(1)

Hoci v minulosti došlo k prerušeniam dodávok plynu, existujú viaceré faktory, ktoré odlišujú situáciu v roku 2022 od predchádzajúcich kríz v oblasti bezpečnosti dodávok plynu. Stupňovanie ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine od februára 2022 viedlo k bezprecedentnému zvýšeniu cien. Tieto zvýšenia cien pravdepodobne zásadne zmenia motiváciu plniť podzemné zásobníky plynu v Únii. V súčasnej geopolitickej situácii nemožno vylúčiť ďalšie prerušenie dodávok plynu. Takéto prerušenia dodávok by mohli vážne poškodiť občanov i hospodárstvo Únie, pretože Únia je stále do značnej miery závislá od externých dodávok plynu, ktoré môžu byť zasiahnuté konfliktom.

(2)

Povaha a dôsledky týchto nedávnych udalostí sú rozsiahle a zasahujú celú Úniu, preto si vyžadujú komplexnú reakciu Únie. Uvedená reakcia by mala prednostne zahŕňať opatrenia, ktoré môžu posilniť bezpečnosť dodávok plynu na úrovni Únie, najmä pokiaľ ide o dodávky plynu chráneným odberateľom. Úspory energie a energetická efektívnosť prispievajú zásadným spôsobom k dosahovaniu uvedeného cieľa. Je preto nevyhnutné, aby Únia konala koordinovane s cieľom zabrániť potenciálnym rizikám vyplývajúcim z možných prerušení dodávok plynu, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov vybrať si medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecná štruktúra ich zásobovania energiou v súlade s článkom 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(3)

Podzemné zásobníky plynu prispievajú k bezpečnosti dodávok plynu a riadne naplnené podzemné zásobníky plynu vedú k bezpečnosti dodávok plynu tým, že v časoch veľkého dopytu alebo prerušenia dodávok poskytnú podzemné zásobníky plynu dodatočné dodávky. Keďže k prerušeniam dodávok plynu z plynovodov môže dôjsť kedykoľvek, mali by sa zaviesť opatrenia týkajúce sa úrovne naplnenia podzemných zásobníkov plynu Únie s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok plynu na zimu 2022 - 2023.

(4)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 (3) sa zaviedol mechanizmus solidarity ako nástroj na zmierňovanie účinkov závažného stavu núdze v rámci Únie, v prípade ktorého sú v nejakom členskom štáte ohrozené dodávky plynu odberateľom chránených solidaritou ako základná bezpečnostná potreba a nevyhnutná priorita. V prípade stavu núdze v Únii sa okamžitou reakciou zabezpečí, aby členské štáty boli schopné poskytnúť odberateľom zvýšenú ochranu.

(5)

Vplyv ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine však ukázal, že existujúce pravidlá bezpečnosti dodávok nie sú prispôsobené náhlym veľkým zmenám v geopolitickej situácii, v ktorej nedostatok dodávok a vysoké ceny môžu byť dôsledkom nielen zlyhania infraštruktúry alebo extrémnych poveternostných podmienok, ale aj úmyselných vážnych udalostí a dlhšie trvajúcich alebo náhlych prerušení dodávok. Preto je potrebné riešiť náhle mimoriadne zvýšené riziká vyplývajúce zo súčasných zmien geopolitickej situácie vrátane diverzifikácie energetických zdrojov Únie.

(6)

Na základe analýzy Komisie týkajúcej sa okrem iného primeranosti opatrení na zabezpečenie dodávok plynu a celoúnijnej posilnenej analýzy pripravenosti na riziká, ktorú vo februári 2022 vykonali Komisia a Koordinačná skupina pre plyn (ďalej len „GCG“) zriadená nariadením (EÚ) 2017/1938, by každý členský štát v zásade mal zabezpečiť, aby podzemné zásobníky plynu, ktoré sa nachádzajú na jeho území a sú priamo prepojené s trhovou oblasťou daného členského štátu, boli do 1. novembra každého roku naplnené aspoň na 90 % svojej kapacity na úrovni členského štátu štátov (cieľ naplnenia), s viacerými priebežnými cieľmi pre každý členský štát na máj, júl, september a február (trajektória plnenia) nasledujúceho roka. Niektoré členské štáty, ktoré disponujú značnou uskladňovacou kapacitou podzemných zásobníkov, by boli neúmerne ovplyvnené povinnosťou splniť cieľ naplnenia podzemných zásobníkov plynu na ich území. S cieľom zohľadniť uvedenú situáciu by sa povinnosť naplniť ich podzemné zásobníky plynu mala znížiť na 35 % ich priemernej ročnej spotreby plynu za posledných päť rokov. Tým by nebola dotknutá povinnosť ostatných členských štátov prispievať k naplneniu príslušných podzemných zásobníkov plynu. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť za určitých podmienok o čiastočnom splnení cieľa naplnenia započítaním zásob skvapalneného zemného plynu (ďalej len „LNG“) uskladnených v zariadeniach LNG. Ciele naplnenia sú nevyhnutné na zabezpečenie primeranej ochrany spotrebiteľov v Únii pred nedostatočnými dodávkami. Na rok 2022 by sa mal uplatniť nižší cieľ naplnenia na úrovni 80 % a nižší počet priebežných cieľov, pričom sa zohľadní, že toto nariadenie má nadobudnúť účinnosť až po začiatku vtlačnej sezóny, a že členské štáty budú mať obmedzený čas na jeho vykonanie.

(7)

Členské štáty by sa pri napĺňaní svojich zásobníkov mali zamerať na diverzifikáciu svojich dodávateľov plynu s cieľom znížiť svoju závislosť, ak táto závislosť môže ohroziť bezpečnosť dodávok energie alebo základné bezpečnostné záujmy Únie alebo členských štátov.

(8)

Každý rok od roku 2023 by sa mali zásoby plynu osobitne monitorovať počnúc februárom, aby sa zabránilo náhlemu vyťaženiu plynu z podzemných zásobníkov plynu uprostred zimy, čo by mohlo spôsobiť problémy s bezpečnosťou dodávok pred koncom zimy. Trajektórie plnenia by mali umožňovať nepretržité monitorovanie počas celej vtlačnej sezóny.

(9)

Každý členský štát s podzemnými zásobníkmi plynu by mal od roku 2023 predkladať Komisii návrh trajektórie plnenia takýchto zásobníkov na svojom území a priamo prepojených s jeho trhovou oblasťou v súhrnnej forme. Komisia by po zohľadnení posúdenia GCG mala prijať rozhodnutie o stanovení trajektórií plnenia pre každý členský štát takým spôsobom, aby sa neprimerane nenarúšalo konkurenčné postavenie podzemných zásobníkov plynu v danom členskom štáte v porovnaní s takými zásobníkmi nachádzajúcimi sa v susedných členských štátoch.

(10)

S cieľom stanoviť trajektóriu plnenia pre každý členský štát s podzemnými zásobníkmi plynu od roku 2023 na základe návrhu trajektórie plnenia predloženej každým takýmto členským štátom, by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4).

(11)

Trajektória plnenia pre každý členský štát s podzemnými zásobníkmi plynu by mala zahŕňať viaceré priebežné ciele a mala by vychádzať z priemernej miery naplnenia pre daný členský štát počas piatich predchádzajúcich rokov. V prípade členských štátov, ktorých cieľ naplnenia sa zníži na 35 % ich priemernej ročnej spotreby plynu, by sa priebežné ciele trajektórie plnenia mali primerane znížiť.

(12)

Ak členský štát nemôže včas splniť cieľ naplnenia z dôvodu technických problémov, ako sú problémy súvisiace s plynovodmi zásobujúcimi podzemné zásobníky plynu alebo so zariadeniami na vtláčanie, malo by sa členskému štátu umožniť splniť cieľ naplnenia neskôr. Cieľ naplnenia by však mal byť splnený čo najskôr, najneskôr však do 1. decembra príslušného roka, aby sa zaistila bezpečnosť dodávok plynu v zimnom období.

(13)

Je možné, že členský štát nemusí byť schopný splniť cieľ naplnenia alebo priebežný cieľ v prípade stavu núdze na regionálnej úrovni alebo stavu núdze v Únii, ako sú prípady nepostačujúcich dodávok plynu ako sa uvádza v článku 11 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2017/1938, ktorý Komisia v zmysle uvedeného nariadenia vyhlásila na žiadosť jedného prípadne viacerých členských štátov, ktoré vyhlásili vnútroštátny stav núdze v zmysle uvedeného nariadenia. Ciele naplnenia vrátane cieľov v oblasti rozdelenia zaťaženia by preto nemali platiť, ak Komisia vyhlásila stav núdze na regionálnej úrovni alebo stav núdze v Únii podľa článku 12 uvedeného nariadenia, a to počas trvania takéhoto stavu.

(14)

S cieľom zabezpečiť, aby nebolo odchýlenie od trajektórií plnenia by mali príslušné orgány nepretržite monitorovať úrovne naplnenia podzemných zásobníkov plynu. Trajektórie plnenia by mali podliehať rozpätiu piatich percentuálnych bodov. Ak je úroveň naplnenia v členskom štáte o viac ako päť percentuálnych bodov nižšia ako úroveň jeho trajektórie plnenia, príslušný orgán by mal bezodkladne prijať účinné opatrenia na jej zvýšenie. Členské štáty by o takýchto opatreniach mali informovať Komisiu a GCG.

(15)

Akékoľvek podstatné a trvalé odchýlenie sa od trajektórie plnenia zo strany členského štátu môže ohroziť dosiahnutie primeraných úrovní naplnenia a cieľ naplnenia, ktoré sú potrebné na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu v Únii v duchu solidarity. V prípade takejto podstatnej a trvalej odchýlky od trajektórie plnenia alebo odchýlky od cieľa naplnenia by Komisia mala byť splnomocnená prijať účinné opatrenia, aby zabránila problémom s bezpečnosťou dodávok plynu vyplývajúcim z nenaplnených zásobníkov. Pri rozhodovaní o takýchto účinných opatreniach by Komisia mala zohľadniť osobitnú situáciu dotknutého členského štátu, ako napríklad veľkosť podzemných zásobníkov plynu vo vzťahu k domácej spotrebe plynu alebo význam daných podzemných zásobníkov plynu pre bezpečnosť dodávok plynu v regióne a akékoľvek existujúce zariadenie LNG. Keďže toto nariadenie má nadobudnúť účinnosť až po začiatku vtlačnej sezóny v roku 2022, vo všetkých opatreniach, ktoré Komisia prijme na riešenie odchýlok od trajektórie plnenia na rok 2022, by sa mala zohľadniť skutočnosť, že na vykonanie tohto nariadenia na vnútroštátnej úrovni je menej času. Komisia by mala zabezpečiť, aby opatrenia neprekračovali rámec toho, čo je potrebné na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, a neznamenala pre členské štáty, účastníkov trhu s plynom, prevádzkovateľov zásobníkov alebo spotrebiteľov neprimerané zaťaženie.

(16)

Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili splnenie cieľov naplnenia. Pri plnení cieľov naplnenia by sa mali zamerať na využívanie trhových opatrení ako prvej možnosti, aby sa zabránilo zbytočným narušeniam trhu. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa pre stanovenie vyššieho cieľa naplnenia, aby sa Únia mohla usilovať o kolektívne naplnenie 85 % kapacity podzemných zásobníkov plynu v Únii na rok 2022. Keďže v mnohých členských štátoch sú na podporu naplnenia zásobníkov už zavedené rôzne regulačné režimy, na splnenie trajektórií plnenia alebo cieľa naplnenia by sa nemal uložiť žiadny konkrétny nástroj. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, ktorý nástroj je najvhodnejší pre ich vnútroštátny systém za predpokladu, že budú splnené príslušné podmienky. Členské štáty alebo príslušné regulačné orgány by preto mali mať možnosť určiť, ktorí účastníci trhu sú povinní zabezpečiť naplnenie podzemných zásobníkov plynu. Mali by mať taktiež možnosť rozhodnúť, či regulačné prostriedky, ktoré pripúšťajú platné trhové pravidlá Únie, ako napríklad opatrenia, ktorými sa držiteľom kapacity uloží povinnosť uvoľniť nevyužitú kapacitu, postačujú na splnenie cieľov naplnenia, alebo či sú potrebné finančné stimuly alebo tarifné zľavy za uskladňovanie. Ak členský štát uloží dodávateľom plynu, ktorí dodávajú plyn chráneným odberateľom na jeho území, povinnosť uskladňovať plyn v podzemných zásobníkoch plynu, množstvo uskladneného plynu by sa malo určiť na základe množstva zemného plynu dodávaného týmto chráneným odberateľom. Členské štáty by sa mali navzájom koordinovať a používať nástroje, ako sú platformy na nákup LNG, s cieľom maximalizovať využívanie LNG na napĺňanie zásobníkov. Okrem toho by členské štáty mali obmedziť infraštruktúrne a regulačné prekážky kombinovaného využívania LNG na napĺňanie zásobníkov.

(17)

V oznámení Komisie z 8. marca 2022 s názvom „REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu“ sa objasnilo, že právo Únie umožňuje členským štátom na účely zaistenia naplnenia zásobníkov poskytovať pomoc dodávateľom plynu podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, napríklad vo forme záruk (dvojsmerné rozdielové zmluvy).

(18)

Každé opatrenie prijaté členskými štátmi na zaistenie naplnenia podzemných zásobníkov plynu vrátane podmienok, ktoré sa majú uložiť v súvislosti s naplnením na základe rozdelenia zaťaženia, a podmienok, ktoré sa majú uložiť na ťažbu plynu z podzemných zásobníkov plynu, by malo byť nevyhnutné, presne vymedzené, transparentné, primerané, nediskriminačné a overiteľné, a nemalo by neprimerane narúšať hospodársku súťaž alebo riadne fungovanie vnútorného trhu s plynom, ani ohrozovať bezpečnosť dodávok plynu iných členských štátov ani Únie. Takéto opatrenia by predovšetkým nemali viesť k posilneniu dominantného postavenia alebo neočakávaným príjmom pre podniky, ktoré kontrolujú podzemné zásobníky plynu alebo ktoré si zarezervovali, ale nevyužili uskladňovaciu kapacitu.

(19)

Efektívne využívanie existujúcej infraštruktúry vrátane cezhraničných prepravných kapacít, podzemných zásobníkov plynu a zariadení LNG je dôležitým faktorom pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok plynu v duchu solidarity. Otvorené hranice trhu s energiou sú kľúčové pre bezpečnosť dodávok plynu, a to aj v časoch prerušenia dodávok plynu na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni alebo úrovni Únie. Opatrenia prijaté na zaistenie naplnenia podzemných zásobníkov plynu by preto nemali blokovať alebo obmedzovať cezhraničné kapacity pridelené v súlade s nariadením Komisie (EÚ) 2017/459 (5). Okrem toho by členské štáty mali zabezpečiť, aby uskladňovacia kapacita zostala k dispozícii, a to aj pre susedné členské štáty a v prípade vyhlásenia stavu núdze ako sa uvádza v článku 11 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2017/1938.

(20)

Povinnosť uskladňovania bude pravdepodobne predstavovať finančnú záťaž pre príslušných účastníkov trhu v tých členských štátoch, ktoré majú príslušné podzemné zásobníky plynu na svojom území, zatiaľ čo zámerom zvýšenia úrovne bezpečnosti dodávok plynu je to, aby z neho ťažili všetky členské štáty vrátane tých, ktoré podzemné zásobníky plynu nemajú. Aby sa rozdelilo zaťaženie spočívajúce v zabezpečení dostatočného naplnenia podzemných zásobníkov plynu v Únii v záujme zaistenia bezpečnosti dodávok plynu, členské štáty bez podzemných zásobníkov plynu by mali v duchu solidarity využívať podzemné zásobníky plynu v iných členských štátoch. V prípade, že členský štát nemá existujúce prepojenie s inými členskými štátmi alebo ak obmedzená cezhraničná prepravná kapacita členského štátu alebo iné technické dôvody znemožňujú využívanie podzemných zásobníkov plynu v iných členských štátoch, táto povinnosť by sa mala zodpovedajúcim spôsobom obmedziť.

(21)

Členské štáty bez podzemných zásobníkov plynu by mali zabezpečiť, aby účastníci trhu v takom členskom štáte mali uzavreté dohody v členských štátoch, ktoré takéto zásobníky majú, v ktorých sa stanoví do 1. novembra využívanie objemov zásobníkov zodpovedajúcich aspoň 15 % ich priemernej ročnej spotreby plynu za predchádzajúcich päť rokov. Členské štáty bez podzemných zásobníkov plynu by však mali byť schopné vytvoriť si aj alternatívny mechanizmus rozdelenia zaťaženia s jedným alebo viacerými členskými štátmi, ktoré majú podzemné zásobníky plynu. Ak sú splnené určité podmienky, pri zvažovaní mechanizmu rozdelenia zaťaženia by sa mali zohľadniť aj iné existujúce rovnocenné opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, ako je napríklad rovnocenná povinnosť týkajúca sa iných palív než zemný plyn vrátane ropy. Členské štáty by mali takéto alternatívne mechanizmy rozdelenia zaťaženia oznámiť Komisii a preukázať technické obmedzenia, a rovnocennosť prijatých opatrení.

(22)

Opatrenia, ktorými sa zaťaženie týkajúce sa povinnosti podzemného uskladňovania rozdelí medzi členské štáty bez podzemných zásobníkov plynu a členské štáty s podzemnými zásobníkmi plynu, môžu mať na druhej strane finančný vplyv na príslušných účastníkov trhu. Členským štátom bez podzemných zásobníkov plynu by preto malo byť umožnené, aby účastníkom trhu poskytli finančné stimuly alebo náhradu za výpadky príjmov alebo za náklady vzniknuté v dôsledku povinností, ktoré im boli uložené a ktoré nemožno pokryť príjmami. Ak sú takéto opatrenia financované prostredníctvom poplatku, daný poplatok by sa nemal uplatňovať na cezhraničné prepojovacie body.

(23)

Účinné monitorovanie a podávanie správ je nevyhnutné na posúdenie povahy a rozsahu rizík súvisiacich s bezpečnosťou dodávok plynu, ako aj na výber vhodných opatrení na odvrátenie takýchto rizík. Prevádzkovatelia podzemných zásobníkov plynu by mali počas vtlačnej sezóny každý mesiac oznamovať úrovne naplnenia príslušným orgánom. Vlastníci a prevádzkovatelia podzemných zásobníkov plynu sa nabádajú, aby do centrálnej vykazovacej platformy pravidelne zadávali informácie o kapacite a úrovni naplnenia každého podzemného zásobníka plynu.

(24)

Príslušné orgány zohrávajú významnú úlohu pri monitorovaní bezpečnosti dodávok plynu, a zabezpečovaní rovnováhy medzi bezpečnosťou dodávok plynu a nákladmi pre spotrebiteľov vyplývajúcich z opatrení. Príslušný orgán každého členského štátu alebo iný subjekt určený členským štátom by mali monitorovať úrovne naplnenia podzemných zásobníkov plynu na ich území a oznámiť výsledky Komisii. Komisia by mala mať možnosť v náležitých prípadoch vyzvať Agentúru Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), aby jej pri monitorovaní pomohla.

(25)

Je zásadné, aby sa v posúdení rizika vykonanom podľa článku 7 nariadenia (EÚ) 2017/1938 zohľadnili všetky riziká, ktoré by mohli mať vážny vplyv na bezpečnosť dodávok plynu. Na tento účel by sa v prístupe založenom na riziku pri posudzovaní bezpečnosti dodávok plynu a zavádzaní preventívnych a zmierňujúcich opatrení mali zohľadniť aj scenáre úplného prerušenia dodávok z jedného zdroja. S cieľom zabezpečiť maximálnu pripravenosť v snahe zabrániť prerušeniu dodávok plynu a zmierniť účinky takéhoto prerušenia by sa spoločné posúdenie rizika a vnútroštátne posúdenia rizika mali vykonať s prihliadnutím na takéto scenáre. To by umožnilo koordináciu opatrení na zmiernenie účinkov stavu núdze a optimalizáciu zdrojov s cieľom zaručiť nepretržitú dodávku v prípade úplného prerušenia dodávok.

(26)

Mala by sa posilniť úloha GCG, ktorá by mala mať výslovný mandát monitorovať výkonnosť členských štátov a vypracovať najlepšie postupy v oblasti bezpečnosti dodávok plynu. Komisia by preto pravidelne mala podávať správy GCG a GCG by mala Komisii pomáhať pri monitorovaní cieľov naplnenia a pri zabezpečovaní toho, aby boli splnené.

(27)

GCG pôsobí ako kľúčový poradca Komisie na uľahčenie koordinácie opatrení v oblasti bezpečnosti dodávok a pomáha Komisii kedykoľvek a osobitne počas kríz. Keďže je to potrebné z hľadiska zabezpečenia maximálnej pripravenosti a uľahčenia rýchlej výmeny informácií, Komisia v očakávaní možnej krízy bezodkladne zvolá zasadnutie GCG v zložení pre krízové riadenie. GCG v zložení pre krízové riadenie by mala byť k dispozícii, aby Komisii pomáhala tak dlho, ako to je potrebné. Na tento účel by GCG mala udržiavať komunikačné kanály s členskými štátmi a všetkými príslušnými účastníkmi trhu z oblasti bezpečnosti dodávok plynu a zhromažďovať informácie, ktoré sú relevantné z hľadiska bezpečnosti dodávok plynu na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a úrovni Únie.

(28)

Odvetvie zásobníkov má veľký význam pre Úniu, pre bezpečnosť jej dodávok energie a pre ďalšie základné bezpečnostné záujmy Únie. Na základe toho sú podzemné zásobníky plynu považované za kritickú infraštruktúru v zmysle smernice Rady 2008/114/ES (6). Členské štáty sa nabádajú, aby opatrenia zavedené týmto nariadením zohľadnili vo svojich národných energetických a klimatických plánoch a v správach o pokroku prijatých podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (7).

(29)

V sieti systému zásobníkov sú potrebné dodatočné záruky, aby sa zabránilo ohrozeniam verejného poriadku a verejnej bezpečnosti v Únii alebo blahobytu občanov Únie. Členské štáty by mali zaistiť, aby každý prevádzkovateľ zásobníkov vrátane prevádzkovateľov zásobníkov kontrolovaných prevádzkovateľmi prepravných sietí bol certifikovaný vnútroštátnym regulačným orgánom alebo iným príslušným orgánom určeným členským štátom s cieľom zabezpečiť, aby bezpečnosť dodávok energie ani žiadny iný základný bezpečnostný záujem v Únii alebo ktoromkoľvek členskom štáte nebol ohrozený vplyvom na prevádzkovateľov zásobníkov. Na analýzu možných rizík v oblasti bezpečnosti dodávok energie je dôležitá koordinácia medzi členskými štátmi pri posudzovaní bezpečnosti dodávok. Toto posudzovanie by nemalo rozlišovať medzi účastníkmi trhu, ale malo by byť v plnom súlade so zásadami dobre fungujúceho vnútorného trhu. S cieľom rýchlo zmierniť riziko vyplývajúce z nízkych úrovní naplnenia by táto certifikácia mala byť uprednostňovaná a v prípade väčších podzemných zásobníkov, ktorých úroveň naplnenia je v poslednom čase na trvalo nízkej úrovni, by sa mala vykonávať rýchlejšie, čím by sa malo zabezpečiť vylúčenie alebo podľa možnosti odstránenie prípadných problémov s bezpečnosťou dodávok plynu vyplývajúcich z kontroly nad takýmito veľkými zásobníkmi. Vzhľadom na to, že priemerná úroveň naplnenia všetkých podzemných zásobníkov v Únii je za posledných šesť rokov k 31. marcu 35 % ich maximálnej kapacity, prahová hodnota na vymedzenie nezvyčajne nízkej úrovne naplnenia v marci 2021 a marci 2022 by sa mala stanoviť na 30 %.

(30)

Vnútroštátne regulačné orgány alebo iný príslušný orgán určený dotknutými členskými štátmi (ďalej v každom prípade len "certifikačný orgán") by mali certifikáciu zamietnuť, ak dospejú k záveru, že osoba, ktorá priamo alebo nepriamo kontroluje prevádzkovateľa zásobníka alebo uplatňuje akékoľvek právo vo vzťahu k tomuto prevádzkovateľovi, by mohla ohroziť bezpečnosť dodávok energie alebo akýkoľvek iný základný bezpečnostný záujem na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni alebo úrovni Únie. Pri vypracovaní tohto posúdenia by certifikačný orgán mal zohľadniť obchodné vzťahy, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť motiváciu a schopnosť prevádzkovateľa zásobníka napĺňať podzemný zásobník plynu, ako aj medzinárodné záväzky Únie a akékoľvek iné konkrétne skutočnosti a okolnosti prípadu. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie certifikačných pravidiel v celej Únii, dodržiavanie medzinárodných záväzkov Únie, solidaritu a energetickú bezpečnosť v rámci Únie by certifikačný orgán mal pri prijímaní rozhodnutí o certifikácii v čo najväčšej miere zohľadniť stanovisko Komisie, a to v náležitých prípadoch aj formou revízie návrhu svojho rozhodnutia. Ak certifikačný orgán zamietne certifikáciu, mal by mať právomoc požadovať od akejkoľvek osoby, aby sa vzdala podielu alebo práva, ktoré má vo vzťahu k vlastníkovi zásobníka alebo prevádzkovateľovi zásobníka, a stanoviť v tomto ohľade príslušnú lehotu, nariadiť akékoľvek iné vhodné opatrenie na zabezpečenie toho, aby táto osoba nemala možnosť vykonávať žiadnu kontrolu alebo právo vo vzťahu k danému vlastníkovi zásobníka alebo prevádzkovateľovi zásobníka, a rozhodnúť o vhodných kompenzačných opatreniach. Akékoľvek opatrenie prijaté v rozhodnutí o certifikácii na riešenie rizík bezpečnosti dodávok plynu alebo iných základných bezpečnostných záujmov by malo byť nevyhnutné, presne vymedzené, transparentné, primerané a nediskriminačné.

(31)

Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Rešpektuje sa najmä právo nebyť zbavený svojho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada, ako sa stanovuje v článku 17 charty, ako aj právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom a na spravodlivý proces, ako je stanovené v článku 47 charty.

(32)

Pokiaľ by mali podniky nakupovať viac plynu, keď je cena plynu vysoká, mohlo by to ešte viac zvýšiť ceny. Regulačné orgány by preto mali mať možnosť uplatňovať zľavu až do výšky 100 % na vstupné a výstupné tarify za prepravnú a distribučnú kapacitu do a zo zásobníkov aj pre podzemné zásobníky plynu aj pre zariadenia LNG, čím sa uskladňovanie pre účastníkov trhu zatraktívni. Vnútroštátne regulačné orgány a orgány na ochranu hospodárskej súťaže sa takisto nabádajú, aby využili svoje právomoci na účinné vylúčenie neprimeraného zvyšovania taríf za uskladňovanie.

(33)

Vzhľadom na súčasné výnimočné okolnosti a neistotu súvisiacu s budúcimi zmenami geopolitickej situácie sa členské štáty vyzývajú, aby splnili ciele naplnenia čo najskôr.

(34)

Vzhľadom na bezprostredné ohrozenie bezpečnosti dodávok plynu spôsobené súčasnou vojenskou agresiou Ruska proti Ukrajine by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom, ktorý nasleduje po jeho uverejnení. Vzhľadom na výnimočnú povahu súčasných okolností by sa určité ustanovenia zavedené týmto nariadením mali uplatňovať len do 31. decembra 2025.

(35)

Toto nariadenie by sa malo bezodkladne začleniť do acquis Energetického spoločenstva v súlade so Zmluvou o Energetickom spoločenstve, ktorá bola podpísaná v Aténach 25. októbra 2005 a nadobudla platnosť 1. júla 2006.

(36)

Nariadenie (EÚ) 2017/1938 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 (8) by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 2 sa dopĺňajú tieto body:

2.

Vkladajú sa tieto články:

(*1)  Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/459 zo 16. marca 2017, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o mechanizmoch prideľovania kapacity v plynárenských prepravných sieťach a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 984/2013 (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2017, s. 1)."

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1)."

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869 z 30. mája 2022 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2009, (EÚ) 2019/942 a (EÚ) 2019/943 a smernice 2009/73/ES a (EÚ) 2019/944 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 347/2013 (Ú. v. EÚ L 152, 3.6.2022, s. 45).“ "

3.

Článok 7 sa mení takto:

4.

V článku 16 sa dopĺňa tento odsek:

5.

Vkladá sa tento článok:

6.

Vkladá sa tento článok:

(*4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“ "

7.

V článku 20 sa dopĺňa tento odsek:

8.

V článku 22 sa dopĺňa tento odsek:

„Článok 2 body 27 až 31, články 6a až 6d, článok 16 ods. 3, článok 17a, článok 18a, článok 20 ods. 4 a prílohy Ia a Ib sa uplatňujú do 31. decembra 2025.“

9.

Text uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu sa vkladá ako prílohy Ia a Ib.

1.

Vkladá sa tento článok:

(*5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010 (Ú. v. EÚ L 280, 28.10.2017, s. 1).“ "

2.

V článku 13 sa dopĺňa tento odsek: