3.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/75


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Revízia nariadenia LIFE+ v polovici obdobia jeho uplatňovania“

[KOM(2010) 516 v konečnom znení]

2011/C 132/13

Spravodajca: Lutz RIBBE

Komisia sa 30. septembra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Revízia nariadenia LIFE+ v polovici obdobia jeho uplatňovania

KOM(2010) 516 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28. februára 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 470. plenárnom zasadnutí 15. a 16. marca 2011 (schôdza z 15. marca 2011) prijal 185 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie

1.1

Predložená správa v polovici obdobia uplatňovania programu LIFE+ (uplatňuje sa v rokoch 2007–2013) neposkytuje dostatočný súbor údajov na to, aby sa doterajší priebeh už dal objektívne zhodnotiť. Kvôli počiatočným problémom sa totiž prvé projekty v rámci programu rozbehli až v januári 2009.

1.2

EHSV však vždy zdôrazňoval, že program LIFE, ktorý existuje už takmer 20 rokov, má veľký význam pre rozvoj a formovanie európskej environmentálnej politiky. Považuje za potrebné a zmysluplné, aby sa tento program ďalej rozvíjal a aby sa v ňom pokračovalo aj v novom finančnom období (2013–2020).

1.3

Program LIFE musí byť podľa možnosti pružný nástroj, ktorý Komisii umožní formovať a tvoriť. Program LIFE, ktorého finančné prostriedky dosahujú výšku cca 0,2 % rozpočtu EÚ, môže byť významným prínosom a prispieť k vyriešeniu niektorých problémov. Nedokáže však odstrániť nesprávne smerovanie niektorých iných oblastí politiky EÚ, ani financovať všetky stratégie EÚ týkajúce sa životného prostredia.

1.4

Pre výber projektov LIFE by v budúcnosti malo byť rozhodujúcim kritériom to, či sú potrebné v súvislosti s problémami pri zavádzaní politiky EÚ v oblasti ochrany životného prostredia do praxe. Pomerné poňatie, teda aby sa prostriedky rozdelili pomerne medzi štáty, už v budúcnosti nesmie pri výbere projektov zohrávať žiadnu úlohu.

1.5

Politika ochrany životného prostredia je v EÚ rozvinutá viac než v iných častiach sveta a je to zásluha aktívnej občianskej spoločnosti, ktorá to vyžaduje. Komisia v tejto súvislosti právom vyzdvihuje rolu organizácií na ochranu prírody a životného prostredia, a aj EHSV ich úlohu oceňuje. Mali by sme však motivovať aj iné časti občianskej spoločnosti, aby v budúcnosti viac spolupracovali na projektoch programu LIFE. Mechanizmus financovania projektov v rámci programu LIFE+ musí byť vytvorený tak, aby strnulé požiadavky v oblasti spolufinancovania neodsúdili dobré projekty na neúspech.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Program LIFE, ktorý je programom EÚ na financovanie environmentálnych projektov, bol doteraz bezpochyby veľmi dôležitým programom EÚ a poskytol rozhodujúce impulzy na zavedenie a ďalší rozvoj environmentálnej politiky a právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia. Tento program vznikol v máji 1992 nariadením (EHS) č. 1973/92 o finančnom nástroji pre životné prostredie (LIFE).

2.2

LIFE I prebiehal od roku 1992 do roku 1995 a mal rozpočet 400 miliónov EUR (100 miliónov EUR ročne). Pre veľký úspech bola nariadením (ES) č. 1404/96 odštartovaná jeho druhá fáza (LIFE II), ktorá mala na obdobie rokov 1996–1999 vyčlenený rozpočet 450 miliónov EUR (teda 112,5 milióna EUR ročne). Podľa nariadenia (ES) č. 1655/2000 mal program LIFE III pôvodne prebiehať od roku 2000 do roku 2004 (s rozpočtom 128 miliónov EUR ročne), nariadením (ES) č. 1682/2004 však bola jeho platnosť predĺžená až do konca minulého finančného obdobia (teda do konca roku 2006).

2.3

Nariadením (ES) č. 614/2007 bola odštartovaná nová fáza programu LIFE, konkrétne LIFE+, na finančné obdobie 2007–2013, pre ktorú je k dispozícii rozpočet vo výške 2,17 miliárd EUR (teda zhruba 340 miliónov EUR ročne).

2.4

LIFE+ dal doterajšej štruktúre financovania v oblasti životného prostredia úplne novú štruktúru. Časti doterajších finančných programov EÚ (Forest Focus, podpora mimovládnych organizácií, URBAN, vývoj nových politických iniciatív, časť z prostriedkov na uplatňovanie environmentálnej politiky, časti programu LIFE-Životné prostredie a LIFE-Príroda) z bývalej hlavy rozpočtu 07 boli zlúčené a zároveň bolo rozhodnuté, že z prostriedkov LIFE sa už nebudú financovať žiadne klasické, fyzické, hmatateľné investičné projekty v oblasti životného prostredia. Na tieto sa budú využívať rozpočtové prostriedky z okruhu 1a (environmentálne projekty), resp. 1b, ako aj časti z okruhu 2 (projekty na ochranu životného prostredia) rozpočtu EÚ. Doterajšia podpora medzinárodných aktivít bola presunutá do okruhu 4, opatrenia týkajúce sa morského životného prostredia do okruhu 3.

2.5

LIFE+ sa zameriava na financovanie opatrení (s výlučne európskym rozmerom), ktoré podporujú environmentálnu politiku, ako napríklad výmena osvedčených postupov, zvyšovanie výkonnosti miestnych a regionálnych orgánov, či podpora mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia v celej EÚ.

2.6

Investičné zámery už teda podľa Komisie v tomto finančnom období nie sú kryté z programu LIFE, ale z (nových) okruhov 1a, 1b, 2 a 4.

2.7

Keďže príslušné nariadenie LIFE+ nadobudlo účinnosť až v júni 2007, výberové konanie na projekty sa mohlo začať až v októbri toho istého roka. Prvé projekty financované z novej fázy programu LIFE+ sa preto rozbehli až v januári 2009. To zároveň znamená, že hodnotenie v polovici obdobia, ktoré predložila Komisia a ku ktorému sa výbor vyjadruje, sa musí obmedziť len na úvahy o pomerne malom počte projektov, ktoré sa ešte len poriadne rozbehli. Komisia to opisuje veľmi správne, keď v texte uvádza, že „sú k dispozícii obmedzené informácie o výsledkoch“.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1

V hodnotiacej správe sa na viacerých miestach uvádza, že program LIFE+ je dôležitý. Popisuje sa ako „efektívny nástroj“, ktorý má „pridanú hodnotu“ a poukazuje sa na to, že „príjemcovia, ako aj členské štáty sa domnievajú, že program by mal aj naďalej pokračovať, keďže má rozhodujúcu úlohu pri realizácii environmentálnej politiky EÚ“.

3.2

EHSV pochybuje o tom, či sa k takýmto výrokom dá dospieť na základe predloženej správy založenej na hodnotení projektov, ktoré začali len v januári 2009. Výbor, ako je známe, síce nikdy nikoho nenechal na pochybách o tom, že aj on považuje program LIFE za veľmi dôležitý, avšak malé množstvo dostupných údajov, na ktorých základe bola hodnotiaca správa vypracovaná, neumožňuje podľa neho vyvodiť objektívne závery o novej fáze LIFE+.

3.3

Výbor by však chcel túto príležitosť využiť, aby sa vyjadril k niektorým zásadným otázkam a predostrel niekoľko návrhov, keďže už teraz sa začína diskutovať o prípadnom novom programovom období po roku 2013.

3.4

Výbor by v tejto súvislosti chcel v prvom rade zdôrazniť, že podľa neho v súčasnosti ešte nie je možné objektívne zhodnotiť novú fázu programu LIFE+ v polovici obdobia jeho uplatňovania.

3.5

Vo svojom stanovisku (1) k návrhu neskôr prijatého nariadenia LIFE+ vyslovil EHSV niekoľko varovaní, ktoré sa teraz, ako sa zdá, napĺňajú.

3.6

Výbor vo svojom stanovisku uviedol, že doterajšie programy LIFE je možné považovať za veľmi úspešné, riadiace politické nástroje Komisie. Vďaka tomu, že Komisia mohla stanovovať podmienky a že medzi potenciálnymi realizátormi projektov, ale aj medzi členskými štátmi vznikla určitá súťaž o prostriedky z projektu LIFE, sa pomerne skromnými prostriedkami podarilo dosiahnuť naozaj pozoruhodné výsledky. Členské štáty (vlastne verejno-súkromní navrhovatelia projektov v členských štátoch) museli v počiatočných fázach vymyslieť a rozvíjať inovatívne projekty LIFE, ktoré spĺňali požiadavky cieľov programu LIFE. Tieto návrhy projektov boli v priebehu presne stanoveného výberového konania podrobne posúdené, a potom buď schválené, alebo na základe nedostatočnej kvality či nedostatku rozpočtových prostriedkov zamietnuté. Týmto spôsobom bola pri rozdeľovaní prostriedkov zabezpečená európska transparentnosť, aj jasné riadenie Komisiou.

3.7

EHSV aj naďalej zastáva názor, že Komisia musí mať na podporu svojej environmentálnej politiky, ktorá sa, ako je známe, v niektorých sektoroch len veľmi ťažko posúva vpred, k dispozícii nástroj, ktorý môže formovať len ona sama, bez ohľadu na proporcionálne rozdelenie prostriedkov napríklad medzi regióny.

3.8

Komisia však vo svojej hodnotiacej správe konštatuje, že indikatívne národné prideľovanie prostriedkov, ktoré sa uplatňuje od novej fázy projektu, síce zlepšilo „geografické rozmiestnenie projektov“, hodnotenie však naznačuje, že takéto rozdelenie prostriedkov by mohlo „zapríčiniť výber projektov nižšej kvality“.

3.9

Presne toho sa EHSV obával. Žiada preto Komisiu a Radu, aby ešte raz od základu prehodnotili zásady programu LIFE. Cieľom by nemalo byť presúvanie prostriedkov EÚ, z ktorých sú financované environmentálne projekty s európskym rozmerom, členským krajinám. Program sa má uplatňovať tam, kde je to podľa útvarov Komisie najviac potrebné, aby sa dosiahol pokrok v oblasti environmentálnej politiky EÚ.

3.10

Environmentálnu politiku v Európe už do značnej miery ovplyvňujú pravidlá EÚ, čo sa dá odôvodniť len snahou o dobré fungovanie vnútorného trhu. Nie je ale dobré europeizovať zákonodarstvo a určitým spôsobom nacionalizovať príslušný nástroj na tvorbu politiky.

3.11

Projekty a procesy podporované z programu LIFE by sa podľa názoru EHSV mali ešte cielenejšie než doteraz zameriavať na realizáciu prijatých stratégií EÚ (a to najmä stratégie pre trvalú udržateľnosť, okolo ktorej je akosi podozrivo ticho, ale aj stratégie na ochranu biodiverzity, stratégie na ochranu podnebia, či ekologických zložiek stratégie Európa 2020). Osobitný dôraz by sa mal klásť na vzorový charakter projektov, čo znamená, že by už nebolo bezpodmienečne nutné, aby mal každý projekt inovatívny charakter, ako sa to doteraz požaduje napr. v oblasti „Biodiverzity“. Často totiž nechýba ani tak inovácia, ako skôr len šírenie už existujúcich postupov a ich zavádzanie do praxe.

3.12

Komisia potrebuje do budúcnosti väčšiu pružnosť pri svojom výbere projektov, a to po obsahovej i finančnej stránke, pričom pod finančnou stránkou sa rozumejú aj podiely spolufinancovania. EHSV si vie predstaviť, že by malo byť možné financovať niektoré projekty aj na 100 % z prostriedkov EÚ.

3.13

V oznámení Komisie sa správne uvádza, že napríklad príspevky občianskej spoločnosti sú pre rozvoj environmentálnej politiky nevyhnutné. Aj preto sa európska politika ochrany životného prostredia dá v porovnaní s inými časťami sveta často považovať za pokrokovú. Spoločenské diskusie si totiž vyžadujú viac ochrany životného prostredia a prírody. Je v záujme EÚ podporovať túto diskusiu, ktorá nesmie stroskotať len na otázke spolufinancovania.

3.14

EHSV sa zasadzuje za to, aby sa program LIFE realizoval v konštruktívnej spolupráci so všetkými mimovládnymi organizáciami (združenia podnikov, odborové zväzy a pod.) v členských štátoch i na úrovni EÚ. Členovia týchto organizácií pôsobia často práve v oblastiach, kde by EÚ rada zlepšila ochranu životného prostredia a zabezpečila uplatňovanie environmentálnej politiky EÚ. Príslušná osveta a vhodné zapojenie by teda nemalo byť len záležitosťou environmentálnych organizácií, ale aj podnikov.

3.15

EHSV by chcel preto výslovne poukázať na skutočnosť, že okrem bežných združení na ochranu prírody a životného prostredia by bolo potrebné vyvinúť úsilie na to, aby sa do programu LIFE aktívne zapojili napríklad aj združenia podnikov a odborové zväzy.

3.16

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že je potrebné „presnejšie stanovovanie priorít a cieľov v rámci každej témy“. Treba však pritom zohľadniť aj medziodvetvové prístupy. Okrem toho by sa nemali kategoricky vylučovať projekty s tretími krajinami.

3.17

EHSV naozaj vysoko oceňuje program LIFE, napriek tomu by však chcel varovať pred jeho preceňovaním. Vďaka prostriedkom vo výške 340 miliónom EUR ročne možno podporiť mnohé projekty, ktoré môžu poukázať na príkladné prístupy v oblasti environmentálnej politiky. Tieto finančné prostriedky, približne 0,2 % rozpočtu EÚ, však nemôžu odstrániť napríklad problémy, ktoré vzniknú nesprávnym smerovaním v iných oblastiach politiky EÚ.

3.18

Ak sa teda v hodnotiacej správe hovorí, že zložka „Biodiverzita“ programu LIFE „má možnosť stať sa významným nástrojom konkrétne určeným na financovanie realizácie akčného plánu pre biodiverzitu“, má EHSV určité pochybnosti o tomto výroku. LIFE samozrejme má a musí pomôcť (a aj pomôže) ukázať, ako môže v praxi vyzerať skĺbenie zachovania biodiverzity a hospodárskeho využívania prírodných zdrojov, konkrétne finančné nástroje na dosiahnutie tohto cieľa sú však iné.

3.19

Komisia vo svojom oznámení (2) uvádza, že „Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je politickým nástrojom, ktorý má najvýraznejší vplyv na biodiverzitu vo vidieckych oblastiach“ a že „Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (najmä v rámci osi 2) zostáva pre sústavu Natura 2000 a biodiverzitu v EÚ najdôležitejším zdrojom finančných prostriedkov Spoločenstva“. Teda nie program LIFE.

3.20

Skutočnosť, že dnes sa v Európe kryje len 20 % celkových finančných potrieb na obhospodarovanie chránených prírodných oblastí (vrátane siete Natura 2000), sa nepodarí vyriešiť programom LIFE, ale len tým, že sa, ako sa už veľakrát hovorilo, ochrana prírody a životného prostredia začlení do iných oblastí politiky. To v praxi znamená, že by ešte raz a jasne mala byť opísaná úloha a ciele programu LIFE.

V Bruseli 15. marca 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  CES 382/2005, Ú. v. EÚ C 255, 14.10.2005, s. 52.

(2)  „Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Hodnotenie vykonávania akčného plánu EÚ pre biodiverzitu (2010)“, KOM(2010) 548 v konečnom znení.