Úradný vestník C 346/2022

9.9.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 346/2

Výmenný kurz eura (1)

8. septembra 2022

(2022/C 346/02)

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,0009
JPY	Japonský jen	143,65
DKK	Dánska koruna	7,4365
GBP	Britská libra	0,86656
SEK	Švédska koruna	10,7075
CHF	Švajčiarsky frank	0,9739
ISK	Islandská koruna	140,30
NOK	Nórska koruna	10,0615
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	24,543
HUF	Maďarský forint	395,48
PLN	Poľský zlotý	4,7155
RON	Rumunský lei	4,8756
TRY	Turecká líra	18,2546
AUD	Austrálsky dolár	1,4824
CAD	Kanadský dolár	1,3134
HKD	Hongkongský dolár	7,8568
NZD	Novozélandský dolár	1,6491
SGD	Singapurský dolár	1,4054
KRW	Juhokórejský won	1 381,70
ZAR	Juhoafrický rand	17,3797
CNY	Čínsky juan	6,9564
HRK	Chorvátska kuna	7,5150
IDR	Indonézska rupia	14 891,86
MYR	Malajzijský ringgit	4,5051
PHP	Filipínske peso	57,031
RUB	Ruský rubeľ
THB	Thajský baht	36,418
BRL	Brazílsky real	5,2042
MXN	Mexické peso	20,0130
INR	Indická rupia	79,7375

(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

9.9.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 346/7

Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2022/C 346/05)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„Châtaigne des Cévennes“

EÚ č.: PDO-FR-02639 – 7. 10. 2020

CHOP (X) CHZO ( )

1. Názov (Názvy)

„Châtaigne des Cévennes“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Francúzsko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.6. ovocie, zelenina a obilniny v pôvodnom stave alebo spracované.

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Châtaigne des Cévennes“ označuje čerstvé plody, sušené plody alebo plody spracované na múku pochádzajúce z druhu Castanea sativa a z celého radu tradičných odrôd zo štepených gaštanových hájov, ktoré sa vyznačujú spoločnými vlastnosťami. Čerstvé plody majú eliptický, trojuholníkový alebo okrúhly tvar so svetlohnedou až tmavohnedou farbou, pričom niektoré môžu mať zvislé pruhy. Jadro po olúpaní je krémové až svetložlté, so žilkami na povrchu. Vnútorná šupka (trieslová šupka) môže preniknúť jadrom natoľko, až ho rozdeľuje. Z analýzy 100 g čerstvých olúpaných gaštanov vyplynul podiel sušiny najmenej 37 % a celkový obsah cukrov najmenej 34 %. V tejto čerstvej forme sa „Châtaigne des Cévennes“ rozdeľuje podľa odrody, delí podľa veľkosti (priemer väčší alebo rovný 20 mm) a triedi. Pokiaľ ide o zdravotnú neškodnosť, gaštany sa triedia tak, aby podiel nevyhovujúcich plodov nebol vyšší alebo sa rovnal 10 %, z čoho maximálne 2 % produktov sú napadnuté hnilobou. Chuť v ústach je sladká a silná s intenzívnymi a trvácnymi arómami medu, horúceho mlieka, sušeného ovocia, fialiek a sladkých zemiakov. Konzistencia je poddajná a rozpadáva sa.

V sušenej forme si toto menšie jadro zachováva pôvodný tvar a farbu a má vôňu sušeného ovocia, karamelu a horúceho chleba. Potom ich mletím a preosievaním vzniká múka s jemnou a rozplývajúcou sa konzistenciou. Najmenej 80 % zomletej múky musí mať po preosiatí veľkosť častíc 250 μm. Vlhkosť nesmie prekročiť 10 %. Má sivobielu alebo slonovinovú farbu s rozptýlenými hnedými až čiernymi časticami. Vyznačuje sa orieškovou/lieskovcovou arómou, ktorá sa môže miešať s vôňou opekaného chleba.

3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

–

3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Všetky fázy produkcie a spracovania „Châtaigne des Cévennes“ sa uskutočňujú v zemepisnej oblasti.

3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

–

3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

–

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Okruh tejto oblasti zahŕňa územie týchto 206 obcí na základe oficiálneho zemepisného kódexu z roku 2019:

departement Gard:

Alès, Alzon, Anduze, Arphy, Arre, Arrigas, Aulas, Aumessas, Avèze, Bessèges, Bez-et-Esparon, Blandas, Boisset-et-Gaujac, Bonnevaux, Branoux-les-Taillades, Bréau-Mars, Campestre-et-Luc, Cendras, Chambon, Chamborigaud, Colognac, Concoules, Corbès, Cros, Générargues, Génolhac, L'Estréchure, La Cadière-et-Cambo, La Grand-Combe, La Vernarède, Lamelouze, Lasalle, Laval-Pradel, Le Martinet, Le Vigan, Les Mages, Les Plantiers, Les Salles-du-Gardon, Malons-et-Elze, Mandagout, Mialet, Molières-Cavaillac, Molières-sur-Cèze, Monoblet, Montdardier, Peyrolles, Pommiers, Ponteils-et-Bresis, Portes, Robiac-Rochessadoule, Rogues, Roquedur, Rousson, Saint-Ambroix, Saint- André-de-Majencoules, Saint-André-de-Valborgne, Saint-Bonnet-de-Salendrinque, Saint-Bresson, Saint-Félix-de-Pallières, Saint-Florent-sur-Auzonnet, Saint-Hippolyte-du-Fort, Saint-Jean-de-Valériscle, Saint-Jean-du-Gard, Saint-Jean-du-Pin, Saint-Julien-de-La-Nef, Saint-Julien-Les-Rosiers, Saint-Laurent-Le-Minier, Saint-Martial, Saint-Martin-de-Valgalgues, Saint-Paul-La-Coste, Saint-Roman-de-Codières, Saint-Sébastien-d'Aigrefeuille, Sainte-Cécile-d'Andorge, Sainte-Croix-de-Caderle, Saumane, Sénéchas, Soudorgues, Soustelle, Sumène, Thoiras, Vabres, Val-d’Aigoual,Vissec,

departement Hérault:

Avène, Babeau-Bouldoux, Bédarieux, Berlou, Boisset, Brenas, Cabrerolles, Cambon-et-Salvergues, Camplong, Carlencas-et-Levas, Cassagnoles, Castanet-le-Haut, Caussiniojouls, Ceilhes-et-Rocozels, Colombières-sur-Orb, Combes, Courniou, Dio-et-Valquières, Faugères, Ferrals-Les-Montagnes, Ferrières-Poussarou, Fos, Fozières, Graissessac, Hérépian, Joncels, La Tour-sur-Orb, La Vacquerie-et-Saint-Martin-de-Castries, Lamalou-les-Bains, Lauroux, Lavalette, Le Bosc, Le Bousquet-d'Orb, Le Cros, Le Poujol-sur-Orb, Le Pradal, Le Puech, Le Soulié, Les Aires, Les Plans, Lodève, Lunas, Mérifons, Mons, Octon, Olargues, Olmet-et-Villecun, Pardailhan, Pégairolles-de-l'Escalette, Pézènes-les-Mines, Poujols, Prémian, Rieussec, Riols, Romiguières, Roqueredonde, Rosis, Saint-Etienne-d'Albagnan, Saint- Etienne-de-Gourgas, Saint-Etienne-Estrechoux, Saint-Geniès-de-Varansal, Saint-Gervais-sur-Mare, Saint-Guilhem-le-Désert, Saint-Jean-de-La-Blaquière, Saint-Julien, Saint-Martin-de-l'Arçon, Saint-Maurice-Navacelles, Saint-Michel, Saint-Pierre-de-la-Fage, Saint-Pons-de-Thomières, Saint-Privat, Saint-Vincent-d'Olargues, Sorbs, Soubès, Soumont, Taussac-la-Billière, Usclas-du-Bosc, Vélieux, Verreries-de-Moussans, Vieussan, Villemagne-l'Argentière,

departement Lozère:

Altier, Barre-des-Cévennes, Bassurels, Bédouès-Cocurès, Cans et Cévennes, Cassagnas, Cubières, Cubiérettes, Florac Trois Rivières, Fraissinet-de-Fourques, Gabriac, Gatuzières, Ispagnac, Le Collet-de-Dèze, Le Pompidou, Les Bondons, Meyrueis, Moissac-Vallée-Française, Molezon, Mont Lozère et Goulet, Pied-de-Borne, Pont de Montvert-Sud Mont Lozère, Pourcharesses, Prévenchères, Rousses, Saint-André-Capcèze, Saint-André-de-Lancize, Saint-Etienne-Vallée-Française, Saint-Germain-de-Calberte, Saint-Hilaire-de-Lavit, Saint-Julien-des-Points, Saint-Martin-de-Boubaux, Saint-Martin-de-Lansuscle, Saint-Michel-de-Dèze, Saint-Privat-de-Vallongue, Sainte-Croix-Vallée-Française, Vebron, Ventalon en Cévennes, Vialas, Villefort,

departement Aveyron: Arnac-sur-Dourdou,

departement Tarn: Murat-sur-Vèbre.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Súvislosť medzi „Châtaigne des Cévennes“ a jeho prostredím vyplýva z toho, ako sa tradičné a miestne odrody gaštanov prispôsobili podmienkam stredomorského podnebia a nepravidelnému terénu regiónu Cévennes, čo dodáva produktu jeho charakteristické vlastnosti, ktoré sú zachované vďaka odbornej spôsobilosti v oblasti pestovania a produkcie v gaštanových hájoch.

Špecifickosť oblasti

Zemepisná oblasť, v ktorej sa gaštan vyskytuje, je vymedzená homogénnymi prírodnými faktormi, ktoré vyhovujú potrebám druhu Castanea sativa, aby mohol v tomto prostredí rásť a prospievať. Gaštan sa prispôsobil stredomorskému podnebiu regiónu Cévennes. Pre toto podnebie sú typické teplé a suché letá a mierne zimy. Na západnom okraji tejto oblasti badať mierny oceánsky vplyv. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú od 700 do 1 300 mm, čo spĺňa požiadavky gaštanov na vodu (približne 700 mm ročne, pričom od 15. augusta sa požiadavky zvyšujú). Oblasť gaštanových hájov v regióne Cévennes leží v nadmorskej výške od 150 do 900 m. Strmé svahy, ktoré sú typickým krajinným prvkom, sa nachádzajú takmer na celom území regiónu Cévennes. Tvoria rad rovnobežných členitých údolí, ktoré zo všetkých strán obmývajú rôzne vodné toky (usporiadané do vzoru „rybacej kosti“) zo severu na juh: l’Altier-Chassezac, la Cèze, le Tarn, les Gardons, l’Hérault, l’Orb, la Mare, le Jaur, le Thoré. Materské kryštalické horniny tvorí bridlica, rula, žula alebo pieskovec. Viedli k vzniku pôd, ktorých pH nepresahuje 7, s vyváženou veľkosťou častíc s nízkym obsahom ílu bez dusivého efektu. Neobsahujú aktívny vápenec alebo ho obsahujú len veľmi málo (menej ako 4 %).

Štúdia Jeana Galzina z roku 1986 o názvoch pozemkov v departementoch Gard a Lozère, ktorá bola uverejnená v Annales du Parc National des Cévennes, ukazuje, že gaštany sa v tejto oblasti pestujú od roku 1000. Ďalej sa od stredoveku v písomnostiach potvrdzuje pestovanie gaštanov a ich rozmach.

Pestovanie gaštanov sa vyvíjalo v súlade s klimatickými a demografickými javmi vďaka úprave pozemkov. Usporiadanie týchto úrodných poľnohospodárskych oblastí sa premietlo vo výsadbe na odlesnených pozemkoch a v budovaní zavlažovacích kanálov („béals“) a odtokových žľabov („trincats“). Aby sa obmedzila erózia a podporilo vytváranie hlbších pôd, stavali sa v svahových oblastiach suché kamenné múriky: gaštanové háje sa teda vysádzali na terasách, ktoré sa miestne nazývajú „faisses“ alebo „bancels“.

Tieto úpravy, ktoré vznikli ľudským zásahom, predstavujú dedičstvo vybudované v regióne Cévennes, ktoré je stále dobre prispôsobené súčasným pestovateľským postupom.

Od 16. storočia má gaštan zásadný význam ako zdroj obživy. „Chlebovník“ tak prispel k odolnosti obyvateľov regiónu Cévennes v ťažkých obdobiach potravinovej krízy alebo konfliktov, najmä protestantov a kamizardov počas náboženskej vojny. V polovici 20. storočia migrácia z vidieka do mesta a výskyt škodcov (atramentová choroba, rakovina…) spôsobili úpadok pestovania gaštanu. Následne sa vďaka know-how pestovateľov gaštanov z regiónu Cévennes v oblasti odborných znalostí a zvládnutia techník štepenia zachovali odrody, ktoré sa najlepšie prispôsobili danej oblasti, a dokonca sa rozvíjali. Vyvinuli sa odrody s chuťovými vlastnosťami na konzumáciu v čerstvej forme, konzervačné kapacity (najmä zariadenie na lúpanie) a predajné zručnosti. Toto know-how spočíva v tom, že v háji rastie niekoľko odrôd, čo umožňuje rozložiť zber v priebehu času od najskorších odrôd až po neskoršie odrody. Pestovateľ gaštanov tým zabezpečuje zásobovanie podniku a odoláva tak klimatickým nebezpečenstvám a zdravotným rizikám.

Gaštany zozbierané na jeseň sa môžu konzumovať čerstvé. Tradične bola jedna časť určená na sušenie, aby sa mohla spotrebúvať po celý zvyšok roka. Dehydratácia gaštanov sa teda uskutočňuje v budovách nazývaných „clèdes“ v severovýchodnej časti alebo „secadous“ v juhozápadnej časti zemepisnej oblasti.

V regióne Cévennes boli okrem toho v rámci podnikov postavené mlyny, ktoré využívajú prúd vodných tokov na pohon mlynských kolies pri mletí sušených gaštanov. Tento postup ukazuje tradičnú výrobu gaštanovej múky na území. Postup sa spomína v historických písomnostiach. Thomas Platter napríklad v roku 1596 pri Valleraugue opísal, že „obyvatelia regiónu Cévennes z gaštanov starostlivo vyrábajú múku, z ktorej robia veľmi sladký chlieb“.

Špecifickosť výrobku

Označenie „Châtaigne des Cévennes“ tvoria tri formy: čerstvá, sušená a múková, ktoré zohľadňujú tradičné použitie, ale aj vývoj spotreby. Čerstvé plody majú svetlohnedú až tmavohnedú farbu, pričom niektoré môžu mať zvislé pruhy. Jadro po olúpaní je krémové až svetložlté, so žilkami na povrchu. Vnútorná šupka môže preniknúť jadrom natoľko, až ho rozdeľuje. Chuť v ústach je sladká a silná. Vyznačuje sa intenzívnymi a trvácnymi arómami medu, horúceho mlieka, sušeného ovocia, fialiek a sladkých zemiakov. Konzistencia je poddajná.

V regióne Cévennes sa gaštany tradične lúpali a sušili. Jadro je potom menšie, pričom si zachováva pôvodný tvar a farbu. Má vôňu sušeného ovocia, karamelu a horúceho chleba.

Mletím sušených gaštanov vzniká múka s jemnou a rozplývajúcou sa konzistenciou sivobielej alebo slonovinovej farby s rozptýlenými hnedými až čiernymi časticami a orechovou/lieskovcovou arómou, ktorá sa môže miešať s vôňou opekaného chleba.

Príčinná súvislosť

Za vznikom arómy odrôd uvedených v referenčnom registri na tradičné a miestne odrody stojí množstvo prírodných faktorov a know-how. Dodáva týmto tradičným odrodám ich spoločné chuťové vlastnosti, a najmä sladkú chuť a poddajnú konzistenciu, ktorými sa vyznačujú všetky tieto odrody.

Organoleptické vlastnosti „Châtaigne des Cévennes“ možno rovnako pripísať stredomorskému podnebiu. Suché a horúce letá prispievajú ku koncentrácii sladkých a aromatických zložiek plodov. Zrážky v regióne Cévennes, ktoré sa od polovice augusta zintenzívňujú, majú priaznivý vplyv na rast šupky a jej plodov, a teda určujú ich veľkosť. Súčasne prostredníctvom fyzikálneho pôsobenia získava dužina vďaka tejto hydratácii jadra poddajnú konzistenciu.

Na jeseň vďaka teplotným rozdielom plody dosahujú plnú zrelosť od septembra do decembra v závislosti od odrôd a ich výskytu (nadmorská výška). Vďaka úprave územia v regióne Cévennes a poľnohospodárskym postupom sú gaštanové háje zdravé a produkujú plody dobrej veľkosti s uznávanou výživovou hodnotou a charakteristickou sladkosťou.

Zdroje z gaštanového hája sa využívajú aj prostredníctvom rôznych foriem konzervácie plodov. Je to výsledok „hojnej produkcie, ktorá ďaleko presahuje okamžitú konzumáciu v čerstvej forme“, ako sa vyjadril Daniel Travier v máji 2004 na konferencii na tému „Chlebovník regiónu Cévennes alebo história a úloha gaštanového hája v tradičných oblastiach regiónu Cévennes“. Tieto spôsoby konzervácie videli k vytvoreniu špeciálnej budovy: „clède“, ktorá je typickým prvkom krajiny a know-how obyvateľov regiónu Cévennes na sušenie plodov. Tento postup sušenia s použitím „clède“ je tradičný postup konzervácie, ktorý Antoine Augustin Parmentier označil vo svojom diele „Traité de la Châtaigne“ uverejnenom v roku 1780 za „najlepší“.

Vďaka majstrovstvu stavby „clèdes“, ktoré vytvárajú izolované miesto, kde sa okolitý vzduch vysúša miernym a pravidelným zdrojom tepla, sa miestne využitie upevnilo a zlepšilo, čo umožnilo, aby si sušený gaštan v priebehu času uchoval sladkú chuť a pôvodný poddajný charakter.

Mletie sušených gaštanov je takisto formou konzervácie plodov a umožňuje získať jemnú múku so sladkou chuťou, ktorá odráža arómu odrôd „Châtaigne des Cévennes“. Na tomto území bolo viacero mlynov: aspoň jeden na osadu a do desať mlynov na obec, aby sa mlelo postupne podľa potreby. V roku 2016 sa päť mlynov, ktoré pokrývajú väčšinu územia, prispôsobilo dynamike spracovateľov s cieľom zhodnotiť „Châtaigne des Cévennes“.

Gaštany sa používajú aj pri príprave chutných jedál, ako je „Bajanat“, tradičná polievka regiónu Cévennes so sladkými gaštanmi, ktoré sa rozplývajú. Konzumujú sa na spôsob „afachade“, t. j. opekané na deravej panvici, čím získavajú lahodnú, sladkú chuť bez horkosti. Múka sa používa pri príprave placiek, koláčov alebo chleba.

Všetky tri formy gaštanu „Châtaigne des Cévennes“ sa teda prispôsobili tradičným a súčasným spôsobom používania a spotreby.

Pestovanie gaštanov je výsledkom interakcií medzi prírodným prostredím a súborom ľudských faktorov. Fyzické vlastnosti územia regiónu Cévennes sa podieľali na vytvorení histórie gaštanového hája, typických vlastností produktov a posilnení know-how.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

https://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-0419fb02-f0ac-49c9-8a5c-3e3350d92e60

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

9.9.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 346/12

Uverejnenie žiadosti o schválenie podstatnej zmeny špecifikácie výrobku podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2022/C 346/06)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti o zmenu podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE PODSTATNEJ ZMENY ŠPECIFIKÁCIE VÝROBKU S CHRÁNENÝM OZNAČENÍM PÔVODU ALEBO CHRÁNENÝM ZEMEPISNÝM OZNAČENÍM

Žiadosť o schválenie zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

„Hofer Rindfleischwurst“

EÚ č.: PGI-DE-0722-AM01 – 17.6.2020

CHOP ( ) CHZO (X)

1. Skupina žiadateľov a oprávnený záujem

Fleischer-Innung Hof-Wunsiedel

Žiadateľ o zmenu sa zhoduje s pôvodným žiadateľom. Je ním združenie výrobcov/spracovateľov chránených výrobkov.

Adresa:Hohe Straße 20, 95030 Hof

Krajina: Nemecko

E-mailová adresa (e-mailové adresy): [email protected]

2. Členský štát alebo tretia krajina

Nemecko

3. Položky v špecifikácii, ktorých sa zmena týka

☐	Názov výrobku

☒	Opis výrobku

☐	Zemepisná oblasť

☒	Dôkaz o pôvode

☒	Spôsob výroby

☒

Súvislosť

☐	Označovanie

☐

Iné

4. Druh zmeny (zmien)

☒	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v súlade s článkom 53 ods. 2 tretím pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

☐	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v súlade s článkom 53 ods. 2 tretím pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej nebol uverejnený jednotný dokument (alebo rovnocenný dokument).

5. Zmena (zmeny)

5.1. Opis výrobku

1. Zmena

V prvom odseku vo vete „Roztierateľná masa sa plní do umelého čreva (celofánu), pričom sa používajú črevá s priemerom 40 mm až 55 mm“ sa vypúšťa slovo „(celofánu)“.

Mnohí výrobcovia používajú umelé črevá vyrobené z iných materiálov. Nemá to však žiadny negatívny vplyv na kvalitu výrobku „Hofer Rindfleischwurst“.

2. Zmena

V prvom odseku sa vypúšťa táto veta: „V závislosti od priemeru má saláma ‚Hofer Rindfleischwurst‘ ako kusový výrobok dĺžku maximálne 50 cm a podľa veľkosti hmotnostné rozpätie od 150 do 800 gramov.“

V niektorých prípadoch sa vyrábajú aj dlhšie salámy, prípadne salámy s nižšou/vyššou gramážou. Keďže to nemá žiadny vplyv na kvalitu výrobku, nie je potrebné mať v tomto smere stanovené obmedzenie.

3. Zmena

V šiestom odseku vo vete „obsah vody sa pohybuje v hodnotách od 50 % do 55 %, obsah tuku od 25 % do 30 %“ sa hodnota „25 %“ nahrádza hodnotou „20 %“.

Mnohí výrobcovia odjakživa vyrábali salámu „Hofer Rindfleischwurst“ podľa vlastného receptu s mierne nižším obsahom tuku. Minimálny obsah tuku sa upravil, aby sa im nebránilo v tradičnom spôsobe výroby. Nemá to vplyv na kvalitu výrobku „Hofer Rindfleischwurst“.

4. Zmena

V šiestom odseku vo vete „Podiel bravčového mäsa a slaniny dosahuje maximálne 30 %“ sa hodnota „30 %“ nahrádza hodnotou „40 %“.

Mnohí výrobcovia odjakživa vyrábali salámu „Hofer Rindfleischwurst“ podľa vlastného receptu s vyšším podielom bravčového mäsa a slaniny. Maximálny podiel sa upravil, aby sa im nebránilo v tradičnom spôsobe výroby. Nemá to vplyv na maximálny obsah tuku.

5. Zmena

V ôsmom odseku sa vypúšťa veta: „Mäso z mladého hovädzieho dobytka sa preto na výrobu salámy ‚Hofer Rindfleischwurst‘ nepoužíva.“

Vo výrobnom procese sa vždy používalo mäso z mladších jatočných zvierat, teda z mladého hovädzieho dobytka. Keďže to nemá žiadny nepriaznivý vplyv na kvalitu výrobku, existujúce obmedzenie nie je potrebné.

6. Zmena

V deviatom odseku v prvej vete „Základnou surovinou na výrobu salámy ‚Hofer Rindfleischwurst‘ je hovädzie mäso bez tukových tkanív a šliach triedy R I (podiel 2/3) a bravčová slanina triedy S VIII (podiel 1/3)“ sa slová „podiel 2/3“ nahrádzajú slovami „najmenej 60 %“ a slová „triedy S VIII“ sa nahrádzajú slovami „tried S VIII a S I (súhrnný podiel max. 40 %)“.

Úprava a zmena percentuálnych podielov vyplývajú zo zmeny percentuálneho podielu uvedeného v bode 4 a ich účelom je zosúladiť a objasniť celú špecifikáciu. Mnohí výrobcovia odjakživa vyrábali salámu „Hofer Rindfleischwurst“ podľa vlastného receptu s vyšším podielom bravčového mäsa a slaniny. Maximálny podiel sa upravil, aby sa im nebránilo v tradičnom spôsobe výroby.

7. Zmena

V deviatom odseku sa vypúšťa posledná veta: „Pridávanie malého množstva bravčového mäsa triedy S I spolu so slaninou je možné, využíva sa však menej často.“

Niektorí výrobcovia isto tradične pridávajú aj bravčové mäso. Keďže pridávanie bravčového mäsa sa spomína v predchádzajúcej vete (pozri zmenu č. 6), táto veta je nadbytočná a možno ju preto vypustiť.

8. Zmena

Desiaty odsek „Použité hovädzie mäso pochádza prevažne z kráv, zriedka z býkov. Ako porciované mäso je potrebné uviesť hovädzie stehná, pričom obsah tuku predstavuje približne 5 %. V prípade, že sa použije bravčové mäso, toto mäso pochádza z bravčového stehna s obsahom tuku približne 4 %. Obsah tuku v použitej slanine dosahuje približne 70 %“ sa vypúšťa.

Keďže jednotlivé časti mäsa a pohlavie použitých jatočných tiel nemajú žiadny významný vplyv na kvalitu konečného výrobku, netreba v tomto smere uvádzať podrobné požiadavky. To isté platí pre obsah tuku jednotlivých častí mäsa.

5.2. Dôkaz o pôvode

1. Zmena

V prvom odseku v druhej vete „Bitúnok dostane kópiu pasu hovädzieho dobytka a nahlási do databázy hovädzieho dobytka v Mníchove vykonanie zabitia“ sa vypúšťajú slová „v Mníchove“.

Údaj o mieste sídla databázy hovädzieho dobytka je irelevantný a možno ho preto vypustiť.

2. Zmena

V prvom odseku v tretej vete „Pri porciovaní, triedení a ďalšom spracovaní surovín na výrobu salámy ‚Hofer Rindfleischwurst‘ sa dôkaz o vysledovateľnosti zabezpečuje prostredníctvom systému výrobných šarží a písomnej dokumentácie“ sa slová „sa dôkaz o vysledovateľnosti zabezpečuje prostredníctvom systému výrobných šarží a písomnej dokumentácie“ nahrádzajú slovami „spĺňa vysledovateľnosť požiadavky právnych predpisov“.

Predovšetkým malé remeselné podniky nedokážu vždy takúto podrobnú dokumentáciu zaručiť. Stačí spĺňať požiadavky právnych predpisov.

3. Zmena

V prvom odseku sa vypúšťa posledná veta: „Spracovateľská spoločnosť môže teda presne uviesť, aké suroviny sa na výrobu jej salámy ‚Hofer Rindfleischwurst‘ spracovali, z ktorého zvieraťa a odkiaľ dané zviera pochádzalo.“

Predovšetkým malé remeselné podniky nedokážu vždy takúto podrobnú dokumentáciu zaručiť. V tomto smere takisto stačí spĺňať požiadavky právnych predpisov.

4. Zmena

V druhom odseku v druhej vete „Na umelom čreve je vytlačený názov výrobku ‚Hofer Rindfleischwurst‘ a názov výrobcu“ sa vypúšťajú slová „a názov výrobcu“.

Nie všetci výrobcovia používajú špeciálne umelé črevá potlačené ich vlastným názvom, napríklad z dôvodu nákladov. Potlač s názvom výrobku „Hofer Rindfleischwurst“ je postačujúca, pokiaľ sa názov výrobcu uvádza inde (napr. na označení).

5.3. Spôsob výroby

1. Zmena

V prvom odseku druhej vete „Táto surovina pochádza z hovädzieho dobytka a ošípaných, ktoré sa narodili a boli chované hlavne vo vymedzenej zemepisnej oblasti a navyše hlavne v okresoch Horné Fransko, Horné Falcko a v Durínsku“ sa za slovo „pochádza“ vkladá slovo „prednostne“ a slovo „hlavne“ sa vypúšťa. Okrem toho sa slová „a navyše hlavne“ nahrádzajú slovom „prípadne“ a slová „a v Durínsku“ sa nahrádzajú slovami „alebo v spolkových krajinách (Länder) Durínsko alebo Sasko“.

Skutočnosť, že používaný hovädzí dobytok alebo ošípané môžu teraz pochádzať aj zo Saska, nepredstavuje rozšírenie, pretože predchádzajúce znenie špecifikácie bolo formulované otvorene („hlavne“).

2. Zmena

V prvom odseku sa vypúšťa tretia veta: „Tento hovädzí dobytok a ošípané sa zabíjajú len vo vymedzenej zemepisnej oblasti.“

Keďže bitúnok v meste Hof sa už nevenuje zabíjaniu hovädzieho dobytka, v rámci vymedzenej zemepisnej oblasti sa môže uskutočňovať zabíjanie len veľmi malého počtu zvierat v bitúnku v meste Helmbrechts. Nestačí to na pojatie množstiev, ktoré treba spracovať. Preto je nutné upustiť od predchádzajúceho obmedzenia, na základe ktorého museli byť zvieratá zabité výlučne v danej zemepisnej oblasti. Na kvalitu a čerstvosť výrobku „Hofer Rindfleischwurst“ to nemá žiadny vplyv, pretože v blízkom okolí sa nachádza množstvo bitúnkov (najmä v susednom Sasku a Durínsku).

3. Zmena

V prvom odseku sa posledná veta „Celý výrobný proces takisto prebieha vo vymedzenej zemepisnej oblasti“ nahrádza textom: „Výroba salámy ‚Hofer Rindfleischwurst‘ sa uskutočňuje v zemepisnej oblasti. Znamená to, že celý výrobný proces vrátane samotného zabitia sa musí uskutočňovať v podnikoch v danej zemepisnej oblasti. Výrobným procesom sa konkrétne myslí porciovanie mäsa, zaraďovanie mäsa do tried a proces spracovania. Chudé mäso sa pomelie a zmieša so všetkými prísadami (okrem dusitanovej soliacej zmesi) v kutri a/alebo mlynčeku na mäso. Potom sa pridá dusitanová soliaca zmes a masa sa znovu premieša. Takto pripravená roztierateľná saláma sa plní do umelých čriev. Na záver sa saláma ‚Hofer Rindfleischwurst‘ údi studeným dymom, čím získava príjemnú dymovú arómu.“

Ide o nevyhnutnú zmenu, pretože v dôsledku vypustenia predchádzajúcej vety by viac nebolo jasné, ktoré konkrétne kroky výroby sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Toto prísne vymedzenie sa zámerne vkladá s cieľom zdôrazniť výnimočný charakter tohto konkrétneho salámového výrobku. Malo by sa tým výslovne zabrániť tomu, aby sa výrobok ponúkal na predaj mimo regiónu.

4. Zmena

Druhý odsek „Saláma ‚Hofer Rindfleischwurst‘ sa vyznačuje svojou kvalitou a sviežosťou. To si vyžaduje, aby sa hovädzí dobytok a ošípané zabíjali v bitúnkoch vo vymedzenej zemepisnej oblasti a aby sa v danej oblasti uskutočňoval aj celý výrobný proces“ sa vypúšťa.

Pozri zmenu č. 2.

5. Zmena

V piatom odseku vo vete „Chudé mäso sa pomelie a zmieša so všetkými prísadami (okrem dusitanovej soliacej zmesi) v kutri“ sa za slovo „kutri“ vkladajú slová „a/alebo mlynčeku na mäso“.

Vzhľadom na zmeny uvedené ďalej v bode 6 sa do tejto vety vkladá informácia o použití mlynčeka na mäso, aby sa zohľadnili všetky možné kroky spracovania.

6. Zmena

Šiesty odsek „Takto pripravená masa sa potom pomelie v mlynčeku na mäso s použitím krájacieho disku s veľkosťou otvorov 0,6 mm. Masa sa následne znova vloží do kutra, primiešajú sa do nej koreniny a pridá sa dusitanová soliaca zmes, aby masa získala červené sfarbenie a stabilizovala sa jej farba. Na dosiahnutie optimálnej jemnosti a jednotnej zrnitosti sa masa najemno naseká v kutri na vysokom rýchlostnom stupni a pri konečnej teplote 12 °C (spôsob sekania), pričom sa musia používať ostré sekacie nástroje“ sa nahrádza vetou „Potom sa pridá dusitanová soliaca zmes a masa sa znovu premieša“.

Uvedený opis výrobného procesu je veľmi podrobný a zbytočne obmedzujúci a nepokrýva celé spektrum rozličných tradičných výrobných metód. V dôsledku toho niektorí tradiční výrobcovia v súčasnosti viac nedokážu zabezpečiť dlhodobú ponuku svojho výrobku. Navyše niektoré z opísaných parametrov týkajúcich sa kvality a vzhľadu výrobku sú irelevantné a preto výrobcov zbytočne obmedzujú v ich remesle. Podrobný opis sa vypúšťa, aby výroba nebola zbytočne komplikovaná.

5.4. Súvislosť

Zmena

V bode 2 „Špecifickosť výrobku“ druhom odseku tretej vete sa v pôvodnom nemeckom znení slovo „Prämienprodukt“ nahrádza slovom „Premiumprodukt“. [Táto zmena nemá vplyv na slovenské znenie].

Touto zmenou sa jednoducho opravuje chyba v písaní. Význam bol (vždy) „Premiumprodukt“ (prémiový výrobok).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„Hofer Rindfleischwurst“

EÚ č.: PGI-DE-0722-AM01 – 17.6.2020

CHOP ( ) CHZO (X)

1. Názov

„Hofer Rindfleischwurst“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Nemecko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.2. Mäsové výrobky (tepelne spracované, solené, údené atď.)

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Saláma „Hofer Rindfleischwurst“ je roztierateľná surová saláma. Saláma „Hofer Rindfleischwurst“ má pozdĺžny tvar. Roztierateľná masa sa plní do umelého čreva, pričom sa používajú črevá s priemerom 40 mm až 55 mm. Pokiaľ ide o intenzitu farby výrobku, mäso je výrazne, ale príjemne sfarbené do červena.

Saláma „Hofer Rindfleischwurst“ sa vyznačuje typickou, jemne aromatickou chuťou, ktorú zvýrazňuje ľahká korenistá príchuť. Údením studeným dymom z bukového dreva saláma „Hofer Rindfleischwurst“ navyše získava príjemnú údenú vôňu.

Saláma „Hofer Rindfleischwurst“ je jemne mletá, roztierateľná surová saláma, ktorá je charakteristická svojou sviežosťou. Svoju jedinečnú chuť a osobitnú arómu si zachováva dva až tri dni, a preto nie je vhodná na dlhšie skladovanie.

Ako vákuovo balený tovar má saláma „Hofer Rindfleischwurst“ o čosi dlhšiu trvanlivosť, a to minimálne do 10 dní, pokiaľ sa takáto vákuovo balená saláma skladuje v chlade.

Ďalšie kritériá kvality, ktorými sa musí saláma „Hofer Rindfleischwurst“ vyznačovať, je stabilná červená farba, ľahká roztierateľnosť a rovnomerná konzistencia.

Keďže na výrobu salámy „Hofer Rindfleischwurst“ sa ako základná surovina používa chudé hovädzie mäso, výsledný výrobok má vysoký podiel mäsových bielkovín bez obsahu bielkovín spojivového tkaniva. Tento podiel nesmie predstavovať menej ako 10 %. Z analýz uskutočnených v rámci neutrálnej kontroly prevádzky a kvality špecializovaných predajní mäsa v bavorských mäsiarstvach (Neutrale Betriebs- und Qualitätsprüfung für Fleischerfachgeschäfte im bayerischen Fleischerhandwerk, NBQP) vyplynuli pre salámu „Hofer Rindfleischwurst“ ako technické vlastnosti tieto analytické hodnoty: obsah vody sa pohybuje v hodnotách od 50 % do 55 %, obsah tuku od 20 % do 30 %. Podiel bravčového mäsa a slaniny dosahuje maximálne 40 %.

Ako prísada sa používa najmä dusitanová soliaca zmes a ako ďalšia prídavná látka na dosiahnutie červenej farby kyselina askorbová. Podiel týchto prídavných látok predstavuje v prípade dusitanovej soliacej zmesi 2,5 % a v prípade kyseliny askorbovej (prídavná látka na dosiahnutie červenej farby) 0,5 %. Ako základné koreniny sa pridávajú soľ a jemne mleté korenie. Na zjemnenie chuti salámy a dosiahnutie jej charakteristickej príchuti možno v malom množstve použiť aj ďalšie zmesi korenia.

3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Pre bezpečnú výrobu salámy „Hofer Rindfleischwurst“ má mimoriadny význam použitý druh surovín – mäsa a tuku. Uprednostňuje sa mäso z dospelých, starších jatočných zvierat. Jeho výhodou je intenzívna farba mäsa a jeho zrelosť. Používa sa hovädzie a bravčové mäso.

Základnou surovinou na výrobu salámy „Hofer Rindfleischwurst“ je hovädzie mäso bez tukových tkanív a šliach triedy R I (najmenej 60 %) a bravčová slanina tried S VIII a S I (súhrnný podiel max. 40 %).

Saláma „Hofer Rindfleischwurst“ sa vyznačuje svojou kvalitou a sviežosťou. Na výrobu salámy „Hofer Rindfleischwurst“ sa používa výlučne čerstvé jatočné mäso. Vo výrobnom procese tak neprichádza do úvahy žiadne prezreté, zvesené ani hlboko zmrazené mäso.

3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Saláma „Hofer Rindfleischwurst“ sa vyrába v zemepisnej oblasti. Znamená to, že celý výrobný proces vrátane samotného zabitia sa musí uskutočňovať v podnikoch v zemepisnej oblasti. Výrobným procesom sa konkrétne myslí porciovanie mäsa, zaraďovanie mäsa do tried a všetky ostatné kroky procesu spracovania.

3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Mesto Hof a okres Hof.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

1. Špecifickosť zemepisnej oblasti:

Saláma „Hofer Rindfleischwurst“ sa vo vymedzenej zemepisnej oblasti vyrába už vyše 50 rokov.

Prvýkrát začal v meste Hof salámu z chudého hovädzieho mäsa vyrábať mäsiar Hans Millitzer v roku 1950. V tejto tradícii pokračoval jeho bývalý pomocník Gottfried Rädlein, ktorý vyrábal salámu „Hofer Rindfleischwurst“ od roku 1962 do roku 1993 vo svojej vlastnej prevádzke v meste Hof a preslávil ju ďaleko za hranicami mesta.

Dopyt bol taký veľký, že Gottfried Rädlein týždenne spracoval na túto salámu až 15 hovädzích zadných štvrtí a niekedy pripravoval salámu „Hofer Rindfleischwurst“ podľa svojho špeciálneho receptu dokonca aj počas víkendov a sviatkov. Keďže „Hofer Rindfleischwurst“ je jemná roztierateľná surová saláma, ide o mimoriadne čerstvý výrobok, ktorý si preto zachováva osobitnú chuť a jedinečnú arómu len dva až tri dni. Saláma „Hofer Rindfleischwurst“ je mimoriadne chudý a ľahko stráviteľný výrobok, ktorý svojho času dokonca odporúčali lekári na trávenie.

Výrobou salámy „Hofer Rindfleischwurst“ sa neskôr začali zaoberať aj ďalší mäsiari v regióne, ktorí ju takisto chceli vyrábať a ponúkať na predaj ako tradičný výrobok. V januári 1993 previedol Gottfried Rädlein svoje mäsiarstvo na renomované mäsiarstvo Albert Schiller v meste Hof, ktoré až dodnes vyrába salámu „Hofer Rindfleischwurst“ podľa tej istej receptúry ako Gottfried Rädlein. Vďaka úsiliu vtedajšieho hlavného majstra cechu mäsiarov mesta Hof bola saláma „Hofer Rindfleischwurst“ v roku 1993 zaradená do spolkových usmernení Nemecka pre mäso a mäsové výrobky pod číslom 2.2120.1.

2. Špecifickosť výrobku:

Ako sa opisuje v predchádzajúcom texte, saláma „Hofer Rindfleischwurst“ je výrobok vysokej kvality a charakteristickej chuti, ktorý je vysoko cenený a veľmi známy ako regionálna špecialita, najmä v meste Hof a v okrese Hof. Táto saláma je veľmi obľúbená a žiadaná nielen u domáceho obyvateľstva, ale vysoko si ju cenia aj zahraniční hostia a návštevníci. O jej význame a popularite svedčí aj zaradenie do usmernení nemeckého potravinového kódexu.

Saláma „Hofer Rindfleischwurst“ bola ocenená a odmenená aj na rôznych súťažiach. Mäsiarstva z danej zemepisnej oblasti posielajú salámu „Hofer Rindfleischwurst“ na každoročnú kontrolu kvality, ktorú uskutočňuje Zväz mäsiarov Bavorska. V uplynulých rokoch bol tento prémiový výrobok vždy ocenený zlatou alebo striebornou medailou. To isté platí aj pre výsledky dosiahnuté v rámci kontroly kvality Nemeckého potravinárskeho združenia (Deutschen Lebensmittelgesellschaft – DLG) na spolkovej úrovni. V rámci výstavy, ktorá sa naposledy konala v apríli 2009 v Hornom Fransku v meste Hof, sa uskutočnila verejná ochutnávka salámy, pričom miestne médiá podrobne informovali o saláme „Hofer Rindfleischwurst“ ako o vynikajúcej regionálnej pochúťke.

3. Príčinná súvislosť:

V prípade salámy „Hofer Rindfleischwurst“ ide o typický výrobok regiónu Hof. Má v ňom svoj pôvod a miestni výrobcovia túto salámu tradične vyrábajú už viac než 50 rokov podľa špeciálnej receptúry a technológie. Popularita a dobré meno tohto výrobku preto do veľkej miery spočívajú v jeho pôvode vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie výrobku

https://register.dpma.de/DPMAregister/geo/detail.pdfdownload/41939

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 346

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 65 9. septembra 2022

Obsah		Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2022/C 346/01	Stiahnutie aktov Komisie	1

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2022/C 346/02	Výmenný kurz eura — 8. septembra 2022	2

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2022/C 346/03	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.10658 – NORSK HYDRO / ALUMETAL) ( 1 )	3
2022/C 346/04	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.10702 – KPS CAPITAL PARTNERS / REAL ALLOY EUROPE) ( 1 )	5
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2022/C 346/05	Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	7
2022/C 346/06	Uverejnenie žiadosti o schválenie podstatnej zmeny špecifikácie výrobku podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	12


	(1) Text s významom pre EHP