16.12.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 359/1 |
SMERNICA RADY 2014/107/EÚ
z 9. decembra 2014,
ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 115,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1) |
V posledných rokoch značne narástli problémy spôsobované cezhraničnými daňovými podvodmi a daňovými únikmi a stali sa stredobodom pozornosti v Únii i vo svete. Neohlásené a nezdanené príjmy výrazne znižujú vnútroštátne daňové príjmy. Preto je naliehavo potrebné zvýšiť efektívnosť a účinnosť výberu daní. Automatická výmena informácií predstavuje v tejto súvislosti významný nástroj a Komisia vo svojom oznámení zo 6. decembra 2012, ktoré obsahuje akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom, podčiarkla potrebu dôrazne presadzovať automatickú výmenu informácií ako budúci európsky a medzinárodný štandard pre transparentnosť a výmenu informácií v daňovej oblasti. |
(2) |
Význam automatickej výmeny informácii ako prostriedku boja proti cezhraničným daňovým podvodom a daňovým únikom sa nedávno uznal aj na medzinárodnej úrovni (G20 a G8). V nadväznosti na rokovania medzi Spojenými štátmi americkými a viacerými inými krajinami vrátane všetkých členských štátov o dvojstranných dohodách o automatickej výmene informácií na účely vykonania zákona Spojených štátov amerických o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (Foreign Account Tax Compliance Act – bežne známy ako „FATCA“) skupina G20 poverila Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), aby nadviazala na tieto dohody a vypracovala jednotný globálny štandard pre automatickú výmenu informácií v daňovej oblasti. |
(3) |
Európska rada požiadala 22. mája 2013 o rozšírenie automatickej výmeny informácií na úrovni Únie a na celosvetovej úrovni s cieľom bojovať proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Európska rada privítala aj prebiehajúce úsilie skupiny G20, G8 a OECD o vytvorenie globálneho štandardu pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti. |
(4) |
OECD uverejnila vo februári 2014 hlavné prvky globálneho štandardu pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti, a to modelovú dohodu medzi príslušnými orgánmi a spoločný štandard oznamovania, ktoré následne schválili ministri financií skupiny G20 a guvernéri centrálnych bánk. Rada OECD uverejnila v júli 2014 úplný globálny štandard vrátane jeho zostávajúcich prvkov, a to komentárov týkajúcich sa modelovej dohody medzi príslušnými orgánmi a spoločného štandardu oznamovania a vrátane modalít v rámci informačných technológií na vykonávanie globálneho štandardu. Celý balík týkajúci sa globálneho štandardu schválili ministri financií skupiny G20 a guvernéri centrálnych bánk v septembri 2014. |
(5) |
V smernici Rady 2011/16/EÚ (2) sa už ustanovuje povinná automatická výmena informácií medzi členskými štátmi, ktoré sú prevažne nefinančnej povahy a týkajú sa určitých kategórií príjmov a majetku, ktoré majú daňovníci v iných členských štátoch, ako je ich štát bydliska. Takisto sa v nej ustanovuje prístup založený na postupných krokoch na posilnenie automatickej výmeny informácií postupným rozširovaním o nové kategórie príjmov a majetku a odstránenie podmienky, aby sa informácie museli vymieňať, len ak sú dostupné. Vzhľadom na rozsiahlejšie možnosti investovania v zahraničí do širokého spektra finančných produktov, sa existujúce nástroje Únie a medzinárodné nástroje týkajúce sa administratívnej spolupráce v oblasti daní stali v súčasnosti menej účinnými, pokiaľ ide o boj proti cezhraničným daňovým podvodom a daňovým únikom. |
(6) |
Ako bolo zdôraznené v žiadosti Európskej rady, je vhodné s rozšírením automatickej výmeny informácií pokročiť, ako sa už predpokladá v článku 8 ods. 5 smernice 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o rezidentov iných členských štátov. Iniciatíva Únie zaistí ucelený, jednotný a komplexný prístup platný pre celú Úniu v oblasti automatickej výmeny informácií na vnútornom trhu, čo by viedlo k úsporám nákladov pre daňové správy, ako aj hospodárske subjekty. |
(7) |
Skutočnosť, že členské štáty uzatvorili dohody so Spojenými štátmi americkými v súvislosti s ich právnym predpisom FATCA alebo že sú k uzavretiu takýchto dohôd blízko, znamená, že tieto členské štáty ponúkajú alebo budú ponúkať širšiu spoluprácu v zmysle článku 19 smernice 2011/16/EÚ a sú alebo budú povinné ponúknuť takúto širšiu spoluprácu aj iným členským štátom. |
(8) |
Uzatváranie paralelných a nekoordinovaných dohôd členskými štátmi podľa článku 19 smernice 2011/16/EÚ by mohlo viesť k narušeniu, ktoré by bolo škodlivé pre hladké fungovanie vnútorného trhu. Rozšírená automatická výmena informácií na základe celoeurópskeho právneho nástroja by odstránila potrebu členských štátov uplatňovať uvedený článok s cieľom uzatvárať dvojstranné alebo mnohostranné dohody, ktoré sa môžu považovať za vhodné v rovnakej veci v prípade chýbajúcich príslušných právnych predpisov Únie. |
(9) |
S cieľom minimalizovať náklady a administratívne zaťaženie pre daňové správy, ako aj pre hospodárske subjekty je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby bol rozšírený rozsah automatickej výmeny informácií v rámci Únie v súlade s medzinárodným vývojom. Aby sa dosiahol tento cieľ, členské štáty by mali od svojich finančných inštitúcií vyžadovať zavedenie pravidiel oznamovania a hĺbkového preverovania, ktoré sú v plnom súlade s pravidlami stanovenými v spoločnom štandarde oznamovania, ktorý vypracovala OECD. Rozsah pôsobnosti článku 8 smernice 2011/16/EÚ by sa mal okrem toho rozšíriť tak, aby zahŕňal rovnaké informácie, na ktoré sa vzťahuje modelová dohoda medzi príslušnými orgánmi a spoločný štandard oznamovania, ktoré vypracovala OECD. Očakáva sa, že každý členský štát by mal len jeden jednotný zoznam vnútroštátne vymedzených neoznamujúcich finančných inštitúcií a vylúčených účtov, ktorý by sa používal pri vykonávaní tejto smernice, ako aj pri uplatňovaní iných dohôd, ktorými sa vykonáva globálny štandard. |
(10) |
Kategórie oznamujúcich finančných inštitúcií a účtov podliehajúcich oznamovaniu, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, sú stanovené tak, aby sa obmedzili príležitosti daňovníkov na to, aby sa prostredníctvom presunu aktív do finančných inštitúcií alebo investovania do finančných produktov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vyhli tomu, aby sa o nich oznamovali informácie. Avšak niektoré finančné inštitúcie a účty, v súvislosti s ktorými existuje nízke riziko, že sa použijú na daňové úniky, by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Prahové hodnoty by sa do smernice vo všeobecnosti nemali zahrnúť, keďže ich možno ľahko obísť rozdelením účtov do rôznych finančných inštitúcií. Finančné informácie, ktoré je potrebné oznamovať a vymieňať si, sa týkajú nielen všetkých relevantných príjmov (úrokov, dividend a podobných druhov príjmu), ale aj zostatkov na účte a výnosov z predaja finančných aktív, aby sa riešili situácie, v ktorých sa daňovník usiluje o ukrytie majetku, ktorý samotný predstavuje príjem alebo aktíva, v súvislosti s ktorými došlo k daňovým únikom. Preto spracúvanie informácií podľa tejto smernice je nevyhnutné a primerané na to, aby sa daňovým správam členských štátov umožnilo správne a jednoznačne identifikovať dotknutých daňovníkov a vykonávať a presadzovať svoje daňové zákony v cezhraničných situáciách, posúdiť pravdepodobnosť spáchania daňového úniku a zabrániť zbytočným ďalším vyšetrovaniam. |
(11) |
Oznamujúce finančné inštitúcie by si svoje povinnosti predkladania informácií, pokiaľ ide o jednotlivé osoby podliehajúce oznamovaniu, mohli plniť dodržiavaním podrobných pravidiel komunikácie vrátane jej frekvencie ustanovených v ich vnútorných postupoch v súlade s ich vnútroštátnym právom. |
(12) |
Oznamujúce finančné inštitúcie, odosielajúce členské štáty a prijímajúce členské štáty vo svojej funkcii správcov údajov by údaje spracované v súlade s touto smernicou nemali uchovávať dlhšie, ako je potrebné na splnenie účelov tejto smernice. Vzhľadom na rozdiely v právnych predpisoch členských štátov by sa najdlhšie obdobie uchovávania malo stanoviť prostredníctvom odkazu na premlčanie stanovené vo vnútroštátnych daňových právnych predpisoch každého správcu údajov. |
(13) |
Členské štáty by pri vykonávaní tejto smernice mali používať komentáre týkajúce sa modelovej dohody medzi príslušnými orgánmi a spoločného štandardu oznamovania, ktoré vypracovala OECD, ako zdroj názornej ukážky alebo výkladu a s cieľom zabezpečiť jednotnosť pri uplatňovaní v rámci členských štátov. V opatreniach Únie v tejto oblasti by sa naďalej mal osobitne zohľadňovať budúci vývoj na úrovni OECD. |
(14) |
Podmienka, že automatická výmena môže byť podmienená dostupnosťou vyžadovanej informácie, ako sa ustanovuje v článku 8 ods. 1 smernice 2011/16/EÚ, by sa nemala uplatňovať na nové položky zavedené do smernice 2011/16/EÚ touto smernicou. |
(15) |
Odkaz na prahovú hodnotu v článku 8 ods. 3 smernice 2011/16/EÚ by sa mal odstrániť, keďže sa zdá, že takúto prahovú hodnotu by nebolo možné v praxi uplatňovať. |
(16) |
Preskúmanie podmienky dostupnosti, ktoré sa má vykonať v roku 2017, by sa malo rozšíriť na všetkých päť kategórií uvedených v článku 8 ods. 1 smernice 2011/16/EÚ, aby sa mohla preskúmať výmena informácií všetkými členskými štátmi vo všetkých týchto kategóriách. |
(17) |
V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady, ktoré sú uznané predovšetkým Chartou základných práv Európskej únie, vrátane práva na ochranu osobných údajov. |
(18) |
Keďže cieľ tejto smernice, a to efektívna administratívna spolupráca medzi členskými štátmi za podmienok zlučiteľných s riadnym fungovaním vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu požadovanej jednotnosti a účinnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. |
(19) |
Vzhľadom na existujúce štrukturálne rozdiely by sa Rakúsku malo umožniť, aby si mohlo prvýkrát automaticky vymieňať informácie podľa tejto smernice namiesto 30. septembra 2017 najneskôr 30. septembra 2018. |
(20) |
Smernica 2011/16/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, |
PRIJALA TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Smernica 2011/16/EÚ sa mení takto:
1. |
V článku 3 sa bod 9 nahrádza takto:
|
2. |
Článok 8 sa mení takto:
|
3. |
V článku 20 sa odsek 4 nahrádza takto: „4. Automaticky vymieňané informácie podľa článku 8 sa posielajú prostredníctvom štandardného elektronického formátu, ktorý sa používa s cieľom zjednodušiť takúto automatickú výmenu a ktorý vychádza zo súčasného elektronického formátu podľa článku 9 smernice 2003/48/ES, aby sa používal na všetky druhy automatickej výmeny informácií, ktoré prijala Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.“ |
4. |
V článku 21 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Komisia zodpovedá za akýkoľvek rozvoj siete CCN potrebný na to, aby sa umožnila výmena uvedených informácií medzi členskými štátmi, a za zaistenie bezpečnosti siete CCN. Členské štáty sú zodpovedné za akýkoľvek vývoj svojich systémov potrebný na to, aby sa umožnila výmena informácií prostredníctvom siete CCN, a za zaistenie bezpečnosti svojich systémov. Členské štáty zabezpečia, aby sa každá jednotlivá osoba podliehajúca oznamovaniu upovedomila o narušení bezpečnosti v súvislosti s jej údajmi, ak toto narušenie pravdepodobne nepriaznivo ovplyvní ochranu jej osobných údajov alebo súkromia. Členské štáty sa vzdajú akýchkoľvek nárokov na refundáciu výdavkov vzniknutých pri uplatňovaní tejto smernice okrem prípadných poplatkov zaplatených odborníkom.“ |
5. |
Článok 25 sa mení takto:
|
6. |
Dopĺňajú sa prílohy I a II, ktorých znenie je uvedené v prílohe k tejto smernici. |
Článok 2
1. Členské štáty prijmú a uverejnia do 31. decembra 2015 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení.
Tieto opatrenia uplatňujú od 1. januára 2016.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Bez ohľadu na článok 1 bod 2 písm. b) a odsek 1 tohto článku Rakúsko uplatňuje ustanovenia tejto smernice od 1. januára 2017, pokiaľ ide o zdaňovacie obdobia začínajúce sa od uvedeného dátumu.
3. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 3
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 4
Táto smernica je určená členským štátom.
V Bruseli 9. decembra 2014
Za Radu
predseda
P. C. PADOAN
(1) Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 68.
(2) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).
PRÍLOHA
PRÍLOHA I
PRAVIDLÁ OZNAMOVANIA A HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA V PRÍPADE INFORMÁCIÍ O FINANČNÝCH ÚČTOCH
V tejto prílohe sa ustanovujú pravidlá oznamovania a hĺbkového preverovania, ktoré musia oznamujúce finančné inštitúcie uplatňovať, aby členským štátom umožnili automatickou výmenou oznamovať informácie uvedené v článku 8 ods. 3a tejto smernice. V tejto prílohe sa stanovujú aj pravidlá a administratívne postupy, ktoré musia mať členské štáty zavedené, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie nižšie uvedených postupov oznamovania a hĺbkového preverovania a ich dodržiavanie.
ODDIEL I
VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA OZNAMOVANIA
A. |
S výhradou odsekov C až E musí každá oznamujúca finančná inštitúcia v súvislosti s každým účtom takejto oznamujúcej finančnej inštitúcie podliehajúcim oznamovaniu predkladať príslušnému orgánu svojho členského štátu tieto informácie:
|
B. |
V oznamovaných informáciách sa musí identifikovať mena, v ktorej je denominovaná každá suma. |
C. |
Bez ohľadu na odsek A bod 1 v súvislosti s každým účtom podliehajúcim oznamovaniu, ktorý je existujúcim účtom, daňové identifikačné číslo (čísla) alebo dátum narodenia sa nemusia oznamovať, ak takéto daňové identifikačné číslo (čísla) alebo dátum narodenia nie sú v záznamoch oznamujúcej finančnej inštitúcie ani sa inak nevyžaduje, aby ich takáto oznamujúca finančná inštitúcia podľa vnútroštátneho práva alebo akéhokoľvek právneho nástroja Únie zbierala. Od oznamujúcej finančnej inštitúcie sa však vyžaduje, aby v súvislosti s existujúcimi účtami vynaložila primerané úsilie na to, aby do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa existujúce účty identifikovali ako účty podliehajúce oznamovaniu, získala daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum narodenia. |
D. |
Bez ohľadu na odsek A bod 1 daňové identifikačné číslo sa nemusí oznamovať, ak ho príslušný členský štát alebo iná jurisdikcia bydliska či sídla nevydala. |
E. |
Bez ohľadu na odsek A bod 1 miesto narodenia sa nemusí oznamovať, pokiaľ:
|
ODDIEL II
VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA
A. |
Účet sa považuje za účet podliehajúci oznamovaniu od dátumu, keď je ako taký identifikovaný podľa postupov hĺbkového preverovania uvedených v oddieloch II až VII, a pokiaľ sa neustanovuje inak, informácie týkajúce sa účtu podliehajúceho oznamovaniu sa musia predkladať každý rok v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, na ktorý sa informácie vzťahujú. |
B. |
Zostatok na účte alebo hodnota účtu sa stanovuje k poslednému dňu kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia. |
C. |
Ak sa má prahová hodnota týkajúca sa zostatku na účte alebo hodnoty účtu stanoviť k poslednému dňu kalendárneho roka, musí sa príslušný zostatok alebo hodnota stanoviť k poslednému dňu oznamovacieho obdobia, ktoré sa končí s kalendárnym rokom alebo v kalendárnom roku. |
D. |
Každý členský štát môže oznamujúcim finančným inštitúciám vo vnútroštátnom práve umožniť, aby na splnenie povinností týkajúcich sa oznamovania a hĺbkového preverovania, ktoré sa takýmto oznamujúcim finančným inštitúciám ukladajú, použili poskytovateľov služieb, pričom však tieto povinnosti sú naďalej zodpovednosťou oznamujúcich finančných inštitúcií. |
E. |
Každý členský štát môže oznamujúcim finančným inštitúciám umožniť, aby uplatňovali postupy hĺbkového preverovania pre nové účty na existujúce účty, a postupy hĺbkového preverovania pre účty s vysokou hodnotou na účty s nižšou hodnotou. Ak členský štát umožní, aby sa postupy hĺbkového preverovania pre nové účty použili v prípade existujúcich účtov, pravidlá, ktoré sa inak uplatňujú na existujúce účty, naďalej platia. |
ODDIEL III
HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE EXISTUJÚCICH ÚČTOV FYZICKÝCH OSÔB
A. |
Úvod. Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi existujúcimi účtami fyzických osôb sa uplatňujú tieto postupy. |
B. |
Účty s nižšou hodnotou. Pokiaľ ide o účty s nižšou hodnotou, uplatňujú sa tieto postupy:
|
C. |
Postupy rozšíreného preverovania v prípade účtov s vysokou hodnotou. Pokiaľ ide o účty s vysokou hodnotou, uplatňujú sa tieto postupy rozšíreného preverovania:
|
D. |
Preverovanie existujúcich účtov fyzických osôb s vysokou hodnotou sa musí dokončiť do 31. decembra 2016. Preverovanie existujúcich účtov i účtov fyzických osôb s nižšou hodnotou sa musí dokončiť do 31. decembra 2017. |
E. |
Každý existujúci účet fyzickej osoby, ktorý bol podľa tohto oddielu identifikovaný ako podliehajúci oznamovaniu, sa musí považovať za účet podliehajúci oznamovaniu vo všetkých nasledujúcich rokoch, pokiaľ držiteľ účtu neprestane byť osobou podliehajúcou oznamovaniu. |
ODDIEL IV
HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE NOVÝCH ÚČTOV FYZICKÝCH OSÔB
Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi novými účtami fyzických osôb sa uplatňujú tieto postupy.
A. |
Pokiaľ ide o nové účty fyzických osôb, oznamujúca finančná inštitúcia musí pri otvorení účtu získať čestné vyhlásenie, ktoré môže byť súčasťou dokumentácie týkajúcej sa otvorenia účtu, ktoré oznamujúcej finančnej inštitúcii umožní stanoviť rezidenciu (rezidencie) držiteľa účtu na daňové účely a potvrdí primeranosť takéhoto čestného vyhlásenia založeného na informáciách, ktoré oznamujúca finančná inštitúcia získala v súvislosti s otvorením účtu, vrátane akejkoľvek dokumentácie zozbieranej podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov. |
B. |
Ak sa na základe čestného vyhlásenia stanoví, že držiteľ účtu je na daňové účely rezidentom členského štátu, oznamujúca finančná inštitúcia musí považovať účet za účet podliehajúci oznamovaniu a čestné vyhlásenie musí zahŕňať aj daňové identifikačné číslo držiteľa účtu týkajúce sa takéhoto členského štátu (s výhradou oddielu I odseku D) a dátum narodenia. |
C. |
Pokiaľ dôjde v súvislosti s novým účtom fyzickej osoby k zmene okolností, na základe ktorých oznamujúca finančná inštitúcia zistí alebo bude mať dôvod domnievať sa, že pôvodné čestné vyhlásenie je nesprávne alebo nespoľahlivé, oznamujúca finančná inštitúcia sa nemôže spoliehať na pôvodné čestné vyhlásenie a musí získať platné čestné vyhlásenie, na základe ktorého sa stanoví rezidencia (rezidencie) držiteľa účtu na daňové účely. |
ODDIEL V
HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE EXISTUJÚCICH ÚČTOV SUBJEKTOV
Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi existujúcimi účtami subjektov sa uplatňujú tieto postupy.
A. |
Účty subjektov, ktoré sa nemusia preverovať, identifikovať ani oznamovať. Pokiaľ sa oznamujúca finančná inštitúcia nerozhodne inak, či už vo vzťahu k všetkým existujúcim účtom subjektov, alebo osobitne pre akúkoľvek jednoznačne identifikovanú skupinu takých účtov, existujúci účet subjektu s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru 2015 nepresahuje sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 250 000 USD, sa nemusí preverovať, identifikovať ani oznamovať ako účet podliehajúci oznamovaniu, pokým celkový zostatok alebo hodnota k poslednému dňu ktoréhokoľvek nasledujúceho kalendárneho roka nepresiahne uvedenú sumu. |
B. |
Účty subjektov podliehajúce preverovaniu. Existujúci účet subjektu, ktorý má celkový zostatok alebo hodnotu presahujúcu k 31. decembru 2015 sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 250 000 USD, a existujúci účet subjektu, ktorý k 31. decembru 2015 nepresahuje uvedenú sumu, ale ktorého celkový zostatok alebo hodnota k poslednému dňu ktoréhokoľvek nasledujúceho kalendárneho roka presahuje takúto sumu, sa musí preveriť v súlade s postupmi uvedenými v odseku D. |
C. |
Účty subjektov, v súvislosti s ktorými sa vyžaduje oznamovanie. Pokiaľ ide o existujúce účty subjektov stanovené v odseku B, za účty podliehajúce oznamovaniu sa považujú len také účty, ktorých držiteľom je jeden alebo viacero subjektov, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, alebo pasívne nefinančné subjekty s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. |
D. |
Postupy preverovania na identifikovanie účtov subjektov, v súvislosti s ktorými sa vyžaduje oznamovanie. V prípade existujúcich účtov subjektov stanovených v odseku B musí oznamujúca finančná inštitúcia uplatniť nasledujúce postupy preverovania, aby stanovila, či je držiteľom účtu jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu, alebo pasívne nefinančné subjekty s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu:
|
E. |
Načasovanie preverovania a dodatočných postupov uplatniteľných na existujúce účty subjektov.
|
ODDIEL VI
HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE NOVÝCH ÚČTOV SUBJEKTOV
Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi novými účtami subjektov sa uplatňujú tieto postupy.
Postupy preverovania na identifikovanie účtov subjektov, v súvislosti s ktorými sa požaduje oznamovanie. V prípade nových účtov subjektov musí oznamujúca finančná inštitúcia uplatniť nasledujúce postupy preverovania, aby stanovila, či je držiteľom účtu jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu, alebo pasívne nefinančné subjekty s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu:
1. |
Stanoviť, či je subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu.
|
2. |
Stanoviť, či je subjekt pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Pokiaľ ide o držiteľa nového účtu subjektu (vrátane subjektu, ktorý je osobou podliehajúcou oznamovaniu), oznamujúca finančná inštitúcia musí stanoviť, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Ak je ktorákoľvek z osôb ovládajúcich pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, potom sa účet musí považovať za účet podliehajúci oznamovaniu. Pri stanovení týchto skutočností musí oznamujúca finančná inštitúcia dodržiavať usmernenie uvedené v odseku A bode 2 písm. a) až c) v poradí, ktoré je za daných okolností najprimeranejšie.
|
ODDIEL VII
OSOBITNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA
Pri vykonávaní vyššie uvedených postupov hĺbkového preverovania sa uplatňujú tieto dodatočné pravidlá:
A. |
Spoliehanie sa na čestné vyhlásenie a písomné dôkazy. Oznamujúca finančná inštitúcia sa nemôže spoliehať na čestné vyhlásenie ani písomné dôkazy, ak oznamujúca finančná inštitúcia vie alebo má dôvod sa domnievať, že čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy sú nesprávne alebo nespoľahlivé. |
B. |
Alternatívne postupy pre finančné účty, ak sú oprávnenými fyzické osoby v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy a pre skupinovú poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou alebo skupinovú anuitnú zmluvu. Oznamujúca finančná inštitúcia môže predpokladať, že fyzická osoba oprávnená (iná ako vlastník) z poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy, ktorá dostáva pozostalostnú dávku, nie je osobou podliehajúcou oznamovaniu a môže takýto finančný účet považovať za iný účet ako účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ oznamujúca finančná inštitúcia nemá skutočnú vedomosť alebo dôvod domnievať sa, že príjemca je osobou podliehajúcou oznamovaniu. Oznamujúca finančná inštitúcia má dôvod domnievať sa, že príjemca z poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy je osoba podliehajúca oznamovaniu, ak informácie zozbierané oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré sa spájajú s príjemcom, obsahujú indície stanovené v oddiele III časti B. Ak má oznamujúca finančná inštitúcia skutočnú vedomosť alebo dôvod domnievať sa, že príjemca je osoba podliehajúca oznamovaniu, musí oznamujúca finančná inštitúcia dodržať postupy stanovené v oddiele III odseku B. Oznamujúca finančná inštitúcia môže považovať finančný účet, ktorý je podielom člena na skupinovej poistnej zmluve s odkupnou hodnotou alebo na skupinovej anuitnej zmluve za finančný účet, ktorý nie je účtom podliehajúcim oznamovaniu, a to až do dátumu, ku ktorému je suma splatná zamestnancovi/držiteľovi certifikátu alebo príjemcovi, ak podiel člena na skupinovej poistnej zmluve s odkupnou hodnotou alebo na skupinovej anuitnej zmluve spĺňa tieto požiadavky:
Pojem ‚skupinová poistná zmluva s odkupnou hodnotou‘ znamená poistnú zmluvu, ktorou sa vytvára odkupná hodnota, ktorá: i) poskytuje krytie jednotlivcom pridruženým prostredníctvom zamestnávateľa, odborového združenia, odborového zväzu alebo iného združenia alebo skupiny a ii) platí poistné za každého člena skupiny (alebo člena triedy v rámci skupiny), ktoré sa stanovuje bez ohľadu na individuálnu zdravotnú charakteristiku s výnimkou veku a pohlavia člena (alebo triedy členov) skupiny, ako aj skutočnosti, či fajčí. Pojem ‚skupinová anuitná zmluva‘ znamená anuitnú zmluvu, podľa ktorej sú oprávnenou stranou jednotlivci, ktorí sú pridružení prostredníctvom zamestnávateľa, odborového združenia, odborového zväzu alebo iného združenia alebo skupiny. |
C. |
Pravidlá zlučovania účtov a prevodu mien
|
ODDIEL VIII
VYMEDZENÉ POJMY
Tieto pojmy majú význam, ktorý je uvedený nižšie:
A. Oznamujúca finančná inštitúcia
1. |
Pojem ‚oznamujúca finančná inštitúcia‘ označuje akúkoľvek finančnú inštitúciu členského štátu, ktorá nie je neoznamujúcou finančnou inštitúciou. Pojem ‚finančná inštitúcia členského štátu‘ znamená: i) akúkoľvek finančnú inštitúciu, ktorá je rezidentom členského štátu, pričom sú však vylúčené akékoľvek pobočky uvedenej finančnej inštitúcie so sídlom mimo daného členského štátu, a ii) akúkoľvek pobočku finančnej inštitúcie, ktorá nie je rezidentom členského štátu, ak má táto pobočka sídlo v danom členskom štáte. |
2. |
Pojem ‚finančná inštitúcia zo zúčastňujúcej sa jurisdikcie‘ označuje: i) akúkoľvek finančnú inštitúciu, ktorá je rezidentom zúčastňujúcej sa jurisdikcie, pričom sú však vylúčené všetky pobočky uvedenej finančnej inštitúcie so sídlom mimo takejto zúčastňujúcej sa jurisdikcie, a ii) akúkoľvek pobočku finančnej inštitúcie, ktorá nie je rezidentom zúčastňujúcej sa jurisdikcie, ak má táto pobočka sídlo v takej zúčastňujúcej sa jurisdikcii. |
3. |
Pojem ‚finančná inštitúcia‘ znamená inštitúciu správy a úschovy finančných aktív, vkladovú inštitúciu, investičný subjekt alebo špecifikovanú poisťovaciu spoločnosť. |
4. |
Pojem ‚inštitúcia správy a úschovy finančných aktív‘ označuje akýkoľvek subjekt, ktorého podstatnú časť podnikateľskej činnosti tvorí držba finančných aktív na účet iných osôb. Subjekt drží finančné aktíva na účet iných ako významnú časť svojej podnikateľskej činnosti, ak sa hrubý príjem subjektu, ktorý možno pripísať držaniu finančných aktív a súvisiacim finančným službám, rovná 20 % hrubého príjmu subjektu alebo ich presahuje počas kratšieho z týchto období: i) trojročného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra (alebo posledným dňom účtovného obdobia nekalendárneho roka), predchádzajúceho roku, v ktorom sa stanovili dané skutočnosti, alebo ii) obdobia, počas ktorého subjekt existoval. |
5. |
Pojem ‚vkladová inštitúcia‘ označuje akýkoľvek subjekt, ktorý prijíma vklady v rámci bežného podnikania v oblasti bankovníctva alebo podobného odvetvia. |
6. |
Pojem ‚investičný subjekt‘ označuje akýkoľvek subjekt:
Subjekt sa považuje za subjekt, ktorý ako podnikateľskú činnosť primárne vykonáva jednu alebo viacero z činností stanovených v odseku A bode 6 písm. a), alebo hrubý príjem subjektu možno primárne pripísať investovaniu a reinvestovaniu do finančných aktív alebo obchodovaniu s finančnými aktívami na účely odseku A bodu 6 písm. b), ak sa hrubý príjem subjektu, ktorý možno pripísať príslušným činnostiam, rovná 50 % hrubého príjmu subjektu alebo ich presahuje počas kratšieho z týchto období: i) trojročného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa stanovili dané skutočnosti, alebo ii) obdobia, počas ktorého subjekt existoval. Pojem ‚investičný subjekt‘ nezahŕňa subjekt, ktorý je aktívnym nefinančným subjektom, pretože uvedený subjekt spĺňa ktorékoľvek z kritérií uvedených v odseku D bode 8 písm. d) až g). Tento odsek sa vykladá spôsobom, ktorý je konzistentný s podobným znením uvedeným vo vymedzení pojmu ‚finančná inštitúcia‘ v odporúčaniach finančnej akčnej skupiny (FATF). |
7. |
Pojem ‚finančné aktívum‘ označuje cenný papier (napríklad podiel na akciách v spoločnosti; podiel v osobnej obchodnej spoločnosti alebo na skutočnom vlastníctve v spoločnosti s veľkým počtom podielnikov alebo vo verejne obchodovateľnej spoločnosti či zvereneckom fonde; zmenku, dlhopis, dlhový cenný papier alebo iný dôkaz o zadlženosti), podiel v osobnej obchodnej spoločnosti, komoditu, swap (napríklad úrokové swapy, menové swapy, bázické swapy, určovanie stropov úrokových sadzieb, určovanie minimálnych úrokových sadzieb, komoditné swapy, swapy týkajúce sa akcií, swapy týkajúce sa akciových indexov a podobné dohody), poistnú zmluvu alebo anuitnú zmluvu, alebo akýkoľvek podiel (vrátane futures alebo forwardovej zmluvy, alebo opcie) na cennom papieri, podiel na osobnej obchodnej spoločnosti, komodite, swape, poistnej zmluve alebo anuitnej zmluve. Pojem ‚finančné aktívum‘ nezahŕňa nedlhový, priamy podiel na reálnom majetku. |
8. |
Pojem ‚špecifikovaná poisťovacia spoločnosť‘ označuje akýkoľvek subjekt, ktorý je poisťovacou spoločnosťou (alebo holdingovou spoločnosťou poisťovacej spoločnosti), ktorá vystavuje poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou alebo anuitnú zmluvu alebo je v súvislosti s týmito zmluvami povinná vyplácať platby. |
B. Neoznamujúca finančná inštitúcia
1. |
Pojem ‚neoznamujúca finančná inštitúcia‘ označuje akúkoľvek finančnú inštitúciu, ktorá je:
|
2. |
Pojem ‚vládny subjekt‘ znamená vládu členského štátu alebo inej jurisdikcie, akéhokoľvek podradeného politického útvaru členského štátu alebo inej jurisdikcie (ktorý, aby sa predišlo pochybnostiam, zahŕňa štát, provinciu, okres alebo samosprávu), alebo akúkoľvek agentúru či pomocnú organizáciu, ktorá je v úplnom vlastníctve členského štátu alebo inej jurisdikcie, alebo jedného či viacerých z uvedených subjektov (každý je ‚vládny subjekt‘). Táto kategória pozostáva z neoddeliteľných častí, ovládaných subjektov a podradených politických útvarov členského štátu alebo inej jurisdikcie.
|
3. |
Pojem ‚medzinárodná organizácia‘ označuje akúkoľvek medzinárodnú organizáciu alebo jej úplne vlastnenú agentúru či pomocnú organizáciu. Táto kategória zahŕňa akúkoľvek medzivládnu organizáciu (vrátane nadnárodnej organizácie): i) ktorá pozostáva primárne z vlád; ii) má s členským štátom dohodu o ústredí alebo v podstate podobnú dohodu a iii) z jej príjmu nemajú prospech súkromné osoby. |
4. |
Pojem ‚centrálna banka‘ označuje inštitúciu, ktorá je na základe zákona alebo povolenia vlády hlavným orgánom, iným ako samotná vláda členského štátu, ktorý emituje nástroje, ktoré majú obiehať ako mena. Takáto inštitúcia môže zahŕňať pomocnú organizáciu, ktorá je oddelená od vlády členského štátu, a to bez ohľadu na to, či ju členský štát vlastní úplne alebo čiastočne. |
5. |
Pojem ‚dôchodkový fond so širokou účasťou‘ označuje fond zriadený na poskytovanie dôchodkových dávok, dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok, alebo akejkoľvek ich kombinácie, ktoré sú určené príjemcom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami (alebo osobami určenými takýmito zamestnancami) jedného alebo viacerých zamestnávateľov, ako odplata za poskytnuté služby, a to za predpokladu, že fond:
|
6. |
Pojem ‚dôchodkový fond s úzkou účasťou‘ označuje fond zriadený na poskytovanie dôchodkových dávok, dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok, ktoré sú určené príjemcom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami (alebo osobami určenými takýmito zamestnancami) jedného alebo viacerých zamestnávateľov, ako odplata za poskytnuté služby, a to za predpokladu, že:
|
7. |
Pojem ‚penzijný fond vládneho subjektu, medzinárodnej organizácie alebo centrálnej banky‘ označuje fond zriadený vládnym subjektom, medzinárodnou organizáciou alebo centrálnou bankou s cieľom poskytovať dôchodkové dávky, dávky v invalidite alebo pozostalostné dávky príjemcom alebo účastníkom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami (alebo osobami určenými takýmito zamestnancami) alebo ktorí nie sú súčasnými ani bývalými zamestnancami, ak dávky poskytované takýmto príjemcom alebo účastníkom predstavujú odplatu za osobné služby poskytnuté vládnemu subjektu, medzinárodnej organizácii alebo centrálnej banke. |
8. |
Pojem ‚kvalifikovaný emitent kreditných kariet‘ označuje finančnú inštitúciu, ktorá spĺňa tieto požiadavky:
|
9. |
Pojem ‚vyňatý nástroj kolektívneho investovania‘ znamená investičný subjekt, ktorý je regulovaný ako nástroj kolektívneho investovania, za predpokladu, že všetky podiely v nástroji kolektívneho investovania držia jednotlivci alebo subjekty alebo sú držané prostredníctvom jednotlivcov alebo subjektov, ktoré nie sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, okrem pasívnych nefinančných subjektov s ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Investičný subjekt, ktorý je regulovaný ako nástroj kolektívneho investovania, nezlyhá v kvalifikácii podľa odseku B bodu 9 ako vyňatý nástroj kolektívneho investovania len preto, že nástroj kolektívneho investovania emitoval fyzické akcie na doručiteľa, za predpokladu, že:
|
C. Finančný účet
1. |
Pojem ‚finančný účet‘ označuje účet, ktorý vedie finančná inštitúcia, a zahŕňa vkladový účet, správcovský účet a:
Pojem ‚finančný účet‘ nezahŕňa žiadny účet, ktorý je vylúčeným účtom. |
2. |
Pojem ‚vkladový účet‘ zahŕňa akýkoľvek obchodný, bežný, sporiaci, termínovaný alebo záložný účet, alebo účet, ktorý je doložený vkladovým listom, záložným listom, investičným certifikátom, dlhovým certifikátom alebo iným podobným nástrojom vedeným finančnou inštitúciou v rámci bežného podnikania v oblasti bankovníctva alebo podobného odvetvia. Vkladový účet zahŕňa aj finančnú sumu v držbe poisťovne na základe zaručenej investičnej zmluvy alebo podobnej dohody o vyplatení alebo pripísaní úroku z tejto sumy. |
3. |
Pojem ‚správcovský účet‘ označuje účet (iný ako poistná zmluva alebo anuitná zmluva), na ktorom sa nachádza jedno alebo viacero finančných aktív v prospech inej osoby. |
4. |
Pojem ‚majetkový podiel‘ znamená v prípade osobnej obchodnej spoločnosti, ktorá je finančnou inštitúciou, buď podiel na imaní, alebo na zisku spoločnosti. V prípade zvereneckého fondu, ktorý je finančnou inštitúciou, sa pod majetkovým podielom rozumie podiel v držbe ktorejkoľvek osoby, ktorá sa považuje za zriaďovateľa alebo oprávnenú osobu celého zvereneckého fondu alebo jeho časti alebo za inú osobu vykonávajúcu najvyššiu faktickú kontrolou nad zvereneckým fondom. Osoba podliehajúca oznamovaniu sa považuje za oprávnenú osobu zvereneckého fondu, ak má takáto osoba podliehajúca oznamovaniu nárok priamo alebo nepriamo (napríklad prostredníctvom poverenca) na povinné vyplatenie zisku alebo ktorej môže byť priamo alebo nepriamo dobrovoľne vyplatený zisk zo zvereneckého fondu. |
5. |
Pojem ‚poistná zmluva‘ označuje zmluvu (inú ako anuitná zmluva), ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplatiť určitú finančnú sumu, ak dôjde k vzniku určenej poistnej udalosti vrátane úmrtia, choroby, nehody, zodpovednosti za škodu alebo škody na majetku. |
6. |
Pojem ‚anuitná zmluva‘ označuje zmluvu, ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplácať platby počas určitého časového obdobia definovaného vcelku alebo sčasti na základe predpokladanej dĺžky života jednej alebo viacerých fyzických osôb. Tento výraz zároveň zahŕňa zmluvu, ktorá sa považuje za anuitnú zmluvu v súlade so zákonmi, právnymi predpismi alebo praxou uplatňovanou v členskom štáte alebo inej jurisdikcii, v ktorej bola táto zmluva vystavená, a ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplácať platby počas obdobia niekoľkých rokov. |
7. |
Pojem ‚poistná zmluva s odkupnou hodnotou‘ označuje poistnú zmluvu (inú ako zaisťovacia zmluva uzavretá medzi dvoma poisťovňami), ktorá má odkupnú hodnotu. |
8. |
Pojem ‚odkupná hodnota‘ označuje vyššiu z uvedených súm: i) sumu, na ktorú má poistník nárok pri odstúpení od poistnej zmluvy alebo pri jej ukončení (bez odpočítania prípadného poplatku za odstúpenie alebo poistného úveru), a ii) sumu, ktorú si poistník môže požičať podľa poistnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti pojem ‚odkupná hodnota‘ nezahŕňa sumu, ktorú možno vyplatiť podľa poistnej zmluvy:
|
9. |
Pojem ‚existujúci účet‘ označuje:
|
10. |
Pojem ‚nový účet‘ označuje finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia a ktorý sa otvoril 1. januára 2016 alebo neskôr, pokiaľ sa nepovažuje za existujúci účet podľa odseku C bodu 9 písm. b). |
11. |
Pojem ‚existujúci účet fyzickej osoby‘ označuje existujúci účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viac fyzických osôb. |
12. |
Pojem ‚nový účet fyzickej osoby‘ označuje nový účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viac fyzických osôb. |
13. |
Pojem ‚existujúci účet subjektu‘ označuje existujúci účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viac fyzických osôb. |
14. |
Pojem ‚účet s nižšou hodnotou‘ označuje existujúci účet fyzickej osoby s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru 2015 nepresahuje sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 1 000 000 USD. |
15. |
Pojem ‚účet s vysokou hodnotou‘ označuje existujúci účet fyzickej osoby s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru 2015 alebo k 31. decembru ktoréhokoľvek nasledujúceho roka presahuje sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 1 000 000 USD. |
16. |
Pojem ‚nový účet subjektu‘ označuje nový účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viac subjektov. |
17. |
Pojem ‚vylúčený účet‘ označuje ktorýkoľvek z týchto účtov:
|
D. Účet podliehajúci oznamovaniu
1. |
Pojem ‚účet podliehajúci oznamovaniu‘ označuje finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia členského štátu a ktorého držiteľom je jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu alebo pasívny nefinančný subjekt s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, a to za predpokladu, že sa ako taký identifikoval podľa postupov hĺbkového preverovania stanovených v oddieloch II až VII. |
2. |
Pojem ‚osoba podliehajúca oznamovaniu‘ označuje inú osobu z členského štátu ako: i) spoločnosť, s akciami ktorej sa pravidelne obchoduje na jednom alebo viacerých etablovaných trhoch s cennými papiermi; ii) akákoľvek spoločnosť, ktorá je prepojeným subjektom spoločnosti stanovenej v bode i); iii) vládny subjekt; iv) medzinárodná organizácia; v) centrálna banka alebo vi) finančná inštitúcia. |
3. |
Pojem ‚osoba z členského štátu‘, pokiaľ ide o každý členský štát, označuje fyzickú osobu alebo subjekt, ktorý je rezidentom ktoréhokoľvek iného členského štátu podľa daňových zákonov uvedeného iného členského štátu, alebo pozostalosť zosnulého, ktorý bol rezidentom ktoréhokoľvek iného členského štátu. Na tento účel sa subjekt, akým je napríklad osobná obchodná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo podobný právny subjekt, ktorý nemá rezidenciu na daňové účely, považuje za rezidenta jurisdikcie, v ktorej sa nachádza miesto skutočného vedenia. |
4. |
Pojem ‚zúčastňujúca sa jurisdikcia‘ v súvislosti s každým členským štátom označuje:
|
5. |
Pojem ‚ovládajúce osoby‘ označuje fyzické osoby, ktoré vykonávajú kontrolu nad subjektom. V prípade zvereneckého fondu uvedený pojem znamená zriaďovateľa (zriaďovateľov), správcu (správcov), poručníka (poručníkov) (ak existujú), oprávnenú osobu (oprávnené osoby) alebo triedu (triedy) príjemcov a akúkoľvek inú fyzickú osobu (fyzické osoby), ktoré vykonávajú najvyššiu faktickú kontrolu nad zvereneckým fondom, a v prípade iného právneho subjektu ako zverenecký fond takýto pojem znamená osoby v rovnocenných alebo podobných pozíciách. Pojem ‚ovládajúce osoby‘ sa musí vykladať v súlade s odporúčaniami finančnej akčnej skupiny. |
6. |
Pojem ‚nefinančný subjekt‘ označuje subjekt, ktorý nie je finančnou inštitúciou. |
7. |
Pojem ‚pasívny nefinančný subjekt‘ označuje akýkoľvek: i) nefinančný subjekt, ktorý nie je aktívnym nefinančným subjektom, alebo ii) investičný subjekt stanovený v odseku A bode 6 písm. b), ktorý nie je finančnou inštitúciou zo zúčastňujúcej sa jurisdikcie. |
8. |
Pojem ‚aktívny nefinančný subjekt‘ označuje akýkoľvek nefinančný subjekt, ktorý spĺňa ktorékoľvek z týchto kritérií:
|
E. Rôzne
1. |
Pojem ‚držiteľ účtu‘ označuje osobu, ktorú finančná inštitúcia, ktorá účet vedie, uvádza alebo označuje ako držiteľa finančného účtu. Osoba, ktorá nie je finančnou inštitúciou a ktorá drží finančný účet v prospech alebo v mene inej osoby ako agent, správca, poverenec, osoba s podpisovým právom, investičný poradca alebo sprostredkovateľ sa na účely tejto smernice nepovažuje za osobu, ktorá je držiteľom účtu, a za držiteľa účtu sa považuje uvedená iná osoba. V prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy je držiteľom účtu akákoľvek osoba, ktorá je oprávnená na prístup k vyplateniu odkupnej hodnoty alebo na zmenu oprávnenej osoby z poistnej zmluvy. Ak žiadna osoba nemá oprávnenie na prístup k vyplateniu odkupnej hodnoty ani na zmenu oprávnenej osoby, držiteľom účtu je akákoľvek osoba uvedená v zmluve ako vlastník a akákoľvek osoba, ktorá má podľa zmluvných podmienok nárok na výplatu. Pri splatnosti poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy sa každá osoba oprávnená na výplatu plnenia na základe zmluvy považuje za držiteľa účtu. |
2. |
Pojem ‚postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov‘ znamená postupy hĺbkového preverovania oznamujúcej finančnej inštitúcie týkajúcej sa klienta podľa požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo podobných požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na oznamujúcu finančnú inštitúciu. |
3. |
Pojem ‚subjekt‘ označuje právnickú osobu alebo právny subjekt, ako napríklad spoločnosť, osobnú obchodnú spoločnosť, zverenecký fond alebo nadáciu. |
4. |
Subjekt je ‚subjektom prepojeným‘ s iným subjektom, ak: i) ktorýkoľvek subjekt ovláda druhý subjekt; ii) tieto dva subjekty sú pod spoločnou kontrolou alebo iii) tieto dva subjekty sú investičnými subjektmi stanovenými v odseku A bode 6 písm. b), majú spoločný manažment a takýto manažment plní povinnosti hĺbkového preverovania takýchto investičných subjektov. Na tento účel sa ovládaním rozumie priame alebo nepriame vlastníctvo viac ako 50 % hlasovacích práv a podielu na danom subjekte. |
5. |
Pojem ‚DIČ‘ označuje daňové identifikačné číslo (alebo jeho funkčný ekvivalent, ak daňové identifikačné číslo neexistuje). |
6. |
Pojem ‚písomné dôkazy‘ zahŕňa čokoľvek z tohto:
Pokiaľ ide o existujúci účet subjektu, oznamujúce finančné inštitúcie môžu v súvislosti s držiteľom účtu použiť ako písomné dôkazy akúkoľvek klasifikáciu v záznamoch oznamujúcej finančnej inštitúcie, ktorá sa určila na základe štandardizovaného kódovacieho systému priemyselných odvetví, oznamujúca finančná inštitúcia ju zaznamenala v súlade s obvyklou podnikateľskou praxou na účely postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov alebo iných regulačných účelov (iných ako daňové účely) a vykonala ju pred dátumom, ktorý sa použil na klasifikovanie finančného účtu ako existujúceho účtu, za predpokladu, že oznamujúca finančná inštitúcia nevie alebo nemá dôvod vedieť, že takáto klasifikácie je nesprávna alebo nespoľahlivá. Pojem ‚štandardizovaný kódovací systém odvetví‘ znamená kódovací systém použitý na klasifikovanie prevádzok podľa odvetví na iné ako daňové účely. |
ODDIEL IX
ÚČINNÉ VYKONÁVANIE
Podľa článku 8 ods. 3a tejto smernice členské štáty musia mať zavedené pravidlá a administratívne postupy, aby zabezpečili účinné vykonávanie a dodržiavanie uvedených postupov týkajúcich sa oznamovania a hĺbkového preverovania vrátane:
1. |
pravidiel určených na to, aby sa akýmkoľvek finančným inštitúciám, osobám alebo sprostredkovateľom zabránilo prijať postupy, ktorých účelom je vyhnúť sa postupom týkajúcim sa oznamovania a hĺbkového preverovania; |
2. |
pravidiel, na základe ktorých sa od oznamujúcich finančných inštitúcií vyžaduje, aby viedli záznamy o podniknutých krokoch a o akýchkoľvek dôkazoch, na ktoré sa spoliehali pri vykonávaní uvedených postupov a primeraných opatrení na získanie uvedených záznamov; |
3. |
administratívnych postupov na overenie toho, či oznamujúca finančná inštitúcia dodržiava postupy týkajúce sa oznamovania a hĺbkového preverovania, administratívnych postupov uplatňovaných v súvislosti s oznamujúcou finančnou inštitúciou, keď sa nahlásia nezdokumentované účty; |
4. |
administratívnych postupov na zabezpečenie toho, aby so subjektmi a účtami, ktoré sa vo vnútroštátnom práve vymedzili ako neoznamujúce finančné inštitúcie a vylúčené účty, bolo naďalej spojené len nízke riziko, že sa použijú na daňové úniky, a |
5. |
ustanovení o účinnom vykonávaní s cieľom riešiť nedodržiavanie predpisov. |
ODDIEL X
DÁTUMY VYKONÁVANIA, POKIAĽ IDE O OZNAMUJÚCE FINANČNÉ INŠTITÚCIE SO SÍDLOM V RAKÚSKU
V prípade oznamujúcich finančných inštitúcií so sídlom v Rakúsku by všetky odkazy na rok 2016 v tejto prílohe mali znieť ako odkazy na rok 2017 a odkazy na rok 2017 by mali znieť ako odkazy na rok 2018.
V prípade existujúcich účtov, ktorých držiteľom sú oznamujúce finančné inštitúcie so sídlom v Rakúsku, by všetky odkazy na 31. december 2015 v tejto prílohe mali znieť ako odkazy na 31. december 2016.
PRÍLOHA II
DOPLNKOVÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA OZNAMOVANIA A HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA V PRÍPADE INFORMÁCIÍ O FINANČNÝCH ÚČTOCH
1. Zmena okolností
‚Zmena okolností‘ zahŕňa akúkoľvek zmenu, ktorá vedie k doplneniu informácií, ktoré sú relevantné v súvislosti so statusom osoby alebo sú iným spôsobom v rozpore s jej statusom. Okrem toho zmena okolností zahŕňa akúkoľvek zmenu alebo doplnenie informácií v súvislosti s účtom držiteľa účtu (vrátane doplnenia, nahradenia alebo inej zmeny držiteľa účtu) alebo akúkoľvek zmenu alebo doplnenie informácií v súvislosti s akýmkoľvek účtom, ktorý je s uvedeným účtom spojený (pričom sa uplatňujú pravidlá zlučovania účtov stanovené v prílohe I oddiele VII odseku C bodoch 1 až 3), ak takáto zmena alebo doplnenie informácií majú vplyv na status držiteľa účtu.
Ak sa oznamujúca finančná inštitúcia spoliehala na adresu bydliska stanovenú v prílohe I oddiele III odseku B bode 1 a dôjde k zmene okolností, na základe ktorých oznamujúca finančná inštitúcia zistí alebo má dôvod domnievať sa, že pôvodné písomné dôkazy (alebo iná rovnocenná dokumentácia) sú nesprávne alebo nespoľahlivé, oznamujúca finančná inštitúcia musí najneskôr v posledný deň príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia alebo do 90 kalendárnych dní po oznámení alebo zistení takejto zmeny okolnosti, podľa toho, čo nastane neskôr, získať čestné vyhlásenie a nové písomné dôkazy, aby mohla určiť rezidenciu (rezidencie) držiteľa účtu na daňové účely. Ak oznamujúca finančná inštitúcia nemôže získať čestné vyhlásenie a písomné dôkazy do takého dátumu, musí uplatniť postup vyhľadávania v elektronických záznamoch stanovený v prílohe I oddiele III odseku B bodoch 2 až 6.
2. Čestné vyhlásenie v prípade nových účtov subjektov
Pokiaľ ide o nové účty subjektov, na účely stanovenia toho, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať len na čestné vyhlásenie od držiteľa účtu alebo ovládajúcej osoby.
3. Rezidencia finančnej inštitúcie
Finančná inštitúcia je ‚rezidentom‘ členského štátu, ak podlieha jurisdikcii takéhoto členského štátu (t. j. členský štát dokáže oznamovanie zo strany finančnej inštitúcie vynútiť). Vo všeobecnosti platí, že ak je na daňové účely finančná inštitúcia rezidentom členského štátu, podlieha jurisdikcii takého členského štátu, a teda je finančnou inštitúciou z členského štátu. V prípade zvereneckého fondu, ktorý je finančnou inštitúciou (bez ohľadu na to, či je na daňové účely rezidentom členského štátu), sa zverenecký fond považuje za podliehajúci jurisdikcii členského štátu, ak je jeden alebo viacerí z jeho správcov rezidentom takéhoto členského štátu, okrem prípadov, keď zverenecký fond oznamuje všetky informácie, ktoré sa v súvislosti s účtami podliehajúcimi oznamovaniu vedenými zvereneckým fondom majú podľa tejto smernice oznamovať inému členskému štátu, pretože je na daňové účely rezidentom takéhoto iného členského štátu. Avšak ak finančná inštitúcia (okrem zvereneckého fondu) nemá rezidenciu na daňové účely (napr. z dôvodu, že sa považuje za fiškálne transparentnú, alebo má sídlo v jurisdikcii, v ktorej nie je daň z príjmov), považuje sa za podliehajúcu jurisdikcii členského štátu, a teda je finančnou inštitúciou z členského štátu, ak:
a) |
je zaregistrovaná podľa právnych predpisov daného členského štátu; |
b) |
jej miesto vedenia (vrátane skutočného vedenia) je v členskom štáte alebo |
c) |
podlieha finančnému dohľadu v členskom štáte. |
Ak je finančná inštitúcia (okrem zvereneckého fondu) rezidentom dvoch alebo viacerých členských štátov, takáto finančná inštitúcia bude podliehať povinnostiam týkajúcim sa oznamovania a hĺbkového preverovania toho členského štátu, v ktorom vedie finančný účet (finančné účty).
4. Vedenie účtu
Vo všeobecnosti sa ráta s tým, že účet vedie finančná inštitúcia v týchto prípadoch:
a) |
v prípade správcovského účtu finančná inštitúcia, ktorá vykonáva správu aktív na účte (vrátane finančnej inštitúcie, ktorá drží aktíva v mene makléra pre držiteľa účtu v takejto inštitúcii); |
b) |
v prípade vkladového účtu finančná inštitúcia, ktorá je v súvislosti s účtom povinná uskutočňovať platby (s výnimkou agenta finančnej inštitúcie bez ohľadu na to, či je takýto agent finančnou inštitúciou); |
c) |
v prípade akéhokoľvek majetkového alebo dlhového podielu vo finančnej inštitúcii, ktorý predstavuje finančný účet, je vedený touto finančnou inštitúciou; |
d) |
v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluva finančná inštitúcia, ktorá je v súvislosti s účtom povinná uskutočňovať platby. |
5. Zverenecké fondy, ktoré sú pasívnymi nefinančnými subjektmi
Subjekt, akým je napríklad osobná obchodná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo podobný právny subjekt, ktorý nemá rezidenciu na daňové účely podľa prílohy I oddielu VIII odseku D bodu 3, sa považuje za rezidenta v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza miesto jeho skutočného vedenia. Na tieto účely sa právnická osoba alebo právny subjekt považujú za ‚podobné‘ osobnej obchodnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, ak sa nepovažujú za zdaniteľnú jednotku v členskom štáte podľa daňových zákonov takéhoto členského štátu. Avšak s cieľom zabrániť dvojitému oznamovania (vzhľadom na široký rozsah pojmu ‚ovládajúce osoby‘ v prípade zvereneckých fondov), zverenecký fond, ktorý je pasívnym nefinančným subjektom, sa nesmie považovať za podobný právny subjekt.
6. Adresa sídla subjektu
Jednou z požiadaviek stanovených v prílohe I oddiele VIII odseku E bode 6 písm. c) je to, že pokiaľ ide o subjekt, úradná dokumentácia zahŕňa buď adresu sídla subjektu v členskom štáte alebo v inej jurisdikcii, v súvislosti s ktorou tvrdí, že je jej rezident, alebo členský štát alebo inú jurisdikciu, v ktorej bol subjekt zaregistrovaný alebo zriadený. Adresa sídla subjektu je obvykle miesto, kde sa nachádza miesto skutočného vedenia. Adresa finančnej inštitúcie, v ktorej si subjekt vedie účet, poštová schránka alebo adresa používaná len na poštové účely nie je adresou sídla subjektu, pokiaľ nie je takáto adresa jedinou adresou, ktorú subjekt používa, a uvádza sa ako registrovaná adresa subjektu v organizačných dokumentoch subjektu. Okrem toho adresa, ktorá sa poskytne na základe pokynu, aby sa všetky poštové zásielky podržali na tejto adrese, nie je adresou sídla subjektu.