23.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/97

1.1

Výbor víta návrh smernice ako súčasť európskeho úsilia o vypracovanie komplexného prístupu k legálnemu prisťahovalectvu. Navrhovaná smernica môže prispieť k pokrytiu zvýšenej potreby pracovných síl počas určitých ročných období, ktorá nemôže byť uspokojená domácim potenciálom pracovných síl. Návrh je zároveň dôležitým príspevkom k boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

1.2

Výbor víta predovšetkým zjednodušenie a urýchlenie postupov udeľovania povolení, keďže pri sezónnej práci ide vzhľadom na jej povahu o dočasné činnosti a podniky práve v tom období čelia nedostatku pracovných síl.

1.3

Výbor podporuje aj ustanovenie, že každý prieskum trhu práce sa má prenechať členským štátom. Výbor v tejto súvislosti odporúča zapojiť sociálnych partnerov do všetkých opatrení týkajúcich sa prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín za sezónnych pracovníkov.

1.4

Výbor vyzýva Radu, Komisiu a Európsky parlament, aby prehodnotili ustanovenie týkajúce sa maximálnej dĺžky pobytu, keďže šesť mesiacov v rámci jedného kalendárneho roka nezodpovedá potrebám podnikov, napr. v krajinách s dvomi sezónami. Preto navrhuje, aby členské štáty mohli v odôvodnených prípadoch v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi stanoviť aspoň výnimky z maximálnej dĺžky pobytu. Pritom sa musí zabezpečiť, aby sa neobchádzal sezónny charakter pracovnej zmluvy a príslušné možnosti kontroly.

1.5

Výbor žiada, aby sa v smernici jasne ustanovilo, v ktorých odvetviach hospodárstva je možné vykonávať sezónne práce. Výnimky by malo byť možné stanoviť v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi na štátnej úrovni.

1.6

Výbor poukazuje na to, že sezónni pracovníci majú časovo obmedzený prístup na trh práce príslušného členského štátu. V súlade s uplatňovaním zásady „lex loci laboris“ (právo miesta výkonu práce) musia byť preto z hľadiska pracovného práva posudzovaní rovnako ako pracovníci hostiteľského štátu bez ohľadu na to, či sú ich práva zakotvené v zákonoch, vo všeobecne platných kolektívnych zmluvách alebo regionálnych kolektívnych zmluvách. Rovnaké posudzovanie, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie, by malo však závisieť od existencie bilaterálnych dohôd.

2.1

Vo svojom oznámení „Plán politiky pre legálnu migráciu“ (1) stanovila Európska komisia prijatie celkovo piatich legislatívnych návrhov o pracovnom prisťahovalectve v období rokov 2007 až 2009 vrátane návrhu smernice o podmienkach vstupu a pobytu sezónnych pracovníkov. Štokholmský program prijatý Radou 10. – 11. decembra 2009 opätovne vyzdvihol odhodlanie Komisie a Rady realizovať plán politiky pre legálnu migráciu.

2.2

Komisia predložila svoj návrh (2)13. júla 2010 a zdôvodnila ho potrebou sezónnej práce v členských štátov, na ktorú je podľa nej k dispozícii čoraz menej pracovnej sily z radov občanov EÚ. Napriek stúpajúcemu dopytu po vysoko kvalifikovaných pracovných silách v EÚ budú tradičné odvetvia aj naďalej zaznamenávať zvyšujúcu sa štrukturálne podmienenú potrebu nízko kvalifikovaných pracovníkov. Okrem toho skúsenosti podľa Komisie ukazujú, že sezónni pracovníci z určitých tretích krajín sú vystavení vykorisťovaniu a nedôstojným pracovným podmienkam, ktoré môžu ohrozovať ich zdravie a bezpečnosť.

2.3

V rámci konzultácií počas prípravy návrhu smernice sa ukázalo, že existuje potreba spoločných pravidiel EÚ upravujúcich podmienky prijatia pre určité kľúčové kategórie ekonomických prisťahovalcov (najmä vysokokvalifikovaných pracovníkov pri presunoch v rámci koncernu a sezónnych pracovníkov). Podmienky prijatia by mali byť čo najjednoduchšie, nebyrokratické a pružné.

2.4

Návrh Komisie stanovuje zjednodušený postup prijímania sezónnych pracovníkov z tretích krajín na základe spoločných definícií a kritérií. Sezónnym pracovníkom sa za určitých podmienok vydá kombinované povolenie na prácu a pobyt, ktoré ich oprávňuje na pobyt na šesť mesiacov za kalendárny rok. Členské štáty dostanú možnosť stanoviť viacnásobné povolenie pre sezónnych pracovníkov najviac na tri roky alebo zjednodušený postup opätovného vstupu počas po sebe idúcich sezón. Pracovné podmienky pre sezónnych pracovníkov sú jasne definované a stanovujú, že pokiaľ ide o určité práva, musia sa sezónni pracovníci posudzovať rovnako ako domáci pracovníci.

3.1

Podľa hodnotenia vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, sa objem sezónnej práce, ktorú vykonávajú štátni príslušníci tretích krajín, v rámci Európskej únie značne líši: počty prijatých sezónnych pracovníkov sa pohybujú od 919 v Maďarsku, cez 3 860 vo Francúzsku a 7 552 vo Švédsku až po 24 838 v Španielsku (všetky údaje sú z roku 2008). V mnohých členských štátoch vykonávajú sezónni pracovníci práce s nízkymi požiadavkami na kvalifikáciu, napr. v poľnohospodárstve (60 % sezónnych pracovníkov v Taliansku, 20 % sezónnych pracovníkov v Grécku) a v cestovnom ruchu (v Španielsku tvorili pracovné povolenia na prácu v hoteloch a v stravovacích zariadeniach 13 % všetkých povolení udelených v roku 2003). Určité regióny Rakúska sú odkázané na sezónnych pracovníkov, a preto bola na zimnú sezónu 2008/2009 stanovená kvóta 8 000 pracovníkov.

3.2

Výbor sa otázkou jednotných podmienok vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín zaoberal už v mnohých predchádzajúcich stanoviskách. Počas konzultácie k zelenej knihe o ekonomickej migrácii (3) sa výbor vyslovil za stanovenie špecifických predpisov pre sezónnych pracovníkov a požadoval pritom aj existenciu pracovnej zmluvy.

3.3

Komisia vybrala ako právny základ článok 79 ods. 2 písm. a) a b). Podľa názoru výboru sa mohlo uvažovať aj o tom, aby sa návrh smernice opieral aj o článok 153, ktorý hovorí o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania. Vtedy by sa boli museli uskutočniť aj konzultácie so sociálnymi partnermi. Výbor si však uvedomuje, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ musí návrh smernice, ktorý má dva účely, pričom jeden z nich sa dá označiť za hlavný alebo prevažujúci, vychádzať z takého právneho základu, ktorý si vyžaduje tento hlavný alebo prevažujúci účel.

3.4

Postupy pri povoľovaní pobytu a udeľovaní pracovného povolenia na účely sezónneho zamestnania vykonávaného štátnymi príslušníkmi tretích krajín platné pre celé Spoločenstvo významne prispievajú k zosúladeniu zvýšeného dopytu po pracovnej sile, ktorý nastáva v určitých ročných obdobiach, s jej ponukou. Podniky potrebujú a aj v budúcnosti budú potrebovať pracovníkov tak s nízkou, ako aj a vyššou kvalifikáciou. Napriek nezamestnanosti, ktorá sa z dôvodu krízy zvýšila, je v niektorých krajinách, odvetviach a povolaniach na pokrytie sezónneho dopytu príliš málo pracovníkov z EÚ.

3.5

Výbor pripomína, že sa na európskych zamestnancov bez ohľadu na to, či pracujú ako mobilní alebo sezónni pracovníci v inej krajine, než je ich vlastná, vzťahujú tak európske, ako aj príslušné vnútroštátne právne predpisy. Smernica týkajúca sa štátnych príslušníkov tretích krajín ako sezónnych pracovníkov nesmie viesť k vytvoreniu zvláštnej kategórie zamestnancov. Pracovné právo štátu, v ktorom sa práca vykonáva, sa musí uplatňovať v plnom rozsahu.

3.6

Výbor súhlasí s tým, že postup na úrovni Spoločenstva môže navyše prispieť k legálnemu zamestnávaniu sezónnych pracovníkov a zabráneniu vykorisťovania, ku ktorému v niektorých regiónoch dochádza. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť aj tzv. smernicu o sankciách 2009/52 (4), ktorá zamestnávateľom ukladá povinnosť presvedčiť sa o právoplatnom pobyte zamestnanca a za nesplnenie tejto povinnosti ukladá sankcie. Prípadný nelegálny pobyt sezónnych pracovníkov z tretích krajín po uplynutí povolenia na pobyt znemožňuje tzv. smernica o návrate osôb 2008/115, ktorá stanovuje, že ukončenie nelegálneho pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín sa má uskutočniť prostredníctvom spravodlivého a transparentného postupu, pričom dobrovoľný návrat by mal mať prednosť pred odsunom.

3.7

Práve predkladaný návrh smernice viedol k tomu, že sedem národných parlamentov (5) podrobilo dôkladnému skúmaniu otázky dodržiavania subsidiarity a proporcionality, pričom sa ozvali kritické hlasy okrem iného v súvislosti s dĺžkou trvania práva na pobyt, ako aj s otázkou ubytovania.

3.8

S cieľom zohľadniť výhrady národných parlamentov týkajúce sa dodržiavania zásady subsidiarity výbor navrhuje upraviť dĺžku trvania práva na pobyt na úrovni členských štátov a podľa ich podmienok. Tým by si mohli svoje súčasné predpisy zachovať aj tie členské štáty, ktoré majú zvýšenú potrebu sezónnych pracovníkov tak cez zimnú, ako aj cez letnú sezónu.

4.1

Výbor poukazuje na to, že zvolené definície „sezónni pracovníci“ a „činnosť závisiaca od striedania ročných období“ poskytujú veľkú flexibilitu, a tak členské štáty samy určujú, ktoré odvetvia sú závislé od ročných období. Je to v určitom rozpore vo vzťahu k odôvodneniu 10, v ktorom sa jasne poukazuje na to, že činnosti závisiace od striedania ročných období zvyčajne existujú v odvetviach, ako je poľnohospodárstvo počas obdobia výsadby alebo zberu úrody alebo cestovný ruch počas dovolenkového obdobia. Preto by sa malo v smernici jasne ustanoviť, v ktorých odvetviach je možné vykonávať sezónne práce. Výnimky na štátnej úrovni by malo byť možné stanoviť v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi.

4.2

Požiadavka, že pri činnostiach závisiacich od ročného obdobia musí byť potreba pracovníkov , než je potreba pracovníkov pre bežné činnosti, si vyžaduje výklad, a tým vyvoláva právnu neistotu. Výbor zastáva názor, že by sa malo hovoriť o „ vyššej“ alebo „zvýšenej“ potrebe pracovnej sily. O tom, či takáto „(podstatne) vyššia“ potreba pracovnej sily existuje, by mal rozhodnúť príslušný orgán spolu so sociálnymi partnermi v členskom štáte.

4.3

Výbor výslovne víta, že existencia platnej pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú alebo záväznej ponuky zamestnania, rovnako ako údaj o výške odmeny a pracovnom čase je podmienkou kombinovaného povolenia s označením „sezónny pracovník“. Orgán udeľujúci povolenie na pobyt tak môže preskúmať zmluvný základ zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín. Tým sa súčasne zabezpečí, že sa budú dodržiavať príslušné podmienky zamestnávania v členskom štáte.

4.4

Medzi dôvodmi zamietnutia žiadosti o povolenie je aj dôvod, že zamestnávateľ bol sankcionovaný za výkon práce bez osvedčenia a/alebo nelegálne zamestnávanie. Výbor ostro odsudzuje nelegálne formy práce, upozorňuje však, že tento dôvod zamietnutia by sa mohol vykladať tak, že už nepatrné previnenie by viedlo k trvalému zamietnutiu žiadostí. V záujme právnej istoty by sa analogicky k smernici o sankciách malo jasne stanoviť, že tento dôvod zamietnutia sa môže uplatniť po uložení sankcie len na určitú dobu, ktorá musí byť primeraná závažnosti priestupku.

4.5

Výbor víta, že členské štáty, ktoré si to želajú, môžu aj naďalej vykonávať prieskum trhu práce. Výbor sa kladne stavia aj k možnosti členských štátov zamietnuť žiadosť z dôvodu počtu prijatých štátnych príslušníkov tretích krajín. Do prieskumov trhu práce, ako aj do stanovovania počtu prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín by pritom mali byť zapojení príslušní národní sociálni partneri a úrady práce. Kvóty by sa mali stanovovať spôsobom, ktorý výrazne nepredĺži postupy udeľovania jednotlivých povolení.

4.6

Dĺžka pobytu sezónnych pracovníkov stanovená v článku 11, ktorá môže byť najviac šesť mesiacov v kalendárnom roku, je podľa názoru výboru príliš nepružná a mohla by odporovať zásade subsidiarity: aby sa podnikom v členských krajinách s dvomi sezónami poskytla možnosť využívať pracovníkov z tretích krajín počas oboch sezón, mali by členské štáty dostať možnosť stanoviť výnimky z maximálnej dĺžky pobytu a pracovného povolenia pre sezónnych pracovníkov v rámci určitého obdobia. To by sa malo uskutočniť v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi. Pritom sa musí zabezpečiť, aby sa neobchádzal sezónny charakter pracovnej zmluvy a príslušné možnosti kontroly.

4.7

Obmedzenie na kalendárny rok nezodpovedá praxi a nezohľadňuje turistické oblasti so zimnou a letnou sezónou. Zamestnávateľ, resp. zamestnanec by bol týmto spôsobom nútený podať počas prebiehajúceho pracovného pomeru novú žiadosť.

4.8

Aj článok 11 ods. 2, ktorý sezónnym pracovníkom povoľuje „v rámci obdobia uvedeného v odseku 1 […] predĺžiť svoju zmluvu alebo sa zamestnať ako sezónni pracovníci u iného zamestnávateľa“, je podľa názoru výboru nejasne formulovaný a vyvoláva ďalšie otázky, napr. či sa pod formuláciou „v rámci obdobia uvedeného v odseku 1“ myslí kalendárny rok alebo šesť mesiacov. Môže tým napr. sezónny pracovník predĺžiť svoje povolenie na pobyt na 11 mesiacov v kalendárnom roku?

4.9

Výbor navrhuje, aby bola stanovená možnosť zmeniť zamestnávateľa len za určitých podmienok a pri zohľadnení príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. Sezónni pracovníci sú spravidla zamestnávaní s cieľom pokryť potrebu pracovných síl určitého zamestnávateľa. Táto potreba sa zhoduje aj s dĺžkou trvania práva na pobyt. Zmena zamestnávateľa by sa mala v každom prípade nahlasovať príslušnému orgánu s cieľom umožniť kontrolu.

4.10

Uľahčenie opätovného vstupu výbor posudzuje v zásade kladne, keďže toto ustanovenie zamestnávateľovi umožňuje využívať tých sezónnych pracovníkov, s ktorými má dobré skúsenosti. Zamestnávatelia, ktorí si nesplnili povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy, a preto sa im uložili sankcie, sú podľa návrhu vylúčení z možnosti žiadať si sezónnych pracovníkov. Aby sa zabránilo tomu, že aj najmenšie priestupky povedú k vylúčeniu prijímania sezónnych pracovníkov, bolo by namieste určiť, či boli sankcie uvalené z dôvodu porušenia

4.11

V rámci „procesných záruk“ smernica stanovuje, že členské štáty musia o žiadosti rozhodnúť do 30 dní a informovať o tom žiadateľa. Výbor v zásade víta stanovenie lehoty na prijatie rozhodnutia, poukazuje však na to, že príslušný orgán musí mať v rámci tejto lehoty v každom prípade možnosť preskúmať poskytnuté údaje.

4.12

Ustanovenie článku 14, podľa ktorého musí zamestnávateľ dokázať, že sezónny pracovník bude môcť využívať ubytovanie, ktoré zaručuje primeranú úroveň bývania, vyvoláva otázku, či je tu zahrnutá aj povinnosť zamestnávateľa dať toto ubytovanie k dispozícii. Pokiaľ by takýto výklad platil, podľa názoru výboru by to nezodpovedalo praxi. Pokiaľ by však zamestnávateľ ubytovanie poskytol, príslušný orgán by mal mať možnosť ho skontrolovať.

4.13

Výbor poukazuje na to, že sezónni pracovníci majú časovo obmedzený prístup na trh práce príslušného členského štátu. V súlade s uplatňovaním zásady „lex loci laboris“ (právo miesta výkonu práce) musia byť preto z hľadiska pracovného práva posudzovaní rovnako ako pracovníci hostiteľského štátu bez ohľadu na to, či sú ich práva zakotvené v zákonoch, vo všeobecne platných kolektívnych zmluvách alebo regionálnych kolektívnych zmluvách. Odkaz na všeobecne uplatniteľné kolektívne zmluvy a ich definícia v článku 16 ods. 1 druhý pododsek by sa podľa názoru výboru mali preto vynechať.

4.14

Ustanovenie, podľa ktorého sa v oblasti sociálneho zabezpečenia musí sezónny pracovník posudzovať rovnako ako domáci pracovníci – aspoň čo sa týka dôchodkov, dávok pri predčasnom odchode do dôchodku, plnení pozostalým, príspevkov v nezamestnanosti a rodinných dávok – by zásadne malo byť možné len pod podmienkou, že existujú príslušné bilaterálne dohody. Z povinnosti platiť príspevky do príslušných štátnych systémov by však pre tieto skupiny osôb mali vyplynúť aj nároky na zodpovedajúce dávky.

4.15

Okrem toho by členské štáty mali byť podnecované k tomu, aby svojim kontrolným orgánom (napr. inšpekcii práce) poskytli potrebné prostriedky a príslušnú odbornú prípravu, aby tieto orgány mohli svoje úlohy plniť pri rešpektovaní základných práv.

4.16

Národní sociálni partneri sú popri príslušných orgánoch dôležitými aktérmi na trhu práce jednotlivých krajín. Z toho dôvodu by rozhodnutia týkajúce sa určovania odvetví, v ktorých je sezónna práca prípustná, prieskumy trhu, ako aj kontroly, či sa dodržiavajú ustanovenia pracovného pomeru, mali prebiehať v úzkej koordinácii s nimi.