami prístupu fyzických osôb.

Článok 47

Odchýlky z podmienok na odbornú prípravu architektov

1.   Odchylne od článku 46 sa uznáva, že článku 21 vyhovuje aj: odborná príprava počas troch rokov, ktorá existovala k 5. augustu 1985 na odborných vysokých školách „Fachhochschulen“ v Spolkovej republike Nemecko, pokial' spĺňa požiadavky stanovené v článku 46 a umožňuje prístup k činnostiam uvedeným v článku 48 v tomto členskom štáte s profesijným titulom „architekt“, a to za predpokladu, že takáto odborná príprava je doplnená štvorročným obdobím odbornej praxe v Spolkovej republike Nemecko potvrdenej osvedčením vydaným profesijným združením, v ktorého zozname je registrovaný architekt, ktorý chce využit' ustanovenia tejto smernice.

Toto profesijné združenie musí najprv stanovit', že práca, ktorú príslušný architekt v oblasti architektúry vykonal, je nezvratným dôkazom o celom spektre znalostí a zručností uvedených v článku 46 ods. 1. Toto osvedčenie sa vydá podl'a toho istého postupu, aký sa uplatňuje na registrovanie v zozname profesijného združenia.

2.   Odchylne od článku 46 sa uznáva, že článku 21 vyhovuje aj: odborná príprava ako súčast' schém sociálneho zlepšenia alebo univerzitného štúdia na čiastočný úväzok, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 46, potvrdená zložením skúšky z architektúry osobou, ktorá sedem alebo viac rokov pracovala v oblasti architektúry pod dozorom architekta alebo architektonickej kancelárie. Táto skúška musí byt' na univerzitnej úrovni a musí byt' rovnocenná záverečnej skúške uvedenej v prvom pododseku článku 46 ods. 1.

Článok 48

Výkon odborných činností architekta

1.   Na účely tejto smernice sú odborné činnosti architekta činnosti, ktoré sa pravidelne vykonávajú pod profesijným titulom „architekt“.

2.   Na štátnych príslušníkov členského štátu, ktorí majú právo používat' tento titul na základe zákona, ktorý dáva príslušnému orgánu členského štátu právo udel'ovat' tituly štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí osobitne vynikajú kvalitou svojej práce v oblasti architektúry, sa hl'adí akoby spĺňali požadované podmienky výkonu činností architekta pod profesijným titulom „architekt“. Architektonická povaha činností príslušnej osoby bude potvrdená osvedčením, ktoré vydal jej domovský členský štát.

Článok 49

Osobitné nadobudnuté práva architektov

1.   Každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii ako architekt uvedený v prílohe VI bod 6, vydaný inými členskými štátmi, a ktorým sa potvrdzuje kurz odbornej prípravy, ktorý začal najneskôr v referenčný akademický rok uvedený v tejto prílohe, a to aj vtedy, ak tento kurz nespĺňa minimálne požiadavky uvedené v článku 46, a na účely prístupu k odbornej činnosti architekta a výkonu tejto činnosti prizná na svojom území tomuto dokladu taký účinok ako dokladu o formálnej kvalifikácii ako architekt, ktorý vydáva sám.

Za týchto okolností sa uznáva osvedčenie, ktoré vydali príslušné orgány Spolkovej republiky Nemecko, potvrdzujúce, že doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý vydali 8. mája 1945 alebo neskôr príslušné orgány Nemeckej demokratickej republiky, je rovnocenný takémuto dokladu uvedenému v tejto prílohe.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, každý členský štát uznáva nasledujúci doklad o formálnej kvalifikácii a na účely prístupu k odborným činnostiam architekta a výkonu týchto činností im na svojom území priznáva tú istú účinnost' ako dokladu o formálnej kvalifikácii, ktorý vydal sám: osvedčenia vydané štátnym príslušníkom členského štátu členským štátom, ktorý prijal pravidlá upravujúce prístup k činnostiam architekta a výkon týchto činností od týchto dátumov:

a)	1. januára 1995 pre Rakúsko, Fínsko a Švédsko;

b)	1. mája 2004 pre Českú republiku, Estónsku, Cyprus, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Maltu, Pol'sko, Slovinsko a Slovensko;

c)	5. augusta 1987 pre ostatné členské štáty.

Osvedčenia uvedené v odseku 1 potvrdzujú, že ich držitel' mal právo najneskôr v príslušný deň používat' profesijný titul architekta a že aktívne vykonával v súvislosti s tými pravidlami príslušné činnosti najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov predchádzajúcich vydaniu tohto osvedčenia.

KAPITOLA IV

Spoločné ustanovenia o zariadeniach

Článok 50

Dokumentácia a formality

1.   Ak príslušné orgány hostitel'ského členského štátu rozhodujú na základe tohto oddielu o žiadosti o povolenie výkonu príslušného regulovaného povolania, môžu požadovat' doklady a osvedčenia uvedené v prílohe VII.

Doklady uvedené v prílohe VII bod 1 písmená d), e) a f) nie sú v deň ich predloženia staršie než tri mesiace.

Členské štáty, organizácie a ostatné právnické osoby zaručia dôvernost' prijatých informácií.

2.   V prípade odôvodnených pochybností môže hostitel'ský členský štát požiadat' príslušné orgány členského štátu o potvrdenie autentickosti potvrdení a dokladov o formálnej kvalifikácii, ktoré boli v tomto členskom štáte vydané, a ak je to vhodné, potvrdenie skutočnosti, že žiadatel' spĺňa pre povolania uvedené v kapitole III tejto časti minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článkoch 24, 25, 28, 31, 34, 35, 38, 40, 44 a 46.

3.   V prípade odôvodnených pochybností, ak doklad o formálnej kvalifikácii, ako je vymedzený v článku 3 ods. 1 písm. c), vydal príslušný orgán v členskom štáte a ak je jeho súčast'ou odborná príprava celá alebo čiastočne absolvovaná v zariadení, zákonne založenom na území iného členského štátu, hostitel'ský členský štát má právo overit' u príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa doklad vydal:

a)	či bol kurz odbornej prípravy v zariadení, ktoré poskytlo odbornú prípravu, formálne potvrdený školským zariadením založeným v členskom štáte, v ktorom sa doklad vydal;

b)	či je doklad o vzdelaní rovnaký ako doklad, ktorý by sa vydal, ak by sa tento kurz v celom rozsahu absolvoval v členskom štáte, v ktorom sa doklad vydal, a

c)	či tento doklad o formálnej kvalifikácii dáva na území členského štátu, v ktorom sa doklad vydal, tie isté profesijné práva.

4.   Ak hostitel'ský členský štát vyžaduje od svojich štátnych príslušníkov, aby zložili slávnostnú prísahu alebo predložili miestoprísažné vyhlásenie ako podmienku získania prístupu k regulovanému povolaniu, a ak znenie tejto prísahy alebo tohto vyhlásenia nemôže štátny príslušník iného členského štátu použit', hostitel'ský členský štát zabezpečí, aby príslušná osoba mohla použit' vhodné rovnocenné znenie.

Článok 51

Postup vzájomného uznávania odbornej kvalifikácie

1.   Príslušný orgán hostitel'ského členského štátu potvrdzuje prijatie žiadosti do jedného mesiaca od jej prijatia a informuje žiadatel'a o všetkých chýbajúcich dokladoch.

2.   Postup preskúmania žiadosti o povolenie vykonávat' regulované povolanie sa musí skončit' čo najrýchlejšie a jeho výsledkom musí byt' náležite odôvodnené rozhodnutie príslušného orgánu v hostitel'skom členskom štáte o každom prípade do troch mesiacov odo dňa predloženia úplného žiadatel'ovho spisu. V prípadoch podl'a kapitol I a II tejto časti sa však táto lehota môže predĺžit' o jeden mesiac.

3.   Rozhodnutie alebo neprijatie rozhodnutia v lehote je predmetom práva na odvolanie podl'a vnútroštátneho práva.

Článok 52

Používanie profesijných titulov

1.   Ak sa v hostitel'skom členskom štáte používanie profesijného titulu týkajúceho sa činností príslušného povolania reguluje, štátny príslušník iného členského štátu, ktorý je oprávnený na výkon regulovaného povolania na základe oddielu III, používa profesijný titul hostitel'ského členského štátu, ktorý zodpovedá tomu povolaniu v tom členskom štáte, a používa všetky súvisiace iniciálky.

2.   Ak sa povolanie v hostitel'skom členskom štáte reguluje združením alebo organizáciou v zmysle článku 3 ods. 2, štátny príslušník členského štátu nemá právo používat' profesijný titul, ktorý vydáva táto organizácia alebo toto združene, ani jeho skrátenú formu, ak nepredloží dôkaz o tom, že je členom tejto organizácie alebo tohto združenia.

Ak toto združenie alebo táto organizácia podmieňuje členstvo určitou kvalifikáciou, môže tak urobit' len za podmienok stanovených v tejto smernici, pokial' ide o štátnych príslušníkov iných členských štátov, ktorí sú držitel'mi odbornej kvalifikácie.

HLAVA IV

PODROBNÉ PRAVIDLÁ VÝKONU POVOLANIA

Článok 53

Znalost' jazykov

Osoby využívajúce uznávanie odbornej kvalifikácie majú znalost' jazykov potrebnú na výkon povolania v hostitel'skom členskom štáte.

Článok 54

Používanie akademických titulov

Bez toho, aby boli dotknuté články 7 a 52, hostitel'ský členský štát zabezpečí, aby sa príslušnej osobe poskytlo právo na používanie akademických titulov, ktoré získala v domovskom členskom štáte, a prípadne aj ich skrátenej formy, v jazyku domovského členského štátu. Hostitel'ský členský štát môže požadovat', aby za titulom nasledovalo meno a adresa zariadenia alebo skúšobnej rady, ktorá tento titul vydala. Ak by sa akademický titul domovského členského štátu mohol v hostitel'skom členskom štáte zamenit' s titulom, na ktorý sa v hostitel'skom členskom štáte vyžaduje doplnková odborná príprava, ktorú držitel' titulu nedostal, hostitel'ský členský štát môže od držitel'a titulu požadovat', aby používal akademický titul domovského členského štátu vo vhodnej forme, ktorú stanoví hostitel'ský členský štát.

Článok 55

Schválenie fondov zdravotného poistenia

Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 1 a článok 6 prvý pododsek písm. b), členské štáty, ktoré vyžadujú od osôb, ktoré získali odbornú kvalifikáciu na ich území, aby ukončili prípravné obdobie odbornej prípravy v službe a/alebo obdobie odbornej praxe na to, aby získali schválenie fondu zdravotného poistenia, v prípade držitel'a dokladu o odbornej kvalifikácii lekára alebo zubného lekára, získanej v iných členských štátoch, od tejto povinnosti upustia.

HLAVA V

ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA A ZODPOVEDNOSŤ ZA IMPLEMENTÁCIU

Článok 56

Príslušné orgány

1.   Príslušné orgány hostitel'ského členského štátu a domovského členského štátu úzko spolupracujú a poskytujú si vzájomnú pomoc, aby ul'ahčili uplatňovanie tejto smernice. Zabezpečujú dôvernost' vymenených informácií.

2.   Príslušné orgány hostitel'ského členského štátu a domovského členského štátu si vymieňajú informácie o disciplinárnom konaní alebo trestnoprávnych sankciách, alebo o akýchkol'vek iných vážnych osobitných okolnostiach, ktoré môžu mat' vplyv na výkon činností na základe tejto smernice, pričom rešpektujú legislatívu o ochrane osobných údajov upravenú v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a vol'nom pohybe týchto údajov (24) a 2002/58/ES z 12. júla 2000 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (25).

Domovský členský štát preskúmava vierohodnost' okolností a jeho orgány rozhodnú o povahe a rozsahu vyšetrovania, ktoré je potrebné uskutočnit' informuje hostitel'ský členský štát o záveroch, ktoré vyvodil z dostupných informácií.

3.   Každý členský štát najneskôr 20. októbra 2007 určí orgány a organizácie príslušné na poskytovanie a prijímanie dokladov o formálnej kvalifikácii a iných dokladov alebo informácií, ako aj orgány a organizácie príslušné na prijímanie žiadostí a rozhodovanie podl'a tejto smernice, a okamžite o tom informuje ostatné členské štáty a Komisiu.

4.   Každý členský štát určí koordinátora pre činnost' orgánov uvedených v odseku 1 a informuje o tom ostatné členské štáty a Komisiu.

Tento koordinátor má:

a)	podporovat' jednotné uplatňovanie tejto smernice;

b)	zbierat' všetky informácie relevantné pre uplatňovanie tejto smernice, ako napríklad informácie o podmienkach prístupu k regulovaným povolaniam v členských štátoch.

Na účely plnenia právomocí uvedených v písmene b) môže koordinátor vyžiadat' pomoc kontaktných miest uvedených v článku 57.

Článok 57

Kontaktné miesta

Každý členský štát najneskôr 20. októbra 2007 určí kontaktné miesto, ktoré má:

a)

poskytovat' občanom a kontaktným miestam ostatných členských štátov potrebné informácie o uznávaní odbornej kvalifikácie podl'a tejto smernice, ako sú informácie o vnútroštátnom práve, upravujúcom tieto povolania a výkon týchto povolaní, vrátane sociálnej legislatívy a v prípade potreby vrátane etických pravidiel;

b)	pomáhat' občanom pri uplatňovaní ich práv na základe tejto smernice, podl'a potreby v spolupráci s ostatnými kontaktnými miestami a príslušnými orgánmi v hostitel'skom členskom štáte.

Na požiadanie Komisie kontaktné miesto informuje Komisiu o výsledkoch vyšetrovania, ktoré uskutočňujú podl'a ustanovení písmena b), a to do dvoch mesiacov od ich získania.

Článok 58

Výbor pre uznávanie odbornej kvalifikácie

1.   Komisii pomáha Výbor pre uznávanie odbornej kvalifikácie (ďalej len „výbor“), ktorý sa skladá zo zástupcov členských štátov a ktorému predsedá zástupca Komisie.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, použijú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zretel'om na ustanovenia jeho článku 8.

Obdobie ustanovené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je dva mesiace.

3.   Výbor prijme rokovací poriadok.

Článok 59

Konzultácie

Komisia zabezpečí primeraným spôsobom konzultácie s odborníkmi z dotknutých profesijných skupín, najmä v súvislosti s prácou výboru uvedeného v článku 58, a poskytne uvedenému výboru odôvodnenú správu o týchto konzultáciách.

HLAVA VI

INÉ USTANOVENIA

Článok 60

Správy

1.   Od 20. októbra 2007 členské štáty každé dva roky zašlú Komisii správu o uplatňovaní tohto systému. Okrem všeobecných poznámok správa obsahuje štatistický prehl'ad prijatých rozhodnutí a opis hlavných problémov vyplývajúcich z uplatňovania tejto smernice.

2.   Od 20. októbra 2007 Komisia každých pät' rokov vypracuje správu o vykonávaní tejto smernice.

Článok 61

Doložka o odchýlke

Ak má členský štát pri uplatňovaní niektorého z ustanovení tejto smernice väčšie t'ažkosti v určitej oblasti, Komisia tieto t'ažkosti preskúma v spolupráci s príslušnými členskými štátmi.

Ak je to potrebné, Komisia rozhodne, postupom uvedeným v článku 58 ods. 2, o povolení dočasnej odchýlky pre príslušný členský štát.

Článok 62

Zrušovacie ustanovenie

Smernice 77/452/EHS, 77/453/EHS, 78/686/EHS, 78/687/EHS, 78/1026/EHS, 78/1027/EHS, 80/154/EHS, 80/155/EHS, 85/384/EHS, 85/432/EHS, 85/433/EHS, 89/48/EHS, 92/51/EHS, 93/16/EHS a 1999/42/ES sa zrušujú s platnost'ou od 20. októbra 2007. Odkazy na zrušené smernice sa chápu ako odkazy na túto smernicu a akty prijaté na základe týchto smerníc nie sú týmto zrušením ovplyvnené.

Článok 63

Transpozícia

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 20. októbra 2007. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 64

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnost' dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 65

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

---

(1)  Ú. v. ES C 181 E, 30.7.2002, s. 183.

(2)  Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 67.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 11. februára 2004 (Ú. v. EÚ C 97 E, 22.4.2004, s. 230), spoločná pozícia Rady z 21. decembra 2004 (Ú. v. EÚ C 58 E, 8.3.2005, s. 1) a pozícia Európskeho parlamentu z 11. mája 2005 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Ú. v. ES L 178,17.7.2000, s. 1.

(5)  Ú. v. ES L 19, 24.1.1989, s. 16. Smernica zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/19/ES (Ú. v. ES L 206, 31.7.2001, s. 1).

(6)  Ú. v. ES L 209, 24.7.1992, s. 25. Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 2004/108/ES (Ú. v. EÚ L 32, 5.2.2004, s. 15).

(7)  Ú. v. ES L 201, 31.7.1999, s. 77.

(8)  Ú. v. ES L 176, 15.7.1977, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(9)  Ú. v. ES L 176, 15.7.1977, s. 8. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2001/19/ES.

(10)  Ú. v. ES L 233, 24.8.1978, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(11)  Ú. v. ES L 233, 24.8.1978, s. 10. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(12)  Ú. v. ES L 362, 23.12.1978, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2001/19/ES.

(13)  Ú. v. ES L 362, 23.12.1978, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2001/19/ES.

(14)  Ú. v. ES L 33, 11.2.1980, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(15)  Ú. v. ES L 33, 11.2.1980, s. 8. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2001/19/ES.

(16)  Ú. v. ES L 223, 21.8.1985, s. 15. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(17)  Ú. v. ES L 253, 24.9.1985, s. 34. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2001/19/ES.

(18)  Ú. v. ES L 253, 24.9.1985, s. 37. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(19)  Ú. v. ES L 165, 7.7.1993, s. 1.Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(20)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(21)  Ú. v. ES L 78, 26.3.1977, s. 17. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(22)  Ú. v. ES L 77, 14.3.1998, s. 36. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(23)  Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/66/ES (Ú. v. EÚ L 168, 1.5.2004, s. 35).

(24)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.

(25)  Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.

---

---

---

---

---

---

---

---