2.7.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/13

(1)

Po antidumpingovom prešetrovaní (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila Rada nariadením (ES) č. 325/2012 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v Indii a Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknuté krajiny“).

(2)

V nadväznosti na rozsudok Všeobecného súdu z 20. mája 2015 (3) boli opatrenia zrušené v rozsahu týkajúcom sa čínskeho vyvážajúceho výrobcu Yuanping Changyuan Chemicals Co. Ltd (ďalej len „Yuanping“). Po vykonaní rozsudku Komisia opätovne uložila antidumpingové opatrenia na dovoz dotknutého výrobku spoločnosťou Yuanping s účinnosťou od 30. novembra 2016 (4).

(3)

Existujúce opatrenia majú podobu valorického cla na dovoz z dotknutých krajín v rozpätí od 14,6 % do 52,2 %. Pokiaľ ide o Čínsku ľudovú republiku (ďalej len „ČĽR“), clo sa v prípade čínskych spolupracujúcich spoločností pohybuje v rozpätí od 14,6 % do 37,7 %. Dumpingové clo vzťahujúce sa na celú krajinu má výšku 52,2 %. Pokiaľ ide o Indiu, clo sa v prípade spolupracujúcich spoločností pohybuje v rozpätí od 22,8 % do 31,5 %. Clo vzťahujúce sa na celú krajinu má výšku 43,6 %.

(4)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti platných antidumpingových opatrení (5) bola Komisii doručená žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení proti dotknutým krajinám v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(5)

Žiadosť podala 18. januára 2017 spoločnosť Oxaquim S.A. (ďalej len „žiadateľ“), ktorej výroba predstavuje viac než 50 % celkovej výroby kyseliny šťaveľovej v Únii.

(6)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie dumpingu a opätovný výskyt ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(7)

Keďže Komisia zistila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (6)12. apríla 2017 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(8)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2016 do 31. marca 2017 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2013 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(9)

Komisia oficiálne upovedomila žiadateľa, ďalšieho známeho výrobcu z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách, známych dovozcov, používateľov a obchodníkov, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, známe združenia zastupujúce výrobcov z Únie a používateľov a zástupcov vyvážajúcich krajín o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(10)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Žiadna zo zainteresovaných strán nepožiadala o vypočutie.

(11)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(12)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v Indii a ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala stále misie Indie a ČĽR pri Európskej únii, aby určili a/alebo oslovili prípadných ďalších vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(13)

Traja vyvážajúci výrobcovia v Indii poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Výber vzorky preto nebol potrebný a Komisia odoslala dotazník všetkým trom spoločnostiam. Len dve indické spoločnosti však poslali späť vyplnené dotazníky.

(14)

Žiadna spoločnosť z ČĽR sa neprihlásila. Komisia upozornila čínske orgány prostredníctvom verbálnej nóty z 18. mája 2017, že nezaznamenala žiadnu odozvu od vyvážajúcich výrobcov v ČĽR. Preto plánovala založiť svoje zistenia týkajúce sa vyvážajúcich výrobcov v ČĽR na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(15)

Kyselinu šťaveľovú vyrábali v Únii počas posudzovaného obdobia len dvaja výrobcovia. Výber vzorky výrobcov z Únie preto nebol potrebný. Hoci sa dotazníky poslali obom spoločnostiam, vyplnil a poslal ho späť iba žiadateľ.

(16)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych neprepojených dovozcov o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(17)

Sedem spoločností vyplnilo formulár na výber vzorky. Iba jedna z nich uviedla, že dovážala kyselinu šťaveľovú z dotknutých krajín. Vzhľadom na tento obmedzený počet spoločností sa výber vzorky nepovažoval za potrebný.

(18)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na to, aby určila pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy a záujem Únie.

(19)

Komisia zaslala dotazníky dvom známym výrobcom z Únie, trom indickým vyvážajúcim výrobcom, všetkým známym používateľom a siedmim neprepojeným dovozcom, ktorí vyplnili formulár na výber vzorky.

(20)

Vyplnené dotazníky poslali späť dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia, jeden výrobca z Únie a päť používateľov.

(21)

Komisia uskutočnila overovanie v priestoroch týchto spoločností:

(22)

Dotknutým výrobkom je kyselina šťaveľová, či už v dihydrátovej (číslo CUS 0028635-1 a číslo CAS 6153-56-6) alebo bezvodej forme (číslo CUS 0021238-4 a číslo CAS 144-62-7), tiež vo vodnom roztoku, v súčasnosti patriaca pod číselný znak KN ex 2917 11 00 (kód TARIC 2917110091) a s pôvodom v Indii a ČĽR (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(23)

Kyselina šťaveľová nachádza širokú škálu uplatnenia, napr. ako redukčné a bieliace činidlo, vo farmaceutickej syntéze a pri výrobe chemických látok.

(24)

Počas pôvodného prešetrovania sa zistilo, že existujú dva druhy kyseliny šťaveľovej; nerafinovaná kyselina šťaveľová a rafinovaná kyselina šťaveľová. Rafinovaná kyselina šťaveľová, vyrábaná v ČĽR, avšak nie v Indii, sa vyrába purifikačným procesom z nerafinovanej kyseliny šťaveľovej, ktorého cieľom je z nej odstrániť železo, chloridy, stopy kovov a iné nečistoty. Vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany ČĽR sa v rámci súčasného revízneho prešetrovania predpokladalo, že vyvážajúci výrobcovia v ČĽR vyrábali a vyvážali rafinovanú kyselinu šťaveľovú, tak ako pri pôvodnom prešetrovaní.

(25)

Kyselina šťaveľová vyrábaná a predávaná v Únii výrobným odvetvím Únie, kyselina šťaveľová vyrábaná a predávaná na domácom trhu v Indii a ČĽR a kyselina šťaveľová dovážaná do Únie z Indie a ČĽR má v zásade tie isté základné fyzikálne a chemické vlastnosti a je určená na to isté základné konečné použitie.

(26)

Preto ide o podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(27)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia najskôr skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu indických a čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(28)

Počas ORP vývoz kyseliny šťaveľovej z ČĽR a Indie do Únie pokračoval, hoci v menšom objeme ako v období pôvodného prešetrovania (od 1. januára do 31. decembra 2010). Podľa údajov Eurostatu tvoril v ORP čínsky a indický dovoz kyseliny šťaveľovej do Únie približne 16 % trhu.

(29)

V Indii pôsobia štyria známi výrobcovia kyseliny šťaveľovej, pričom dotazník vyplnili dvaja z nich. Na základe dostupných informácií (7) Komisia odhadla celkovú výrobu v Indii na 30 000 metrických ton. Na základe údajov indickej vlády za roky 2016 – 2017 sa celkový objem vývozu z Indie odhaduje na 9 000 metrických ton (8).

(30)

Počas ORP bol dovoz z Indie do Únie obmedzený a podľa údajov Eurostatu a indickej vlády predstavoval približne 800 až 900 ton.

(31)

Predaj dvoch spolupracujúcich indických výrobcov v Únii bol v dôsledku poklesu od uloženia opatrení veľmi malý. Počas ORP bola hlavným vyvážajúcim výrobcom z Indie spoločnosť, ktorá prestala spolupracovať tým, že nevyplnila dotazník.

(32)

Aj dovoz z Indie podlieha clu podľa Spoločného colného sadzobníka vo výške 6,5 % (9).

(33)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu v prípade dvoch spolupracujúcich indických spoločností reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny vtedy, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu pripadajúci na vyvážajúceho výrobcu predstavoval aspoň 5 % jeho celkového objemu predaja na vývoz prešetrovaného výrobku do Únie v priebehu ORP. Na základe toho sa celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov ukázal ako reprezentatívny.

(34)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúcich výrobcov s reprezentatívnym predajom na domácom trhu. Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje najmenej 5 % celkového objemu predaja identického alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Komisia stanovila, že predaj dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov je reprezentatívny.

(35)

Komisia následne stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas ORP pre každý druh výrobku s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočnú predajnú cenu na domácom trhu.

(36)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

V prípade dvoch indických spoločností spolupracujúcich pri tomto prešetrovaní sa dospelo k záveru, že predaj žiadnej z nich nespĺňal uvedené kritériá.

(37)

Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja daných druhov výrobku na domácom trhu počas ORP, ak:

V prípade jednej spolupracujúcej indickej spoločnosti, Radiant, ktorá predávala jeden druh výrobku na domácom trhu aj na vývoz, sa normálna hodnota stanovila na základe tejto metodiky a použili sa len údaje o ziskovom predaji vo výške [10 – 15] %. Na druhú spolupracujúcu indickú spoločnosť sa tieto kritériá nevzťahovali.

(38)

Ak neexistoval predaj podobného výrobku v bežnom obchode alebo takýto predaj bol nedostatočný, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia. V prípade takýchto druhov výrobku bola normálna hodnota vytvorená spočítaním priemerných výrobných nákladov podobného výrobku spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas ORP:

(39)

Ďalšia indická spoločnosť, Star Oxochem, predávala dva druhy výrobkov: jeden na domácom trhu a druhý takmer výlučne na vývoz (s malým objemom predaja na domácom trhu). Predaj vyvážaného druhu výrobku nebol ziskový. Normálna hodnota sa vypočítala pripočítaním priemerných výdavkov PVA a percenta zisku z predaja na domácom trhu v rámci bežného obchodovania s druhom výrobku predávaným na domácom trhu k priemerným výrobným nákladom v súlade s metodikou uvedenou v odôvodnení 38.

(40)

V súvislosti s určením výšky výrobných nákladov žiadateľ navrhol, aby boli náklady na výrobu dusitanu sodného po odčítaní výnosov z predaja začlenené do výroby kyseliny šťaveľovej. Žiadateľ navrhuje, aby sa dusitan sodný považoval za vedľajší produkt, a nie za životaschopnú oddelenú oblasť obchodnej činnosti. Komisia na základe dôkazov získaných v priebehu prešetrovania dospela k záveru, že dusitan sodný je vedľajší produkt, pretože ide o výrobok odvodený z výrobného procesu kyseliny šťaveľovej. Nevyrába sa ako prvotný produkt. Vedľajší produkt je obchodovateľný. Výnos z jeho predaja je potrebné odpočítať od výrobných nákladov dotknutého výrobku, ktoré obsahujú výrobné náklady vedľajšieho produktu. V prípade jedného indického výrobcu boli výrobné náklady relevantnými úpravami zmenené tak, aby sa dusitan sodný považoval za vedľajší produkt, a nie za životaschopnú oblasť obchodnej činnosti.

(41)

Dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vyvážali do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Vývozná cena bola preto skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie, v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(42)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu, ktoré boli stanovené vyššie na základe ceny zo závodu.

(43)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Úpravy sa týkali nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a balenie, vedľajších nákladov, zliav, úverových nákladov, bankových poplatkov a provízií, ktoré platil spolupracujúci vyvážajúci výrobca. Úroveň úprav cien na domácom trhu sa pohybovala v rozpätí od 0 do 5 %. V prípade vývoznej ceny sa pohybovala v rozpätí od 10 do 25 %. Obaja spolupracujúci indickí vyvážajúci výrobcovia dostali podrobné výpočty úprav v osobitnom informačnom dokumente.

(44)

V súvislosti s článkom 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia obaja spolupracujúci výrobcovia uviedli, že požívali výhody zo Systému vývozu indického tovaru z Indie (ďalej len „MEIS“) (10). MEIS je systém indickej vlády, v rámci ktorého sa poskytuje vývozcom stimul v podobe poukazu oprávňujúceho na colnú úľavu, ktorým sa kompenzujú straty vyplývajúce z platby cla. Tento stimul je vyplácaný ako percento skutočnej hodnoty „vyplatené na loď“ (ďalej len „FOB“) (vo voľne zameniteľnej mene) pre konkrétny tovar určený na konkrétne trhy. Tento vývozný stimul však nie je prípustnou úpravou pre porovnanie cien. Nepredstavuje systém vrátenia cla, pre ktoré možno zvážiť úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, pretože článok 2 ods. 10 písm. b) umožňuje iba úpravy normálnej hodnoty, a nie vývoznej ceny. Hodnota poukazu sa okrem toho nevypočítava na základe výšky dovozného cla, ktoré by bolo súčasťou vývozu výrobku v ďalšom článku výrobného reťazca, ale namiesto toho sa stanovuje ako percento hodnoty FOB vyvážaného tovaru. Navyše, bez ohľadu na výpočet hodnoty stimulu, systém nemá za následok vracanie alebo nevyberanie dovozných poplatkov za materiály, ktoré sú fyzickou súčasťou podobného výrobku predávaného na domácom trhu, keď sa rovnaký výrobok vyváža do Únie. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody nebolo možné prijať žiadne úpravy normálnej hodnoty ani vývoznej ceny.

(45)

Jeden spolupracujúci výrobca uviedol, že využil aj systém centrálnej dane z pridanej hodnoty (ďalej len „CENVAT“) (11). V rámci tohto systému môže výrobca konečného výrobku alebo poskytovateľ zdaniteľnej služby využiť úľavu na zaplatenú spotrebnú daň, ako aj na daň zo služieb, ktorá sa zaplatila z akýchkoľvek vstupov dodaných do závodu alebo ktorú zaplatil výrobca konečného výrobku zo vstupov v podobe služby. Spoločnosť nepreukázala, že tento systém sa nevzťahuje rovnako aj na konečný tovar predávaný na domácom trhu. Toto oslobodenie od spotrebnej dane, podobne ako systém MEIS, preto nie je prípustnou úpravou pre porovnanie cien podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia.

(46)

Úpravy zohľadňujúce systémy MEIS a CENVAT sa preto nevykonali.

(47)

Dvaja spolupracujúci výrobcovia žiadali o úpravu vzhľadom na menový prepočet. Žiadosť bola zamietnutá, pretože výmenné kurzy po stanovení ceny kolísali, a preto neovplyvnili porovnanie cien.

(48)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa vážený priemer normálnej hodnoty podľa jednotlivých druhov porovnal s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu prešetrovaného výrobku. Na základe tejto metódy sa individuálne dumpingové rozpätia pre tieto dve spoločnosti uvádzajú v tabuľke ďalej:

(49)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že počas ORP indickí vyvážajúci výrobcovia pokračovali vo vyvážaní kyseliny šťaveľovej do Únie za dumpingové ceny.

(50)

Po zistení pretrvávajúceho dumpingu počas ORP Komisia analyzovala aj pravdepodobnosť zvyšovania objemu dumpingového vývozu v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť opatrení. Preskúmala indickú výrobnú a voľnú kapacitu, správanie indických vývozcov na iných trhoch a atraktívnosť trhu Únie.

(51)

Keďže v Indii spolupracovali iba dvaja vyvážajúci výrobcovia, ďalšie informácie sa získali z dostupných skutočností, ako je uvedené ďalej.

(52)

Na základe overených údajov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov využívali dvaja navštívení indickí výrobcovia svoju kapacitu na viac ako 75 %.

(53)

Súhrnne sa celková kapacita indických výrobcov kyseliny šťaveľovej odhaduje približne na 40 000 metrických ton a voľná kapacita na 10 000 metrických ton (12). Objem voľnej kapacity je rovnaký ako celková spotreba v Únii.

(54)

Počas ORP mali dve spolupracujúce indické spoločnosti významný predaj na vývoz do ostatných krajín sveta. Jedna spoločnosť väčšinu svojej výroby vyvážala, zatiaľ čo druhá väčšinu predávala na domácom trhu.

(55)

Podľa štatistík indickej vlády (13) celkovo najvýznamnejšími vývoznými destináciami indického vývozu v rokoch 2016 – 2017 boli Malajzia, Mexiko, Pakistan, Rusko a Taiwan. Vývoz do týchto piatich krajín dosiahol 5 700 metrických ton. Na základe štatistík indickej vlády je priemerná indická vývozná cena do Únie o 7 % vyššia ako priemerná vývozná cena do ostatných krajín sveta. Indická vývozná cena do Únie je vo všeobecnosti vyššia ako ceny do ostatných krajín sveta, s výnimkou vývozu najmä do Spojených štátov a Mexika.

(56)

Hoci Únia predstavuje pre kyselinu šťaveľovú relatívne malý trh, pre indických vyvážajúcich výrobcov je naďalej atraktívna. Ako sa uviedlo v predchádzajúcom odôvodnení, priemerná vývozná cena do Únie je o 7 % vyššia ako do ostatných krajín sveta. Túto atraktívnosť potvrdzuje aj skutočnosť, že napriek pomerne vysokej úrovni platných antidumpingových ciel traja zo štyroch indických vyvážajúcich výrobcov pokračujú vo vyvážaní na trh Únie. Navyše indická spoločnosť v nedôvernom vyplnenom dotazníku výslovne uviedla, že „trh EÚ má obrovský potenciál a [je] atraktívny, pokiaľ ide o cenu výrobku“

(57)

Vzhľadom na dostupnú voľnú kapacitu v Indii, úroveň cien indických výrobcov všeobecne na tretích trhoch a atraktívnosť trhu Únie z hľadiska cien je veľmi pravdepodobné, že v prípade absencie opatrení by sa aspoň určitá časť dostupnej kapacity v Indii mohla využiť na výrobu kyseliny šťaveľovej na vývoz do Únie alebo by sa vzhľadom na vyššie ceny na trhu Únie niektoré vývozy na tretie trhy presmerovali do Únie.

(58)

Jedna indická spolupracujúca spoločnosť v podaní z 23. októbra 2017 uviedla, že v dôsledku zníženej výroby z ČĽR je do marca 2018 už plne kapacitne vyťažená. Uviedla, že znížená výroba v ČĽR by mohla mať za následok tlak na trh Únie. Ako je však uvedené ďalej v oddiele 3.3, nepreukázalo sa, že takýto pokles čínskej výroby existuje, ani to, že v prípade jeho existencie by takýto pokles ovplyvnil svetový trh a trh Únie týmto spôsobom.

(59)

Celkovo možno usudzovať, že v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, je pravdepodobné, že indické spoločnosti by vyvážali do Únie vo väčších objemoch ako v súčasnosti a za dumpingové ceny.

(60)

ČĽR je najväčším svetovým výrobcom kyseliny šťaveľovej s odhadovanou výrobou [150 000 – 200 000] metrických ton (14). Celkový vývoz z ČĽR predstavuje približne [25 000 – 50 000] metrických ton. Do tohto prešetrovania sa nezapojil žiadny čínsky výrobca, preto sú zistenia založené na najlepších dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(61)

Po zrušení opatrení Všeobecným súdom boli 28. novembra 2016 opatrenia opätovne uložené pre spoločnosť Yuanping. Do tohto opätovného uloženia mohla spoločnosť Yuanping vyvážať bez antidumpingových ciel.

(62)

Dovoz z ČĽR podlieha clu podľa Spoločného colného sadzobníka vo výške 6,5 %.

(63)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) a b) základného nariadenia musí byť normálna hodnota stanovená na základe cien zaplatených alebo splatných na domácom trhu alebo vytvorenej hodnoty vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“).

(64)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania sa plánovalo použiť Indiu ako analogickú krajinu. V oznámení o začatí revízneho prešetrovania sa takisto ako potenciálna analogická krajina uviedlo Japonsko. Komisia v poznámke k spisu z 18. mája 2017 uviedla, že India sa použije ako analogická krajina. India je najväčším vývozcom kyseliny šťaveľovej do Únie. Je podrobená tomu istému prešetrovaniu. Už v pôvodnom antidumpingovom prešetrovaní sa použila ako analogická krajina. Navyše pri prešetrovaní spolupracovali dvaja vyvážajúci výrobcovia z Indie.

(65)

Neboli prijaté žiadne pripomienky vzťahujúce sa na tento výber.

(66)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že India je vhodnou analogickou krajinou podľa článku 2 ods. 7 písm. a) a b) základného nariadenia.

(67)

Ako základ na určenie normálnej hodnoty sa použili informácie získané od dvoch spolupracujúcich výrobcov v analogickej krajine. Metodika použitá na tento účel bola uvedená v oddiele 3.2.1. Ako normálna hodnota pre ČĽR sa použil vážený priemer normálnej hodnoty dvoch indických spoločností.

(68)

V súlade s pôvodným prešetrovaním bola normálna hodnota upravená, pretože čínske spoločnosti okrem nerafinovanej kyseliny šťaveľovej takisto vyrábajú a vyvážajú do Únie tzv. rafinovanú kyselinu šťaveľovú, ktorá sa v Indii ako analogickej krajine nevyrábala. Vzhľadom na neexistenciu spolupráce a neuvedenie druhov výrobkov vyrábaných a vyvážaných počas ORP sa považuje za primerané na základe zistení počas pôvodného prešetrovania vykonať úpravu (zvýšenie o 12 %) váženého priemeru normálnej hodnoty dvoch indických spolupracujúcich spoločností.

(69)

Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu čínskych vývozcov Komisia pri stanovení vývoznej ceny vychádzala z dostupných štatistických údajov ako z najlepších dostupných skutočností. Ako základ pre výpočet sa Komisia rozhodla použiť informácie o cenách z databázy Comext (Eurostat).

(70)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia upravila vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien: Priemerná vývozná cena pre ORP sa získala z databázy Eurostat. Cena CIF bola upravená naspäť na cenu zo závodu na základe skutočných nákladov na prepravu a poistenie stanovených podľa overených údajov od čínskych spolupracujúcich spoločností počas pôvodného prešetrovania (úprava vo výške [15 – 20] %). Treba poznamenať, že aj keby sa použili novšie údaje od indických spolupracujúcich spoločností, ktoré by sa upravili podľa dlhšej trasy dopravy z čínskych prístavov, úroveň úpravy by bola veľmi podobná (rozdiel by bol menej než jeden percentuálny bod).

(71)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu a priemernú čínsku vývoznú cenu určenú vyššie na základe ceny zo závodu.

(72)

Na tomto základe (úpravy založené na overených údajoch od indických spolupracujúcich spoločností) sa vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel z ceny CIF na hranici Únie počas ORP, clo nezaplatené, určilo vo výške 8,7 %. Komisia poznamenala, že v prípade založenia zistení na údajoch z čínskej databázy vývozu by dumpingové rozpätie bolo ešte väčšie.

(73)

Komisia na základe tohto stanovila, že dumping pri vývoze do Únie stále pretrváva, pretože čínski vyvážajúci výrobcovia pokračovali počas ORP vo vyvážaní kyseliny šťaveľovej za dumpingové ceny.

(74)

Po zistení pretrvávajúceho dumpingu počas ORP Komisia analyzovala aj pravdepodobnosť zvyšovania objemu dumpingového vývozu v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť opatrení.

(75)

Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov bola analýza vypracovaná na základe najlepších dostupných skutočností, konkrétne na základe informácií získaných v žiadosti o revízne prešetrovanie a z verejne dostupných informácií.

(76)

Komisia posudzovala čínsku výrobnú a voľnú kapacitu, správanie čínskych vývozcov na iných trhoch a atraktívnosť trhu Únie.

(77)

Na základe štatistík, ktoré uviedol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie, sa zistila kombinovaná ročná kapacita čínskych výrobcov v objeme približne [150 000 – 200 000] metrických ton. Spotreba kyseliny šťaveľovej na vnútornom trhu v ČĽR predstavuje približne [50 000 – 100 000] metrických ton a jej vývoz [25 000 – 50 000] metrických ton. V dôsledku toho sa za predpokladu, že na čínsky domáci trh dodávajú výrobok výlučne čínski výrobcovia, odhaduje voľná kapacita čínskych výrobcov na objem [30 000 – 40 000] metrických ton, čo tvorí približne 20 % ich celkovej kapacity a trikrát presahuje odhadovanú spotrebu v Únii.

(78)

Hoci indická spoločnosť uviedla, že určitá časť čínskej výroby sa z environmentálnych dôvodov ukončila, žiadateľ v podaní predloženom 28. novembra 2017 tvrdil, že toto zníženie výroby sa uskutočnilo už pred rokom 2013. Neboli poskytnuté žiadne dôkazy, ktoré by niektoré z týchto tvrdení podložili. Komisia v dôsledku toho obe tvrdenia zamietla.

(79)

S cieľom analyzovať pravdepodobné správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov v prípade absencie opatrení Komisia s využitím čínskej databázy vývozu preskúmala úroveň cien vzhľadom na čínsky predaj na vývoz do ostatných krajín sveta. Na prvých desiatich vývozných trhoch ČĽR (s výnimkou Japonska) bola vývozná cena, upravená vzhľadom na cenu zo závodu, výrazne nižšia ako normálna hodnota takisto stanovená na úrovni ceny zo závodu, čo naznačuje dumpingové správanie na tretích trhoch. Vývozná cena do ostatných krajín sveta (na úrovni ceny zo závodu) je v priemere o 30 % nižšia ako normálna hodnota a takisto nižšia ako čínska vývozná cena do Únie.

(80)

Ako je uvedené v oddiele 3.2, trh Únie sa považuje za malý, ale z hľadiska cien za atraktívny. Čínsky vývoz na trh Únie navyše pokračoval aj napriek platným zmluvným a antidumpingovým clám.

(81)

Vzhľadom na dostupnú voľnú kapacitu v ČĽR, správanie čínskych výrobcov všeobecne na tretích trhoch a atraktívnosť trhu Únie z hľadiska cien je pravdepodobné, že v prípade absencie opatrení by sa aspoň určitá časť dostupnej kapacity v ČĽR mohla využiť na výrobu kyseliny šťaveľovej na vývoz do Únie alebo by sa vzhľadom na vyššie ceny na trhu Únie niektoré vývozy na tretie trhy presmerovali do Únie.

(82)

Komisia celkovo usúdila, že v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, je pravdepodobné, že by čínske spoločnosti vyvážali do Únie vo väčších objemoch ako v súčasnosti a za dumpingové ceny.

(83)

Záverom je, že odhadovaná veľká výrobná kapacita, veľká voľná kapacita v kombinácii s úrovňami cien na iných vývozných trhoch a atraktívnosť trhu Únie naznačujú, že zrušenie opatrení by pravdepodobne viedlo k významnému zvýšeniu vývozu do Únie. Vzhľadom na dumpingové rozpätie stanovené počas ORP pre obe dotknuté krajiny je pravdepodobné aj to, že budúci vývoz sa bude uskutočňovať za výrazne dumpingové ceny.

(84)

Komisia na základe toho stanovila, že v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, dumping zo strany Indie a ČĽR by pokračoval.

(85)

Výrobné odvetvie Únie stále pozostáva z tých istých závodov ako počas pôvodného prešetrovania. Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábajú dotknutý výrobok dvaja známi výrobcovia z Únie: Oxaquim S.A. (ďalej len „Oxaquim“) a WeylChem Lamotte S.A.S. (ďalej len „WeylChem“) (15). Počas obdobia revízneho prešetrovania spoločnosť Oxaquim predstavovala podstatnú časť celkovej výroby kyseliny šťaveľovej v Únii (viac než 50 % celkovej výroby v Únii). Spoločnosť WeylChem nevzniesla námietky voči začatiu revízneho prešetrovania, rozhodla sa však nespolupracovať. V Únii v súčasnosti neexistuje žiadny iný výrobca dotknutého výrobku. Na tomto základe predstavujú dvaja výrobcovia – Oxaquim a WeylChem – výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Ďalej sa budú uvádzať ako „výrobné odvetvie Únie“.

(86)

Celková výroba v Únii sa stanovila na základe všetkých dostupných informácií vrátane informácií poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, údajov zozbieraných pred začatím prešetrovania a po jeho začatí a informácií získaných od spolupracujúceho výrobcu z Únie. Tieto informácie umožnili potvrdiť existenciu a úroveň výroby aj toho výrobcu, ktorý v rámci prešetrovania nespolupracoval. Na tomto základe sa celková výroba v Únii počas ORP odhadovala v rozmedzí 15 000 až 20 000 ton (16).

(87)

Spotreba sa určila na základe objemu dovozu a celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie vrátane overených údajov pre spoločnosť Oxaquim a odhadovaného objemu pre spoločnosť WeylChem na základe údajov Eurostatu.

(88)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(89)

Spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila, t. j. z 11 544 ton v roku 2013 na 10 482 ton počas ORP, resp. o 9 %.

(90)

Objemy dovozu z Indie a ČĽR klesli z 2 633 ton v roku 2013 na 1 658 ton v ORP, t. j. o 37 %, so zodpovedajúcim poklesom podielu na trhu z 22,8 % na 15,8 %, čo počas posudzovaného obdobia znamená pokles o 7 percentuálnych bodov.

(91)

Objem dovozu z Indie a ČĽR a jeho podiel na trhu síce klesli, vyvážajúcim výrobcom z dotknutých krajín sa však podarilo udržať si nezanedbateľný podiel na trhu.

(92)

Priemerné ceny dovozu z dotknutých krajín sa najskôr znížili zo 745 EUR/t v roku 2013 na 645 EUR/t v roku 2014, ale v roku 2015 sa zvýšili na 769 EUR/t. Opätovne sa znížili v roku 2016 a takisto počas ORP, keď dosiahli hodnotu 718 EUR/t. Pokles medzi rokom 2013 a ORP predstavoval celkovo 4 %.

(93)

Pri porovnávaní predajných cien na trhu Únie sa porovnávali ceny spolupracujúceho výrobcu z Únie s cenami dovozu z dotknutých krajín. Relevantné predajné ceny spolupracujúceho výrobcu z Únie boli ceny pre nezávislých zákazníkov, upravené podľa potreby na úroveň zo závodu, t. j. bez nákladov na dopravu v Únii a po odpočítaní zliav a rabatov.

(94)

Tieto ceny sa porovnali s cenami účtovanými indickými a čínskymi vyvážajúcimi výrobcami upravenými vzhľadom na cenu CIF na hranici Únie. Vzhľadom na nespoluprácu ČĽR sa cena zakladala na údajoch z Eurostatu, pretože poskytuje kótované ceny na úrovni cien CIF na hranici Únie. Cena CIF sa následne upravila smerom hore vzhľadom na náklady po dovoze, t. j. colné konanie, zmluvné clo a antidumpingové clo, náklady na manipuláciu a naloženie.

(95)

Zistilo sa, že ceny spolupracujúceho výrobcu z Únie sa v období od roku 2013 do ORP znížili o 10 % (pozri tabuľku 7), zatiaľ čo v prípade dovážaného tovaru z dotknutých krajín nebol pokles cien taký prudký, konkrétne približne 3,6 % v prípade ČĽR a 6 % v prípade Indie. Cenový rozdiel medzi dovážaným tovarom a tovarom vyrábaným v Únii zostal veľký a vyústil do významného cenového podhodnotenia počas ORP. Z výsledku porovnania vyjadreného ako percentuálny podiel z obratu výrobcu z Únie počas ORP vyplynulo vážené priemerné podhodnotenie. Rozpätie podhodnotenia ceny bolo v prípade ČĽR stanovené vo výške 8 % (17) a v prípade dvoch spolupracujúcich indických vyvážajúcich výrobcov vo výške 7,1 % a 6,6 %.

(96)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(97)

Ako sa uvádza v odôvodnení 15, na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa nepoužil žiadny výber vzorky.

(98)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele súvisiace s celým výrobným odvetvím Únie na základe informácií poskytnutých žiadateľom v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, obchodných štatistík a údajov získaných po začatí revízneho prešetrovania. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele týkajúce sa len spolupracujúceho výrobcu z Únie, spoločnosti Oxaquim, na základe overených údajov z vyplneného dotazníka. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(99)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita a dumpingové rozpätie.

(100)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií.

(101)

Vzhľadom na skutočnosť, že údaje potrebné na analýzu ujmy sú odvodené z veľkej časti z jediného zdroja, údaje týkajúce sa výrobného odvetvia Únie museli byť v indexovanej podobe, aby sa zachovala dôvernosť v zmysle článku 19 základného nariadenia.

(102)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(103)

Výroba sa počas posudzovaného obdobia zvýšila. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem výroby zvýšil o 24 %.

(104)

Vďaka investíciám sa počas posudzovaného obdobia výrobná kapacita zvýšila o 8 %.

(105)

V dôsledku mierne väčšieho zvýšenia objemu výroby v porovnaní s výrobnou kapacitou sa využitie kapacity počas posudzovaného obdobia zvýšilo o 15 %.

(106)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii a podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem predaja neprepojeným zákazníkom a podiel na trhu

(107)

V posudzovanom období objem predaja klesol o 6 % v dôsledku 9 % poklesu spotreby v Únii, ako sa opisuje v odôvodnení 91. Hoci sa objem predaja znížil, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa počas obdobia revízneho prešetrovania mierne zvýšil. Toto zvýšenie súvisí s poklesom podielu dovozu z Indie a ČĽR na trhu.

(108)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Zamestnanosť, produktivita a náklady práce

(109)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie sa počas posudzovaného obdobia celkovo zvýšila o 17 %, čo je v súlade s nárastom objemu výroby o 24 % počas tohto obdobia.

(110)

V období medzi rokom 2013 a ORP sa priemerné náklady práce na zamestnanca spolupracujúceho výrobcu z Únie zvýšili o 11 %.

(111)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa zistilo, že jednotlivé dumpingové rozpätia spolupracujúcich indických vyvážajúcich výrobcov, ako aj čínskeho dovozu, boli stále vysoké (pozri odôvodnenia 48 a 72).

(112)

Avšak napriek skutočnosti, že dumping zo strany Indie a ČĽR stále pretrvával, analýzou ukazovateľov ujmy sa preukázalo, že zavedené opatrenia mali pozitívny vplyv na výrobné odvetvie Únie.

(113)

Analýza mikroekonomických ukazovateľov (predajné ceny a výrobné náklady, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií) sa vykonala na úrovni jediného spolupracujúceho výrobcu z Únie.

(114)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Priemerné predajné ceny a jednotkové náklady

(115)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 10 %. Tento pokles bol do istej miery zapríčinený 20 % poklesom výrobných nákladov počas ORP.

(116)

Z prešetrovania vyplynulo, že pokles nákladov možno pripísať najmä poklesu ceny surovín počas daného obdobia, ako aj optimalizácii výrobného procesu prostredníctvom investícií do technologických zlepšení.

(117)

Úroveň zásob výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 8

Zásoby

(118)

Vzhľadom na povahu dotknutého výrobku sú jeho zásoby malé. Keďže kvalita dotknutého výrobku sa rýchlo zhoršuje, výrobcovia vyrábajú tovar na okamžitú prepravu. Preto tento ukazovateľ nemá pre opísanie stavu výrobného odvetvia Únie veľký význam.

(119)

Komisia stanovila ziskovosť spolupracujúceho výrobcu z Únie vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja dotknutého výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie stále zvyšovala a odrážala tak väčší pokles výrobných nákladov v porovnaní s predajnou cenou počas posudzovaného obdobia, ako je uvedené v odôvodnení 116.

(120)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobného odvetvia Únie financovať svoju činnosť. Peňažný tok sa počas posudzovaného obdobia zvýšil, s výnimkou roku 2015, keď došlo k jeho zníženiu. Celkové čisté peňažné toky sa v posudzovanom období zvýšili o 65 % v súlade s nárastom ziskovosti.

(121)

Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 147 %, s výnimkou roku 2014, keď v porovnaní s rokom 2013 klesli o 44 %. Investície umožnili hlavne zvýšiť kapacitu, a teda aj vývoz s cieľom udržať si konkurencieschopnosť na svetovom trhu, ale viedli aj k technologickým zlepšeniam, vyššej kvalite, vyššiemu výnosu a menšej spotrebe surovín a v konečnom dôsledku k zvýšenej produktivite i ochrane životného prostredia.

(122)

Rovnako ako v prípade ostatných finančných ukazovateľov aj návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku vykazovala pozitívny vývoj a odzrkadľovala trend ziskovosti.

(123)

Prešetrovaním sa ukázalo, že uloženie opatrení od roku 2011 umožnilo výrobnému odvetviu Únie zotaviť sa z ujmy, ktorú utrpelo.

(124)

Ukazovatele ujmy vykazujú pozitívny trend pre výrobné odvetvie Únie.

(125)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia podstatne zvýšila (o 332 % medzi rokom 2013 a ORP). Ide o výrazné zlepšenie v porovnaní s nízkou alebo so zápornou úrovňou ziskovosti zaznamenanou medzi rokmi 2007 a 2011 (obdobie posudzované v pôvodnom prešetrovaní). Tento zisk, ktorý možno čiastočne spájať aj s poklesom ceny surovín, umožnil výrobnému odvetviu Únie realizovať niekoľko investícií vrátane znižovania odpadu a vplyvu na životné prostredie.

(126)

Napriek skutočnosti, že spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 9 %, objem výroby narástol o 24 % a výrobná kapacita sa zvýšila o 8 %, zatiaľ čo objem predaja na trhu Únie sa znížil o 6 %. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa v porovnaní s rokom 2013 počas ORP zvýšil len o 3 %. Predaj na vývoz výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia rovnako vzrástol.

(127)

Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 147 % a návratnosť investícií o 333 %.

(128)

Produktivita sa počas posudzovaného obdobia zvýšila. V posudzovanom období sa zvýšila aj zamestnanosť v súlade s objemami výroby.

(129)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas posudzovaného obdobia značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(130)

Keďže výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu, posudzovala sa pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení proti Indii a ČĽR v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(131)

Komisia v tejto súvislosti preskúmala výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v Indii a ČĽR, atraktívnosť trhu Únie a možný vplyv cenového vývoja objemov dovážaných z Indie a Číny a cien dovozu, ako aj vplyv takéhoto vývoja na objem predaja, ceny a ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(132)

V súvislosti s úrovňou dovozných cien sa v prešetrovaní ukázalo, že počas posudzovaného obdobia aj napriek platným antidumpingovým opatreniam existovalo pretrvávajúce cenové podhodnotenie výrobného odvetvia Únie. Okrem toho, keby sa zrušili platné opatrenia, a za predpokladu, že dovozná cena z dotknutých krajín a cena výrobného odvetvia Únie zostanú rovnaké ako počas ORP, dovozné ceny by podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie v rozsahu od 12 % do 34,1 %. V dôsledku toho výrobné odvetvie Únie pravdepodobne stratí určitý objem predaja, ako aj podiel na trhu Únie.

(133)

Pokiaľ ide o výrobné a voľné kapacity v Indii a ČĽR, do úvahy sa brala analýza uvedená v odôvodneniach 52, 53, 77 a 78. Analýzou sa ukázalo, že ČĽR disponuje značnou voľnou kapacitou a voľná kapacita Indie je rovnaká alebo väčšia než celková veľkosť európskeho trhu. Je nepravdepodobné, že by čínsky a indický domáci dopyt a vývozné trhy mimo Únie dokázali v plnej miere absorbovať celú voľnú kapacitu.

(134)

Nakoniec, ako sa uvádza v odôvodneniach 54, 55, 56, 79 a 80, trh Únie s kyselinou šťaveľovou je atraktívny a existuje tu stimul, aby indickí a čínski výrobcovia presunuli v prípade zrušenia platných opatrení vývoz z iných tretích krajín na trh Únie, kde sú ceny vyššie.

(135)

Možno usudzovať, že potenciálne výrazný dovoz dumpingových výrobkov z Indie a ČĽR v prípade neexistencie opatrení by opätovne oslabil výrobné odvetvie Únie a ohrozil jeho životaschopnosť a prežitie.

(136)

Komisia s cieľom posúdiť pravdepodobný vplyv takéhoto dovozu za nízke ceny z dotknutých krajín na výrobné odvetvie Únie najprv preskúmala možnú stratu jeho podielu na trhu. Vytvorila simuláciu s cieľom zistiť, aký by bol tento vplyv v prípade, ak by vyvážajúci výrobcovia z dotknutých krajín dovážali rovnaké množstvá ako v pôvodnom období prešetrovania, t. j. pred uložením opatrení. Ako sa zistilo počas pôvodného prešetrovania, takýto objem dumpingového dovozu dotknutého výrobku bol dostatočný nato, aby spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(137)

Pri tejto analýze Komisia predpokladala, že ceny vyvážajúcich výrobcov z dotknutých krajín a vývozcov z výrobného odvetvia Únie zostanú rovnaké ako počas ORP. Komisia ďalej predpokladala, že objemy dovozu z dotknutých krajín najprv prevládnu nad podielom iných tretích krajín na trhu a následne nad podielom výrobného odvetvia Únie na trhu. Na základe týchto predpokladov sa analýzou uvedenou v odôvodnení 136 ukázalo, že ak by sa opatrenia zrušili a ak by čínsky a indický dovoz dosiahli úrovne objemu z pôvodného obdobia prešetrovania, spolupracujúci výrobca z Únie by bol stratový a výrobné odvetvie Únie by opäť utrpelo ujmu.

(138)

Prešetrovaním sa preukázalo, že v prípade, že by sa opatrenia zrušili a čínsky a indický dovoz by dosiahli úroveň z pôvodného obdobia prešetrovania, spolupracujúci výrobca z Únie by sa opäť stal stratovým a došlo by k opätovnému výskytu ujmy.

(139)

Na tomto základe sa dospelo k záveru, že absencia opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k výraznému nárastu vývozu z ČĽR a Indie za dumpingové ceny a pravdepodobne by došlo k opätovnému výskytu značnej ujmy.

(140)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich opatrení voči Indii a ČĽR bolo v rozpore so záujmom Únie. Určenie záujmu Únie bolo založené na posúdení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(141)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že počas ORP sa výrobné odvetvie Únie zotavilo z ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom z Indie a ČĽR. Ak by sa však opatrenia proti Indii a ČĽR zrušili, je pravdepodobné, že by k ujme opätovne došlo, pretože výrobné odvetvie Únie by bolo vystavené dumpingovému dovozu potenciálne v značnom objeme, ktorý by vytvoril značný tlak na ceny. V dôsledku toho by sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie z uvedených dôvodov pravdepodobne značne zhoršila. Zachovanie opatrení by naopak prinieslo na trh istotu, umožnilo by výrobnému odvetviu Únie udržať si svoju pozitívnu hospodársku situáciu a pokračovať v investíciách a plánoch rastu.

(142)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že pokračovanie platných antidumpingových opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(143)

Neprepojení dovozcovia počas prešetrovania s Komisiou nespolupracovali.

(144)

Nič preto nenasvedčovalo tomu, že zachovanie opatrení by malo významný negatívny vplyv na dovozcov, ktorý by prevažoval nad pozitívnym vplyvom týchto opatrení na výrobné odvetvie Únie.

(145)

Dotazníky boli zaslané známym používateľom. Komisia dostala odpoveď len od piatich používateľov dotknutého výrobku, hoci sa dotknutý výrobok používa v rôznych odvetviach. Dvaja používatelia zaslali vyplnený dotazník; dvaja ďalší zaslali iba vyplnené tabuľky a jeden poskytol pripomienky.

(146)

Žiadny z používateľov sa nevyjadril proti rozšíreniu opatrení a štyria z nich jednoznačne uviedli, že súhlasia so zachovaním súčasných antidumpingových opatrení.

(147)

Vzhľadom na to, že Komisia nezaznamenala žiadny nesúhlas zo strany používateľov, zdá sa byť nepravdepodobné, že by zachovanie antidumpingových opatrení malo negatívny vplyv na používateľov Únie, ktorý by prevažoval nad pozitívnym vplyvom týchto opatrení na výrobné odvetvie Únie.

(148)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody založené na záujme Únie na ukončenie platnosti antidumpingových opatrení na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v Indii a ČĽR.

(149)

Komisia informovala všetky zúčastnené strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala zachovať existujúce opatrenia voči Indii a ČĽR. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na uvedené poskytnutie informácií. Komisii boli doručené pripomienky iba od výrobného odvetvia Únie. Tieto pripomienky sa analyzovali a zohľadnili, keď to bolo opodstatnené.

(150)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s pokračovaním/opätovným výskytom dumpingu a pokračovaním/opätovným výskytom ujmy, ako je uvedené vyššie, vyplýva, že v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia by mali byť zachované antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v Indii a ČĽR, ktoré boli uložené nariadením (ES) č. 325/2012.

(151)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Žiadosť sa musí zaslať Komisii (18). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(152)

Vzhľadom na nedávnu judikatúru Súdneho dvora (19) je vhodné poskytnúť sadzbu úrokov z omeškania, ktorá sa má zaplatiť v prípade úhrady konečných ciel, pretože v príslušných platných ustanoveniach týkajúcich sa ciel nie je takáto úroková sadzba stanovená a uplatnenie vnútroštátnych pravidiel by viedlo k neprimeraným narušeniam medzi hospodárskymi subjektmi v závislosti od toho, ktorý členský štát sa zvolí na colné konanie.

(153)

Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko.